Som mama

Materstvo odštartuje v živote ženy novú etapu. Etapu, v ktorej svoje ja stavia do úzadia a v ktorej čerpá energiu zo zdrojov, o ktorých existencii doteraz ani len netušila. Príručiek, ako toto obdobie zvládnuť a neodstreliť sa, je na trhu viac ako dosť. No len malé percento žien-matiek sa rozhodlo podeliť sa o svoje zážitky s inými matkami a pritom nezabudnúť na humor a nadhľad.

Pretože presne taká táto kniha je. Vtipná, humorná, nerobí z komára somára a všetky väčšie či menšie katastrofy, ktoré materstvo bezpochyby prináša, dokáže autorka prekročiť so zdvihnutou hlavou a úsmevom na tvári.

Kniha zachytáva obdobie rastu dvojičiek Matildy a Ely. Hoci sú kapitoly zoradené chronologicky, častokrát sa autorka vracia k obdobiu tehotenstva, prípadne stručne porovnáva vnímanie niektorých skutočností predtým a teraz. V krátkom prológu sa čitateľ dozvedá, ako a prečo kniha vznikla, rovnako aj to, čo v nej možno nájsť. Už prvé vety sú prísľubom smiechu a úsmevov a v tomto duchu sa nesie i celé čítanie knihy.

„Ako vlastne žena zistí, že je mama? Základom je, že sa jej takmer z ničoho nič začnú v domácnosti zjavovať malí ľudia. Niekedy jeden, niekedy viacerí. Vydávajú čudné zvuky, vracajú a nie sa ich zbaviť. Mama je žena, ktorá na záchode nikdy nie je sama, vlastne vôbec nikdy nie je sama. Keď ide NÁHODOU bez detí do obchodu, trasie nákupným vozíkom, ako keby tá šunka a rožky revali a nechceli spať.“

Ďalším charakteristickým prívlastkom, ktorý viac ako výstižne opisuje túto knihu, je svojrázny. Svojráznosť totiž z textu priam srší, či už po jazykovej, alebo obsahovej stránke – ak vezmeme do úvahy témy, ktoré síce sú súčasťou materstva, no buď sa o nich nehovorí vôbec alebo len v náznakoch či šepkajúc s dlaňou priloženou k ústam.

V knižke sa nájdu všetky mamy, autorka totiž opisuje aj bežné situácie, ktorým sa žiadna žena-matka pri výchove svojich detí nevyhne (ani ak by chcela.). Príchod prvej choroby, (ne)počúvanie rád, ktoré si okolie nedokáže odpustiť, priebeh všedného dňa, prerušovaný spánok, obrovská radosť vyvolaná zistením, že dieťa prespalo niekoľko hodín bez prebudenia, absencia času, ktorý by matka venovala len sama sebe, či partnerský vzťah, ktorý chtiac-nechtiac musel prejsť miernou rekonštrukciou. Kniha vďaka týmto skutočnostiam pôsobí ako spriaznená duša každej ženy, ktorá prežíva to isté. Dokonca sa autorke podarilo aj akési oddémonizovanie „vlastníctva“ dvojičiek. Po prečítaní tejto knihy si čitatelia povedia, že dvojitý a nárazový nárast detí v domácnosti sa zákonite nerovná guľke do hlavy.

„Jasné! Teraz si matky hovoria: ‚Šak dočkaj, keď ti začnú chodiť, ťa porazí!‘ Takto: mňa porazí už len z toho, že neustále počúvam vetu začínajúcu sa hororovotrilerovoobavovými slovami skúsených znudených matiek – veď počkaj! Milé skúsené matky. Veď ja stále čakám. Už som si myslela, že to vzdám a odídem, ale teda čakám, ako radíte.“

Nedá mi nespomenúť aj vizuálnu stránku knihu, ktorá je tak ako jej obsah rovnako netradičná. Pevná väzba (pripomínajúca leporelo), záložka s vtipným textom, priložené tetovačky a početné ilustrácie iba dotvárajú príjemný a ľudský dojem, ktorý sa z knižky šíri.

Hoci by to tak mohlo vyzerať Som mama nemusí zákonite poputovať len do rúk čerstvých mám. Svieži štýl, svojskosť a humor ocenia i muži, mladé dievčatá, ženy, ktoré na príchod dieťaťa ešte len čakajú, prípadne i mamy, ktorým už deti odrástli. Grafické prevedenie a netradičná väzba vám knihu priam vtisnú do ruky a po začítaní sa si budete istí, že ste urobili dobre, ak ste po knihe siahli.

Recenzovala: Martina Melišková
https://vrabcenastreche.sk/som-mama/