Pozvanie

Nore to pripadá čudné a skontaktuje sa s ďalšou pozvanou Ninou. Aj ona je prekvapená. Rozhodne sa, že si toto zvláštne pozvanie nenechá ujsť. Nora sa po dlhom váhaní pridáva ku kamarátke. Ak by som nečítala pútavú anotáciu knihy, do tejto chvíle by som si myslela, že pôjde o dievčenský román, kde sa sivá myška, vďaka párty, premení na riadnu divošku. No v momente ako Nora s Ninou prichádzajú na chatu, ktorá ako chata vôbec nevyzerá, sa začína pravá temná atmosféra a Leonorinim životom prechádza doslova hurikán strachu a neistoty. Už prvotné opisy prostredia, kde sa nachádzalo miesto rozlúčky navodia strašidelnú atmosféru.

„Za najbližšou zákrutou sa však ukázalo, že sme naozaj dorazili na miesto. Vošli sme cez úzku bránu, zaparkovali a Nina vypla motor. Vyšli sme von a hľadeli na dom. Neviem, čo som čakala, ale toto určite nie. Možno dáky zrub so slamenou strechou a nízkym stropom z hrubých trámov. Na čistinke pred nami sa vypínala neskutočná stavba z ocele a zo skla, ktorá pôsobila, akoby ju tu nedbanlivo odhodilo nejaké dieťa, ktoré sa s ňou už dosť nahralo. Jednoducho sa sem vôbec nehodila, a tak sme na ňu civeli s otvorenými ústami.“

Autorka svoj príbeh zastrela rúškom tajomnosti, čo vo mne vyvolávalo zvedavosť a strach. Stále som premýšľala, aké veci sa dejú za stenami domu, odkiaľ jeho obyvateľov môže každý vidieť, a prečo by ich mali nejakí ľudia vôbec sledovať? Spisovateľkin štýl je ľahký, nenašla som žiadne vety, nad ktorými sa čitateľ musí poriadne zamyslieť, alebo sa vrátiť na začiatok riadku, aby pochopil autorovu myšlienku. Myslím, že k tomuto žánru nejaké „ťažké“ úvahy nie sú vôbec potrebné – skôr naopak. Postavy vykreslila vierohodne. Išlo o mladých ľudí a k nim adekvátne prispôsobila rozhovory. A práve pri týchto som občas musela viac zbystriť myseľ, pretože sa stalo, že rozprávali jeden cez druhého a ľahko by som mohla stratiť zmysel dialógu, ak by som mu nevenovala plnú pozornosť. Ale tento fakt nepovažujem za negatívum, pretože vďaka „chaotickým“ rozhovorom (iba občas) pôsobil text na mňa veľmi skutočne. Nemusíte sa obávať, že by vám niečo ušlo, pretože to „skákanie do reči“ bolo iba, keď sa hlavní hrdinovia rozprávali, prípadne hádali o nejakých banalitách. Ako to už v dobrých trileroch býva zvykom, autorka nezabudla ani na „zvláštne“ správanie niektorých postáv, ktoré nás nasmerováva k rozuzlenie. No môže sa stať, že sa ocitneme v slepej ulici. „Prestaň sa správať ako šibnutá!“ bránila sa Melanie. „Viem, že je to pre teba dôležité, ale pozri sa na seba. Clare je úplne jedno, či tu zostanem, alebo pôjdem domov. Lenže ty si si niečo vysnívala a teraz, každého nútiš, aby sa podľa toho správal. Spamätaj sa!“ „Ty,“ ďobla do nej Flo prstom, „si zlý človek a ešte horšia kamarátka.“

Samotný dej je písaný zaujímavo a hoci už na začiatku knihy viete, že Leonora je v nemocnici a stala sa na chate nejaká hrôza, netušíte, čo, ako alebo kto. A to vás bude nabádať otáčať stránku za stránkou. Kniha začína prítomným časom rozprávania Nory z nemocničného lôžka a pokračuje v minulom čase, kde Nora opisuje, ako prebiehala podivná rozlúčka so slobodou a ku koncu príde aj na to, prečo práve Nora dostala pozvanie do presklenej vily uprostred tmavých lesov. Ak ste milovníkmi záhad, vypätých situácii, nevšedných zápletiek, ale prekáža vám priveľa krvi, rozhodne siahnite po tomto vydarenom titule. Dočítala som sa, že toto je Ruthina prvotina a ja sa veľmi teším na jej ďalšie príbehy, ktoré budú dúfam minimálne také pútavé ako tajuplné POZVANIE.

Recenzovala: Lucia Braunová
http://www.luciabraunova.sk/news/pozvanie/

Hlavná hrdina Leonora si žije v podstate šťastný život. Snaží sa zabudnúť na udalosti spred desiatich rokov, no veľmi sa jej to nedarí. Keď dostane email od Flo, kamarátky jej niekdajšej spolužiačky Clare, zostane veľmi zaskočená. Nevie, čo si má o tom myslieť. Spočiatku ani neuvažuje, že by pozvanie na rozlúčku so slobodou prijala, no nedá jej to a skontaktuje sa s Ninou, bývalou spolužiačkou, ktorá je tiež pozvaná. Obe premýšľajú, či majú prijať ponuku. Nevedia, prečo chce práve Clare Cavendishová ich na svojej rozlúčke. Zo zvedavosti, a možno azda kvôli nevybaveným veciam, ktoré medzi nimi zostali, sa nakoniec rozhodnú ísť. A práve tu nastáva zvrat. Občas som sa bála, miestami som krútila hlavou a nakoniec som zostala hľadieť ako teľa na nové vráta.

Pozvanie je debutový román anglickej spisovateľky Ruth Wareovej, v ktorom nám ponúka všetko, čo správny príbeh má mať. Dych berúce okamihy. Zvraty, ktoré vás donútia krútiť hlavou. Dynamickosť, ktorá vás nebude nudiť, ale práve naopak, budete pretáčať stránky závratnou rýchlosťou. Neočakávané momenty, ktoré perfektne dopĺňajú dej. Keď som sa raz začítala, nedokázala som prestať. Nora je zvláštna hrdinka, s ktorou som sa veľmi nevedela stotožniť. Aj po desiatich rokoch sa nevie preniesť cez udalosti, ktoré sa stali počas strednej školy. Mala som pocit, že sa s tým ani nechce vysporiadať a žije v minulosti, stále premýšľajúc o tom okamihu, ktorý jej – podľa jej slov -, zmenil život. Celý príbeh som jej nedokázala prísť na chuť. Je to ten typ postavy, ktorá vám nevadí, ale ani neskáčete blahom keď sa v deji objaví.

Clare je iná káva. Pri nej som od začiatku šípila, že niečo chystá. Pokojne by som ju mohla nazvať ženou dvoch tvárí. To, čo sa zdalo, ako neškodná rozlúčka so slobodou sa skončilo obrovskou tragickou nehodou. Bola to vlastne nehoda? Nevedela som, čo si mám o Clare myslieť. Všetko bolo zastreté rúškom tajomna a ja som iba tápala v tme. Hoci som niektoré veci predpokladala, keď sa reálne v knihe stali, zaskočili ma. Niekedy dúfam, že isté veci autorka nenasmeruje tak, ako si to ja predstavujem, pretože by to bolo príliš kruté, príliš okaté. Avšak tu to Wareová spravila a tým ma zaskočila. Hovorila som si: „Toto tak isto nebude, určite niečo vymyslí, lenže, čo čert nechcel spravila to a ja jej tlieskam, že nabrala odvahu a nepiplala sa s nimi“.

Na stretnutí sa zišli naozaj rôznorodé osobnosti. Florence – alebo Flo – ma zaskočila najviac. Bola až chorobne posadnutá kamarátstvom s Clare a jej veľkoleposťou. Všetko sa postupne odhaľovalo a dej mi do seba zapadal ako puzzle. Autorka vystavala napätie naozaj skvelo, keď donútila čitateľa myslieť si jedno a postavy spravili druhé.

Pozvanie je príbeh o zrade, pretvárke, manipulácii. O tom, že činy sa človeku vrátia aj s úrokmi. Aj o tom, že osud je nevyspytateľný a často vám do cesty vsunie prekážky, ktoré len veľmi ťažko prekonáte. Celkovo som si čítanie veľmi užila. Miestami som mala slzy na krajíčku už len preto, že isté postavy sa správali tak neskutočne kruto a nehľadeli na následky.

Recenzovala: Zuzana Fabiánová

http://secretworldofdeepsoul.delicate-flower.com/2016/06/01/ruth-wareova-pozvanie/

Hlavná hrdinka nemala také šťastie, pretože ona patrí do tej druhej skupiny osôb, ktoré si môžu povedať, že boli hlúpe, ak neposlúchli hlas rozumu. Prečo tam Leonora chodila? Mala zostať doma a radšej neodchádzať zo svojej komfortnej zóny. Lenže keby človek vedel...

Čo by ste urobili vy, keby vám prišla pozvánka na rozlúčku so slobodou od niekdajšej najlepšej kamarátky? Asi by ste zostali zaskočení. A čo potom? Prijali by ste ju? Váhali by ste alebo by ste rýchlo odoslali kladnú odpoveď? Garantujem vám, že keď si prečítate toto dielo, budete sa nad svojimi rozhodnutiami zamýšľať viac.

„Babská jazda“ sa razom mení na záchranu o holý život a už sa nedá nič vrátiť späť. Postavy sú uväznené v dome – nie doslovne, no nikde nikoho, signál nie je, pevná linka je hluchá, všade navôkol len les... pustatina. Nik im nepomôže. Je to geniálne prostredie na tvorbu trileru a musím priznať, že ja som si atmosféru príbehu veľmi vychutnávala. Autorka vytvorilo niečo, z čoho až mrazilo. Do deja zahrnula aj sklenený dom – každý vás vidí, nemáte súkromie, takže ten, kto vám chce ublížiť, to môže pekne využiť. Pri opise prostredia a domu by ste sa mi krvi nedorezali, ale tieto veci neboli jediné, čo mi naháňalo strach.

Charaktery postáv boli zvláštne. Každý sme nejaký, no ja som mala pocit, že sa do jednej knihy nahrnuli všetci čudáci sveta a jedna psychopatka, ktorá nedokáže kontrolovať svoje správanie. Nebol to ten typ psychopata, ktorý sa dokáže dokonalo pretvarovať. Ona bola už od začiatku dejovej línie šibnutá a neskrývala to, no, ako to býva, nevedela to o sebe. S takým človekom by ste sa báli zostať v miestnosti aj niekoľko sekúnd, nieto ešte dní. Stále výbuchy zlosti iba akumulujú zlú energiu a to vôbec nepridá na pohode ďalším zúčastneným. V tomto prípade som sa utvrdila v tom, že som sa trilerov predsa len „neobjedla“. Knihu som prečítala za deň. Nemohla som sa od nej odtrhnúť. Aj keď sa stalo niečo, s čím som nerátala, ale potom som poznala súvislosti skôr, ako nám to spisovateľka objasnila, čítalo sa to neskutočne dobre. Dej bol predvídateľný, ale pri napísanom príbehu takýmto štýlom to vôbec neprekáža. Čitateľa drží pri diele tá zvláštna atmosféra, ktorá každou novou stránkou hustne a hustne, až pokým to všetko neexploduje a prípad nenaberie jasné kontúry, ktoré sú priam hrôzostrašné, ale ešte hrozivejšími sa javia v kombinácií so starým tajomstvom, ktoré Leonora nechce prezradiť.

Myslím, že v tejto recenzii som uviedla veľa dôvodov, prečo si Pozvanie prečítať, no rozhodnutie je len na vás. Rozhodnite sa správne!

Hodnotenie: 4/5

Recenzovala: Natália Kapustová
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2016/06/ruth-wareova-pozvanie.html