Eros a Psyché

Ukážky z knihy

Svýkrikom bolesti sa Eros strhol zo spánku. Vyskočil
z lôžka, smutne sa obzrel na ohúrenú Psyché, rozprestrel žiarivé
krídla a stratil sa v tme.
Zároveň s bohom Erosom sa stratil aj palác, aj záhrady, aj celé
prívetivé údolie. Psyché sa ocitla sama v pustých skalách.
Trikrát muselo vyjsť a znova zapadnúť slnko, kým sa
nešťastná Psyché spamätala.
V hlave jej neustále vírili výčitky: „Riadila som sa zlou
radou a zničila som svoje šťastie! Sám božský Eros si ma vybral
za manželku a ja som ho zradila!“
Utrápená zišla z hôr do rodného mesta, no nenašla tam už
nikoho blízkeho. Jej rodičia od žiaľu umreli. A tak sa vybrala
do susedného kráľovstva za najstaršou sestrou.
Hneď na prahu sa s plačom žalovala: „Mojím manželom
bol samotný Eros a kvôli tebe ma opustil!“
Najstaršej sestre sa podarilo vyroniť zopár sĺz, no falošný
súcit ešte viac jatril bolesť a Psyché od nej ihneď odišla.
„Eros opustil Psyché kvôli mne!“ samoľúbo si lichotila
najstaršia sestra. Bez meškania si obliekla najkrajšie šaty a vybrala
sa na známy skalný štít. Zmyslela si, že ona bude pre boha Erosa
najlepšou manželkou, a s týmto presvedčením sa vrhla do priepasti.
Lenže nebol tam už západný vánok Zefyros, ktorý by ju zniesol
nadol. Závistlivá sestra sa zabila.