Dementi

Spisovateľ si berie na mušku odvetvia verejného života (vedu, kultúru, politiku...), ale taktiež sa venuje mentalite Slovákov. Banáš v diele výborne spracoval históriu slovenského národa (zveličenie sa mu dá odpustiť – aj tak sa to číta jedna radosť) a zaujímavé sú aj kapitoly, kde ilustruje povahu slovenského ľudu pomocou príbehov, ktoré zažil.

Kniha ma zaujala názvom – Dement je podľa mňa hanlivé pomenovanie osoby, ktoré by sa dalo vyjadriť inakšie, takže hneď som ju svojimi radarmi zachytila a nedočkavo som čakala na dátum vydania. Po prečítaní všetkého, o čo sa s nami autor chcel podeliť, môžem potvrdiť, že ofenzíva bola z jeho strany mierna a skôr poučná, ako znevažujúca. Prekvapilo ma to, pretože som si myslela, že keď si človek vyberie ako názov svojho titulu urážlivé slovo, obsah bude ešte tvrdší. Áno, spisovateľ vystupuje ostro proti niektorým veciam, no v rámci slušnosti – aj keď toto je relatívne - a s nadhľadom sebe vlastným. Ale mám také tušenie, že Dementi rozdelia čitateľov a kritikov na dva tábory a dielo vyvolá ešte veľa rozruchu.

Banáš je rozhľadený muž s úžasnou slovnou zásobou a humorom, ktorý vás priklincuje ku knihe a prečítate ju jedným nádychom. Jeho satira na účet našej spoločnosti vám vyčarí úsmev na tvári a zamyslíte sa, či sa takto naozaj správame. (Zamyslenie prichádza na scénu kvôli tomu, že na Slovensku žijeme už od narodenia a niektoré veci sa nám zdajú normálne, aj keď pre iné národy nie sú.) Klamala by som, ak by som prehlásila, že som s ním súhlasila vo všetkom, čo položil na papier. V určitých častiach som nezastávala jeho názor a zdalo sa mi, že niečo až priveľmi nafukuje.

Pri Dementoch sa z chuti zasmejete a nájdete sa v tom asi všetci. Tento počin môže však aj urážať – ten, ktorý nedokáže brať život s nadhľadom a nedokáže si urobiť srandu sám zo seba, by sa k tomuto nemal ani približovať, pretože by sa pravdepodobne rozčuľoval na každej stránke a načo si kaziť zdravie. Ak si chcete dielo prečítať iba kvôli tomu, aby ste ho následne skritizovali, nerobte to. Kritika (ale aj pochvala – ako som si sama na vlastnej koži vyskúšala) sa na túto novinku píše veľmi ťažko, lebo by ste toho toľko chceli napísať, no na to by ste museli použiť príklady a skončilo by to tým, že by ste sa „upísali“ až k smrti. Každá kapitola je výnimočná a niečím špecifická, takže ak by ste vo svojej recenzii chceli použiť ukážky, nevedeli by ste ktorú máte použiť ako prvú. Sformulovať názor je v tomto prípade neskutočne zložité, takže vám odporúčam, pre vlastné dobro, otočte svoju nenávisť na inú knihu.

V diele sú pasáže, kde autor používa na podčiarknutie svojich slov trefné fotografie. Ich použitie potvrdzuje Banášov zmysel pre humor a kreativitu. Veď kto iný by pri slovách „Nad Tatrou sa blýska...“ uverejnil Tatru – auto – nad ktorou je blesk? Spisovateľ sa vyhral s detailmi, čo bolo cítiť na každej stránke. Do knihy umiestnil aj rozličné vtipné nápisy, ktoré sprevádzali text a čitateľ nadobudol dojem, že nejaké veci, o ktorých si myslel, že sú pritiahnuté za vlasy, vonkoncom nie sú. Ako som už spomenula, všetko nabáda toho, kto počin číta, na zamyslenie, na utvorenie vlastného názoru o našom štáte – o ľuďoch v ňom.

Zo všetkých kapitol a podkapitol, ktoré Dementi mali, sa mi asi najviac páčila kapitola s názvom „Slovenské tradície“, ktorá sa venuje taktiež Jánošíkovi, ale autor si pod týmto pojmom predstavuje aj niečo iné a je zaujímavé, akým smerom sa budú jeho myšlienky ďalej uberať. Vyrazí vám dych, ako dobre sa vie Banáš hrať so slovíčkami (ak ste od neho už niečo čítali, tak vás to veľmi neudiví). Dementov vrelo odporúčam. Nemusíte súhlasiť so všetkým, čo sa v diele objaví, ale aj tak je hodné prečítania.

Hodnotenie: Kniha sa nedá hodnotiť bodmi.

Recenzovala: Natália Kapustová
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2015/10/jozef-banas-dementi.html

V preháňaní išiel miestami až tak ďaleko, že mi to, ako pamätníkovi, pripomenulo začiatky Ivana Mládka, keď radil v časopise Mladý svět začínajúcim chirurgom amatérom, ako sa majú samo-operovať. Tento prístup vedie čitateľa k neustálemu uvažovaniu a k hľadaniu hranice medzi reálnou skutočnosťou a fikciou. Niekedy je to "vymyslené" úplne jasné, inokedy je to zrejmé až z ďalších súvislostí. Mne takýto spôsob predkladania faktov a fikcie nevadí, tento druh humoru mám rád.

Banášov pohľad na nás je v knihe zovšeobecňovaný, čo nemusí v skutočnosti celkom platiť, ale pri humore je predsa jasné, že ide o zábavu a sem tam aj o smiech. Len treba vedieť o čo ide.

Na druhej strane musím uznať, že výber historických aj súčasných faktov o nás, o našich povahách aj o našich významnostiach i bezvýznamnostiach z hľadiska sveta, načrtnutých takouto formou, je v istom zmysle poučný. Núka sa prirovnanie s reláciou "Milujem Slovensko", kto to pozerá, vidí prvky nášho folklóru a slovenskej povahy namiešané s prvkami americkej šou, ale v konečnom dôsledku sa dozvie aj zopár zaujímavostí o Slovensku.

Po prečítaní knihy zvyknem uvádzať zopár múdrostí, ale tu sa to veľmi nehodí. Skúste povedať z celého vtipu len pointu a dopadne to tak ako v tom známom vtipe z preplnenej električky - tak povedz aspoň pointu...

Zaujala ma aj grafická stránka knihy. Keď si ju položíte na stôl, ako ja, po chvíli sa tam bude cítiť ako doma, ako váš denník, do ktorého si zapisujete každodennosti. Vážne. To srdiečko evokuje čosi iné, ale tiež tak blízko ľudské. Zvykli sme si, že to čo je nahrubo zbité z dosák, to nám je blízke. Preto ma tento nenápadný, ale nápaditý obal knihy zaujal.

Vnútro knihy, vrátane "čierno-bielych" fotografií je akoby zo šedej ekonomiky. Možno sa najbližší román Jozefa Banáša bude volať "Šedá zóna"... Možno to bol zámer, že aj my sme vo svete takou malou šedou myškou. Zase k tomu musím povedať aj to "na druhej strane" - bola to asi ťažká voľba, dať do humornej knihy na hrane reality a fikcie skutočné čierno-biele fotografie, nedajbože farebné. To by bolo prinajmenšom neprimerané. Takže, podobne ako text, je treba vnímať aj fotografie v ňom - s patričnou rezervou.

Na samom konci svojho čitateľského názoru môžem povedať, že o obsahu Banášovej "správy o stave republiky" (vtipné a aktuálne) som veľa neprezradil a to je dobre. Banáš nesklamal ani v Dementi. Želám vám príjemnú zábavu s Banášovym "dementi k správe o stave republiky". 

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/390173/dementi.html