Hovory k sobě

Malá útla knižka napísaná formou zápiskov, ktoré pôvodne neboli určené pre oči iných ľudí. Je veľkým šťastím, že sa poznámky Marca Aurelia zachovali a my si tak môžeme prečítať o čom uvažoval rímsky cisár vo svojom každodennom živote. V Hovoroch sumarizuje svoje životné skúsenosti a ponára sa do úvah o podstate života, sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov uvádza i množstvo myšlienok iných filozofov, najmä stoikov, čo svedčí o jeho mimoriadnej vzdelanosti. Je obdivuhodné, že samotný cisár so všetkými svojimi možnosťami a príležitosťami žil podľa cnostných zásad, ktoré hlása filozofia stoicizmu. Vo svojich zápiskoch spomína, že ich začal písať „v krajine Kvádov nad Grannou“, pričom tak v tom čase Rimania označovali rieku Hron. Pri čítaní tejto knihy si vždy pomyslím na to, že ak raz budem mať príležitosť a budem neďaleko Hrona, túto knihu si vezmem so sebou a aspoň jej časť si prečítam na brehu tejto rieky, tam, kde tieto nadčasové myšlienky pred 2 000 rokmi vznikli. Ani po tak dlhom čase však nestratili aktuálnosť a pri ich čítaní vždy nachádzam nové významy a prekvapuje ma ich univerzálna platnosť. Je to trošku ťažšie čítanie, keďže je napísaná formou osobných poznámok. Nad každou myšlienkou je potrebné opakovane sa zamyslieť a analyzovať jej možný hlbší význam, ktorý je zväčša ukrytý „medzi riadkami“. Toto dielo vám však pri každom ďalšom čítaní odkryje vždy nové tajomstvá a tak nikdy nemáte pocit, že znovu čítate tú istú knihu.