Čo Clara zanechala

Ak ste o tejto knihe ešte nepočuli, tak vás ubezpečujem, že je to úplne v poriadku. Čo Clara zanechala je čerstvá novinka z dielne Ikaru. Vyšla v apríli a keby som nebola blogerka, tak úprimne priznávam, že neviem či by som sa k nej dostala, pretože mám pocit, že okolo nej nebolo až tak počuť a mala pomerne málo reklám. Ale aj to je v poriadku. Som rada, že vám tento klenot môžem predstaviť ja.

Teraz si predstavte situáciu. Máte radi, keď sa vám stane, že napríklad v knižnici objavíte neznámu knihu, strašne vás láka prečítať si ju, požičiate si ju a potom vás tak ohromí až nechápete, že ste o nej doteraz nepočuli? Toto je presne ten prípad. Pre mňa neznáma kniha, neznáma autorka, výber pomaly naslepo. A tak krásny výsledok! Toto nie je obyčajná kniha. Keď som ju čítala prežívala som asi všetky pocity, ktoré sa prežiť dajú. Je to zaujímavý a originálny príbeh, ktorý by nemusel byť taký skvelý nebyť úžasného spracovania autorky, ktorá svoj nápad dotiahla na výbornú. Svojim pútavým štýlom si ma úplne omotala okolo prstu a ja som jej žrala každé jedno slovíčko. Zo začiatku som mala pocit, že to nebude dobré. Jej štýl mi prišiel príliš opatrný, nevypísaný, ale čím ďalej som čítala, tým bola Ellen istejšia a prejavovala svoj talent stále viac a viac. A musím povedať, že jej veľkou prednosťou sú opisy! Opisy dokážu často pokaziť knihu, pretože ich je veľa a sú nezáživné, ale tu je to iné. Všetky situácie, ale aj priestory opísala tak vierohodne, až som sa cítila akoby som bola uprostred.

Neviem či tu mám niečo čo by som mohla knihe vytknúť. Jediným mínusom bol pre mňa začiatok ako som už vyššie spomínala. Myslela som, že ma to nebude baviť a že anotácia žiaľ znela lepšie než je samotná kniha, no mýlila som sa. Po pár kapitolách som sa nevedela donútiť prestať čítať, takže nevidím tu žiaden problém. Táto knižka má silnú myšlienku. A veľmi... Človek tu príde až na dno svojich síl a okúsi koľkú bezmocnosť a krutosť je schopný zniesť. Staré psychiatrické liečebne ma vždy desili len čo som o nich niečo započula a teraz som sa v podstate porad ocitla uprostred jednej z nich. Nikdy som nebola zástancom týchto liečební. Tých ľudí tam skôr týrali než im pomáhali a tu sa to len potvrdilo. Takéto miesto je plné žiaľu, opustenosti, bezmocnosti a beznádeje. Nedá sa tomu ujsť. Pri čítaní vás husia koža bude sprevádzať ako samozrejmosť.

Postavy sú výborné. Hlavné postavy tu máme dve. Jedna je zo súčasnosti a druhá z minulosti. Prvou a zároveň súčasnou hrdinkou je Izzy. Izzy si v živote prešla svojim. Ako malá bola svedkom vraždy svojho otca pričom páchateľom bola jej vlastná matka. Odvtedy sa je život obrátil naruby a z jednej pestúnskej rodiny putovala k ďalšej a ďalšej... Izzy ako hrdinka je fajn. Obľúbila som si ju a bavilo ma čítať príbeh z jej pohľadu aj keď v knihe sa nachádza hrdinka, ktorá mi prirástla k srdcu o niečo viac a tou je Clara. Tú som si zamilovala. Obdivujem ju za jej neutíchajúcu nádej a vieru. Za jej silu, odhodlanie a trpezlivosť. Nedala sa zlomiť, nič ju nepoložilo. Všetko pretrpelo so zdvihnutou hlavou a ja si ju za všetko čo prežila neskutočne vážim. Ona je "krásny" príklad toho koľko nespravodlivosti je na svete.

Čo sa mi veľmi páčilo bolo striedanie pohľadov. Nebolo to také to klasické kedy sa iba striedajú pohľady od jednej postavy k druhej, ale tu sa menila doba, čas, spôsoby. Milujem keď sa v príbehoch strieda prítomnosť s minulosťou a vzájomne sa prelínajú. Vždy ma to absolútne očarí a do príbehu sa vďaka tomu ponorím ešte viac. Túto knihu ešte dlho nedostanem z hlavy. Mám pocit akoby som ten príbeh prežila a nie prečítala. Nedokázala som knihu len tak odložiť a prestať čítať. Nešlo to! Mňa len teraz začína mrzieť, že táto kniha nie je medzi čitateľmi až taká známa. Veľmi by ma potešilo keby vás, moji milí čitatelia, oslovila a keby ste si ju prečítali a snáď odporúčali ďalej. Ja vám ju určite odporúčam :)! Nedajte sa odradiť začiatkom a nechajte sa strhnúť mrazivými pazúrmi chladného ústavu Willard.

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2016/05/co-clara-zanechala-ellen-m-wisemanova.html

Tu do deja vstupuje Clara, ktorá žije v bohatstve, ale prísne pravidlá rodiny a nezáujem rodičov ju ubíjajú. Zamiluje sa do chudobného talianskeho chlapca, ale na príkaz otca sa musí proti svojej vôli vydať za iného muža. Clara sa vzbúri a otec ju dá zavrieť do psychiatrickej liečebne. V tom momente nabral Clarin život iný kurz. Keď Izzy pri dokumentovaní objaví Clarin kufor a v ňom denník, intenzívne sa jej vracia hrôza, ktorú prežila. Izzy sa pasuje so šikanou v škole, čelí novým výzvam, bojuje so svojimi démonmi a je rozhodnutá zistiť o Clare čo najviac. Jej príbeh je úzko spätý so ženou v minulosti. Aj napriek všetkým tragickým okolnostiam majú obe ženy toho veľa spoločného a možno oveľa viac, akoby samy chceli.

Na dvore sa popri neudržiavanom okraji zanedbaného trávnika vliekli dve skupiny pacientov. Niektorí mali zviazané zápästia, iní boli vo zvieracích kazajkách alebo mali kožené rukavice s reťazami. Všetci boli k sebe pripútaní lanom okolo pása. Muži tvorili jednu skupinu, ženy druhú. Biele nemocničné košele mali roztrhané a fľakaté, telo a vlasy im pokrývali výkaly, vývratky a moč. Jedna žena sa stále potkýnala a padala.

Ellen Marie Wisemanová ponúka na stránkach svojej knihy dramatický, šokujúci a emotívny príbeh ženy, ktorej sa život v jedinom okamihu zmenil na peklo. Peklo, ktoré ju pripravilo o dôstojný život, o stratu slobody a pochovalo jej milovaného muža. Autorka predostrela čitateľom silný príbeh ženy, ktorá nikdy nedostala šancu na normálny život, aký by si zaslúžila. Začítajte sa do príbehu Clary, mladej ženy, ktorá bola v jednom okamihu pri zdravom rozume, vzápätí za múrmi blázinca. Už po prečítaní prvých strán mi bolo jasné, že na túto knihu tak skoro nezabudnem. Čo Clara zanechala je pozoruhodná kniha. Aj napriek dominantným a rozsiahlym opisom má gradácia a napätie v deji veľké zastúpenie. Zväčša opisy knihe škodia, ale tento román si ich priam vyžaduje. Práve ony sú prednosťou knihy, ktoré autorka podáva čitateľovi čo najdetailnejšie. Sú akýmsi ťahačom tohto diela a bez nich by tento román nemal takú veľkú výpovednú hodnotu. Spočiatku autorka dávkuje informácie ľahko, pútavo a bojazlivo. Pomaly oboznamuje čitateľa so svetmi oboch žien. Dynamika sa stupňuje a spisovateľka čoraz smelšie vťahuje čitateľa do životov Izzy a Clary. Vďaka výrazným a až reálne desivým opisom sa ocitnete v centre diania.

Dramatické, desivé až hrôzostrašné informácie striehnu na vás počas celého čítania. Z knihy kričí fakt, o ktorom sa veľmi nehovorilo, a síce, že skutočnosť, ako sa v minulosti zaobchádzalo s pacientmi v psychiatrických liečebniach, je desivá. Stanete sa priamymi svedkami toho, že s chorými ľuďmi sa zaobchádzalo horšie ako so zvieratami, ako ich držali v klietkach nahých a pod vplyvom liekov.  Dozviete sa, ako im vymývali mozgy, ako ich telo pocítilo elektrošoky či inzulínovú kómu, vrátane ľadových kúpeľov a iných zverstiev, ktoré sa vo vtedajšej dobe páchali na bezbranných ľuďoch v neľudských podmienkach.

Otočila hlavu na stlačenom vankúši. Cez zamrežované okno sa dnu predieralo šero skorého rána. Videla cédre a muža v gumákoch, ako kráča po ceste s lopatou prehodenou cez plece. Vtom sa ozval výkrik. Posadila sa a rozhliadla vôkol seba. Na špinavých kovových posteliach sedelo šesť žien, nohy pripútané k čelám s mrežami. Clara sa pozrela na svoje chodidlá. Okolo členka mala reťaz. Bola v karanténe.

Román si vás  svojimi  neviditeľnými chápadlami tak silno pripúta, že vám zovrie hrdlo a ľadová ruka strachu vám zavrie srdce. Je to ten typ knihy, pri ktorej zabudnete dýchať, obalí vás skutočný pocit strachu, neopísateľnej beznádeje a popustíte uzdu svojej fantázii. Dramatické pasáže sa striedajú s emotívnymi opismi strachu, smútku, zúfalstva a vnútornej rozorvanosti oboch žien. Dráma a gradácia rozpínajú svoje krídla počas celého čítania. Najviac vystupňované napätie a vybičovaná surovosť je v mnohých zlomových momentoch, ktoré vám navodia mrazivé pocity. V tejto knihe sú dovolené všetky emócie. Aj keď autorka dávkuje informácie vo väčších dávkach, vždy vás ešte dokáže prekvapiť nečakanými a šokujúcimi zvratmi a faktami. Postavy  podčiarkujú autentickosť celého príbehu. Autorka nahliadla do ich myslenia a duší s veľkou odvahou a úprimnosťou si získala srdcia čitateľov.  Ellen Marie Wisemanová si posvietila aj na rozdielnosť a kontrasty oboch svetov, v ktorých hlavné hrdinky žili. Aj keď by si niekto myslel, že vekovo nemohli mať tieto ženy nič spoločné, nakoniec sa ukáže, že medzi nimi bola istá paralela. Kapitoly sa striedajú a sú písané z oboch pohľadov hlavných postáv. Prítomnosť Izzy sa ľahko prelína s minulosťou Clary, a záver končí v prítomnosti oboch žien. Koniec románu je emočne vypätý a dojímavý. V oboch príbehoch zacítite pachuť strachu, beznádeje, skľučujúce pocity vás prinútia niekoľkokrát knihu zavrieť a  pochmúrne myšlienky vám núkajú mnoho otázok na jazyk. V románe pretrváva len mála nádej na lepší život, avšak  neutíchajúca materinská láska presvecuje tmavé momenty v texte.

Prečítajte si príbeh o zakázanej láske a jednej žene, ktorá aj napriek krutým okolnostiam dala svetu dcéru a ktorá dokázala prežiť len s myšlienkami na ňu.

A Čo Clara zanechala? To sa dozviete, ak sa do tejto neľahkej knihy začítate. Odporúčam pre silnejšie povahy a pre tých, ktorí majú radi zložité osudy hrdinov a drámu, strach a napätie priam vyhľadávajú. Román rozoberá viac tabuizovaných tém, čo knihu posúva do vyššieho levelu.  Kto obľubuje hodnotné knihy, tak tento román si určite vychutná.

Recenzoval: Simona Rošková
http://literarnalekarenusimony.blogspot.sk/2016/05/ellen-marie-wisemanova-co-clara.html