Dominus

Pápež trpí nevyliečiteľnou chorobou chrbtice, no keď sa raz na omši v Chráme sv. Petra objaví zvláštny charizmatický chlapík, ktorý sa bez problémov dostane cez všetku ochranku, zrazu sa dokáže narovnať a fungovať ako normálny zdravý človek.

Gregor XVII. je síce vymyslená postava, ale tipujem, že súčasný pápež František bol pre túto postavu veľkou inšpiráciou. Je to dobrý chlap, ktorý nemá žiadne pyšné maniere a jeho túžbou je urobiť trošku v zaprášených cirkevných kruhoch vietor. Podobne teda sympatická a populárna osobnosť.

Lenže aj pápež má svojich nepriateľov a pre dobrý thriller treba poriadnu zápletku. O tú sa postará pohľad ďalších postáv príbehu, predovšetkým novinára (a bývalého kňaza) Alexandra a silno veriacej policajtky Gabrielle. Ani nevedia ako sa ocitnú v nebezpečenstve a postupne odhaľujú, že vatikánske zázračné uzdravenie nebude až také zázračné a že sa pápež nachádza vo veľkom nebezpečenstve.

Ak čakáte nového Browna, trochu vás sklamem, no pre mňa osobne je to oveľa lepšia kniha.

Brownova špecialita je použitie rôznych historických a kultúrnych faktov, ktorými oživuje konšpiračnú zápletku. Fox síce na konšpirácie stavil taktiež, no jeho príbeh je oveľa viac realistický: predmetom konšpirácie je len Cirkev, nie obsah viery ako taký. Nenarazila som teda na žiadne spochybňovanie náuky cirkvi, čo je z môjho pohľadu sympatické.

Naopak, pokiaľ ide o jej ľudskú stránku, s tou zďaleka nezaobchádza v rukavičkách. Naznačuje, že v bašte kresťanstva to vôbec nie je ideálne a že popri verných služobníkoch aj tu existujú skupiny ľudí s odlišnými zámermi.

Originálne je, že sa kniha nezačína zločinom a dej je vyskladaný tak, že budete ešte aj po dočítaní rozmýšľať, či v prípade uzdravenia pápeža nešlo naozaj o zázrak. Striedanie krátkych kapitol viacerých rozprávačov prispieva k dynamike knihy, a tak ju ako pohodové jarné čítanie môžem len odporučiť.

Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/tom-fox-dominus/

Ja sa pri čítaní takýchto kníh nazývam pozorovateľ a nechám si vyložiť najskôr fakty a argumenty, a až potom si spravím názor, či niečomu z toho verím, alebo je to čistý výmysel. 

Autor musí mať nazhromaždených veľmi veľa faktov, musí poznať prostredie, zvyky, umenie, históriu a v neposlednom rade isté organizácie alebo spolky, ktoré existujú (alebo sa to aspoň tvrdí), ale pre laikov sú neznáme. Pridá sa k tomu lákavé, na umenie a históriu bohaté prostredie a je tu záruka, že kniha neujde mojej pozornosti. Vyšla pred pár dňami a ku mne sa dostala tesne pred veľkonočnými sviatkami, ktoré sa na čítanie knihy s kresťanskou konšpiračnou teóriou skvele hodili.

Na knihu som sa tešila veľmi, ale pristupovala som k nej trochu s rezervou, že možno nebude taká dobrá, ako dúfam. Už z mnohých predchádzajúcich skúseností viem, že aj keď znie kniha lákavo, prevedenie je nudné, príliš opisné a vedecké. Mnohí autori takéhoto žánru sa do deja tak zamotajú a prekombinujú ho, že potom nevedia ako to normálne ukončiť a vymyslia „fantazmagóriu“, ktorú by ste nenašli ani v najlepších sci-fi filmoch. S uspokojením však môžem povedať, že to nebol prípad knihy Dominus. Boli tam možno nereálne prvky a tak trochu zvláštny záver, ale celé to bolo podané takým milým, nevinným, možno až naivným spôsobom, že mi to v konečnom dôsledku vôbec neprekážalo. Ale nechcem veľa prezrádzať, aby si každý knihu mohol užiť tak ako ja, lebo som skutočne až do konca netušila, čo sa tam udeje. Bolo tam pár prekvapivých zvratov, dosť veľa nevyhnutných, napriek tomu prekvapivých úmrtí a mnoho veľmi sympatických postáv.

Hlavné postavy boli dve – prípad vyšetrujúci novinár a policajtka, ale v takmer rovnakej miere sa tu vyskytovalo množstvo iných postáv. Napriek tomu, že ich bolo veľa, mala som dobrý prehľad, vedela som kto je kto, kto je s kým a kto proti komu. Pravdepodobne to bolo vďaka pomalšiemu rozbehu, kde sa autor venoval opisom každej postavy a priblížil nám jej život a minulosť. Potom sa to však rozbehlo a dej nabral na obrátkach. Všetko sa začalo zamotávať a opäť som začínala mať pocit, že toto sa nedá nijako rozumne ukončiť. Ale autor ma veľmi príjemne prekvapil. 

Kniha ako celok bola super. Bola zaujímavá, napínavá a akčná, skrátka sa tam stále niečo dialo. Z tohto žánru určite jedna z tých vydarenejších. Na 100 %-tné hodnotenie to nevidím, pretože ak by som ju mala rozobrať na drobné, tak tam bolo pár vecí, ktoré by som si predstavovala inak alebo nedávali úplne zmysel. Ale to sú maličkosti, ktorým sa netreba venovať, lebo by som zbytočne prezradila veľa z deja. Určite ju odporúčam všetkým milovníkom tohto žánru a všetkým, ktorí majú radi "Brownovky". :)

Recenzovala: Alena Kováčová
http://elliesbookverse.blogspot.sk/2016/03/dominus-recenzia.html