Nech sneží

Úprimne priznávam, že ani neviem kde začať. Na túto krásnu knižku som sa strašne tešila. Keď sa tak zamyslím, tak vianočných filmov je neskutočne veľa, ale kníh, ktoré sú s vianočnou atmosférou strašne málo. No som veľmi rada, že pomaličky sa začínajú vydávať aj také knihy. Knihy majú vždy kúzelnú atmosféru, no keď vianočnú, tak je to iné a krásne. Troška som sa divila prečo vydavateľstvo nevydalo túto knihu niekedy v decembri, predsa len by to bolo aktuálnejšie ako pomaly začiatkom novembra, no viete čo? Kašľať na to. Mne padlo úplne úžasne, že som sa cítila akoby boli Vianoce už teraz a myslím, že podobne to bude cítiť aj veľa z vás. Vôbec som sa nezamýšľala nad tým či by nebolo lepšie čítať to až v decembri iba som si užívala aké krásne to je. Ešte predtým než sa začnem rozpisovať musím uznať, že obálka je prekrásna. Človek sa na ňu nevie vynadívať. Dokonale sa hodí k celému príbehu...

Knihu tvoria tri poviedky od troch známych autorov. Prvý príbeh ktorým kniha začína sa volá Jubilein expres od Maureen Johnson. Je to poviedka o Jubilee, ktorá musí na Vianoce cestovať k svojim starým rodičom, no vlak uviazne kvôli snehovej kalamite a ona je zrazu úplne sama v malom mestečku kde musí čakať kým vlak nebudú môcť uviesť do pohybu. Ťažko sa mi určuje, ktorá poviedka sa mi páčila najviac kedže každá bola iná, mala iné čaro a samozrejme štýl písania, no táto si ma rozhodne získala. Popri čítaní som sa tak strašne rozplývala a na tvári mi pohrával spokojný úškrn. Malo to skutočne skvelú atmosféru. Autorke sa podarilo preniesť ju do svojho príbehu a čítateľ to pocíti. Myslím, že je dosť možné že práve táto poviedka sa bude ľuďom páčiť najviac.

Druhá poviedka je z pera Johna Greena a to Roztlieskavačský vianočný zázrak. Priznávam, že na poviedku Johna Greena som sa tešila asi najviac. Je to môj obľúbený autor a jeho štýl a zvláštne nápady milujem. Som jeho veľký fanúšik a jeho knihy skrátka nemajú chybu. Viem, že John sa nikdy nebude páčiť každému, ale to je v poriadku. Jeho poviedka bola taká bláznivá jazda pri ktorej ste sa pokojne mohli cítiť nekonečne. Boli tam momenty kedy ste sa smiali, kedy vás chytala nervozita, ale aj chvíle kedy vám na tvári pohrával spokojný úsmev. Tu je ťažko povedať či si ju zamilujete. Jedna skupina bude z tejto poviedky nadšená a druhá ani veľmi nie, no ja sa zaraďujem do tej prvej. Bolo to iné, bláznivé a predovšetkým nás čakal krásny koniec, takže ja na to nemôžem povedať nič zlé.

Posledná poviedka Svätý patrón prasiat od Lauren Myracle bola taktiež moc fajn. Čítala som na ňu aj nie tak celkom pozitívne názory, ale mne sa páčila. Ale zas chápem ľudí ktorým nie. Hrdinka mohla tak troška liezť na nervy a skrátka to nesadne každému. Mne našťastie áno a som tomu rada. Celé to bolo strašne milé. Hlavná hrdinka objavovala samú seba a musela sa nad sebou poriadne zamyslieť, pretože samoľúbosť nie je pekná vlastnosť, no a dá sa teda povedať že prechádzala svojou cestou. Mne sa však strašne páčil koniec. To bolo krásne! Páčilo sa mi, že každý príbeh spolu nemal nič spoločné, ale zároveň na seba nadväzoval. 

Túto knihu odporúčam asi každému. Verte mi nie je nad to keď si vezmete túto knižku, popíjate teplý čajík a ste zabalený v teplej deke. Vianočná nálada je tam veľmi nákazlivá, takže vy už budete mať Vianoce teraz a myslím, že aj keby ste ju čítali v lete tak pozabudnete na teplo a cítite sa ako v zime. Všetky príbehy majú svoje osobité čaro a každý si príde na svoje pri inom príbehu. Mne sa páčili všetky. Občas mi bolo dokonca ľúto, že tie príbehy nie sú samostatná kniha. Napríklad poviedka Johna Greena mala skvelé predpoklady na samostatnú knihu. Nuž ale teším sa aj tejto forme. Takže prajem vám šťastné a veselé Vianoce čítanie :)!

Recenzovala: Kristína Drážovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2015/11/nech-snezi-john-green-maureen-johnson.html

"Kam nemám zachádzať? Do tvojich gatí so silnou lupu, aby som pohľadala tvoje miniguľky?"

"Ako sa majiteľka najmenších pŕs na svete opovažuje zhadzovať telesné partie niekoho iného?"

V podstate ide o tri prepojené príbehy v jednom mestečku počas najväčšej snehovej kalamity. Trojica autorov čitateľom dopraje tri rôzne romantiky a kopu jedinečných hrdinov, takže si snáď každý príde na svoje. Či už máte radi nečakané dobrodružstvá, osamelé cestovanie vlakom, zvieratká, súťaže a tak ďalej.

Ako prvá sa nám predstavila Maureen Johnson s jej príbeh Jubilein Expres. Milujem nejaké osamelé cesty v tmavých vlakoch, kde hrdinka spoznáva neznámych ľudí a naokolo je samý sneh. Práve toto som si myslela, že ma čaká. Síce som nebola ďaleko od pravdy, no úplne tak to nebolo.

Hlavnou hrdinkou je Jubilee, teda Jubilein, ktorá má perfektného priateľa, šibnutých rodičov a celkom obyčajný život. Lenže odrazu sa práve na Vianoce ocitne vo vlaku smerujúcom na Floridu uprostred najväčšej snežnej búrky.

Príbeh začal veľmi sľubne, takže sa mi už od prvého momentu páčil. Rovnako som sa zaľúbila aj do autorkinho písania, ktoré sa mi zdalo byť spočiatku zvláštne, no postupne som sa do toho dostala. Maureen nás totiž zaviedla aj do minulosti, okrášlila text nádhernými myšlienkami a nezabudla ani na vtip. Páčilo sa mi, že to bolo písané, akoby nám celý príbeh rozprávala Jubilee.

Hrdinka bola zlatá a prekvapujúci mi skoro vôbec nevadila. Dej bol naozaj milý a absolútne som sa pri žiadnej scéne nenudila. Milovala som na príbehu hlavne to, že som nevedela už od prvej strany, ako to skončí. Bolo to celé také nečakané a celkovo to malo asi len jednu chybu.

Autorka totiž od úvodu opisovala snáď úplne všetko a dopodrobna, avšak ten koniec zbehol ako mávnutím ruky. Z ničoho nič sa všetko zvrtlo a zrazu bol koniec. Vôbec by mi nevadilo, ak by Lauren Myracle požičala nejakých tých 50 strán tomuto príbehu, ktorý by si to zaslúžil a možno by skončil ešte krajšie.

"Musel som si pozrieť dvesto fotiek na digitálnom fotorámiku," vzdychol. "Dvesto! Pani Hendersonová veľmi chcela, aby som vedel, aký je to úžasný zázrak, keď sa naň zmestí dvesto fotiek. Spomenul som, že ich bolo dvesto?"

Najprv som premýšľala, že si neprečítam mená autorov a len budem čítať a potom hádať, ktorý bol Green. Zabudla som na tento svoj úmysel a autorov si prečítala. Gratulujem svojej pamäti. Takže som sa pustila do druhého príbehu, ktorý bol už od začiatku typická Greenovka. Humor, postavy, dobrodružstvo, celé písanie.

Príbeh začal všelijako a nevedela som, čo od neho očakávať. Nechýbali typické Johnove vtipy a super partia kamarátov, takže mohlo ísť o všeličo. Nakoniec som sa dočkala výletu po meste cez snehové záveje. Milujem výlety opusteným mestom po nociach, takže toto bolo niečo pre mňa. Páčili sa mi hrdinovia, aj keď mi ani jeden príliš neprirástol k srdcu. Boli vtipní a taký svojskí, aj keď mi v mnohom pripomínali všetky ostatné Greenove postavy. Tobin a Angie ako Augustus s nohou a Hazel bez vzduchu (haha), Džej Pí ako Takumi (z Aljašky).

Príbeh bol úplne v pohode, aj keď boli momenty, kedy som sa nudila, čo je dosť smutné, lebo to bolo nápadité. Tiež som mala problém s tým, že som bola celý čas v tom, že hrdinovia majú okolo 16 rokov a bola som úprimne neskutočne prekvapená, keď v treťom príbehu prezradí hlavná postava, že sú ešte od nej starší? Ak som správe pochopila tak maturanti? Nechce sa mi tomu veriť.

Mojim druhým problémom bol Jeb (nemôžem si pomôcť, stále krútim hlavou pri tom mene, koho toto napadne...). Jeho zjavenia v prvom aj druhom príbehu boli také divné, strojené a umelo dopasované, čo mi neskutočne vadilo a kazilo to celkový dojem z príbehu. Teda aspoň u mňa to tak bolo.

Inak Green si s tým poradil obstojne. Opäť to nebol nejaký skvost, ale zasmiala som sa a spokojne to dočítala. Zároveň to skončil asi najkrajšie, najlepšie a jeho párik bol aj najmilší.

Duke sa hodila na brucho. "Snežný anjel s kozami!" vyhlásila. Džej Pí sa rozbehol, skočil do snehu a pristál na boku s Twisterom v náručí. "Obrys tela pri vyšetrovaní vraždy."

Posledným príbehom sa predstavila Lauren Myracle, čo ani nemusela robiť. Teda mohla, ale fakt jej stačilo nejakých 40 strán a koniec. Nehovorím, že to bola katastrofa, no určite ani žiadna dokonalosť.

Kým prvé dva príbehy malý krásny vianočný nádych a boli plné dobrodružstva, tento bol úplne od veci. Kalamita sa tam spomína len veľmi okrajovo, Vianoce tak isto a o žiadnom dobrodružstve sa nedá ani hovoriť.

Príbeh síce začal sľubne a ešte mám v živej pamäti, aká som bola nadšená z prvej strany. No postupne, ako strany pribúdali, teda skôr ubúdali, sa hrdinka stávala viac a viac otravnejšou a zrelou na riadny preplesk, príbeh bol čoraz nudnejší a nudnejší a ja čoraz otrávenejšia a otrávenejšia. Tešila som sa už len na to, kedy sa tam objavia postavy od Greena a Johnsonovej, nech to trochu oživia.

Absolútne si ma táto autorka nezískala a hrdinka už dupľom nie. Myraclová možno aj vie písať, pretože som sa občas pousmiala a taktiež písala takým zaujímavým štýlom, no ani to to celé nezachránilo.

Čerešničkou na torte bolo, keď hrdinka žiada od priateľa, aby jej prejavil lásku ako v rôznych filmoch. Ak by som nevidela a nemilovala film Easy A, kde to presne takto opísali (síce s inými filmami), tak by som to ešte brala v pohode, ale takto ma to akurát tak naštvalo.

Inak knihu odporúčam, hlavne kvôli prvým dvom príbehom, ktoré sú fakt milé, no najlepšie je ich čítať počas Vianoc, takže viete, čo si máte želať od Ježiška. Určite sa pobavíte a možno budete mať na posledný príbeh úplne iný názor ako ja.

Recenzovala: Denisa Lesniaková

http://danybooks.blogspot.sk/2015/11/rc-green-johnson-myracle-nech-snezi.html

Pri padajúcich vločkách sa takmer každému z nás rozžiaria oči a v mysli sa nám evokuje obraz Vianoc, voňavého pečiva, jemného svetla sviečok a tepla domova. Občas nám však snehová nádielka dokáže poriadne skomplikovať život. No vedie každá komplikácia k zlým skutočnostiam? Nie sú tie spočiatku zdanlivo katastrofálne podmienky len k cestou k lepším štartom?

Jubilee, Tobin a Addie. To sú mená troch hlavných postáv, okolo ktorých sa sústreďuje dianie v troch poviedkach. Táto kniha totiž neskrýva jeden súvislý príbeh, ale tri čiastkové. Hoci sa jednotlivé postavy občas objavia aj v ostatných dvoch poviedkach, sú v nich spomenuté len okrajovo a nijakým spôsobom neovplyvňujú dej v ostatných príbehoch.

Zjednocujúcim činiteľom týchto troch príbehov je práve sneh. Je totiž zodpovedný za menšiu či väčšiu katastrofu, dôsledkom ktorej sa postavy ocitnú v nezávideniahodných situáciach. Spolu s charaktermi v knihe si tak čitateľ vyskúša, aké je to priam utekať zo studeného odstaveného vlaku, prepadnúť sa do zamrznutej rieky, balansovať s autom na nezjazdných a neohrabaných cestách či menším nedopatrením pripraviť kamošku o jej vysnívané malé prasiatko. Spoznáte hlúčik upišťaných roztlieskavačiek, bláznivé rodičovské duo, ktoré sa kvôli bitke v obchode ocitlo na Štedrý deň vo väzení, a záhadnú dámu, ktorá sa pasuje do úlohy anjela. Všetky poviedky sú ukončené peknou, hrejivou myšlienkou, ktorá vnáša do knihy citlivý a ľudský rozmer.

Láska je ďalšou spoločnou charakteristickou črtou, no nie je v príbehoch veľmi výrazná. Autori sa vyhli sladkým zaľúbeným scénam a dialógom posypaných práškovým cukrom. Ľúbostné momenty sú tu zredukované na minimum, preto ani čitateľ nemá pocit, že číta zamilované romance, i keď jednotlivé dejové zápletky čerpajú práve z tohto motívu.

„Voda mi siahala presne po prsia. Stuartovi po brucho. Zlá správa bola, že sme sa preborili cez dieru v ľade, a keď je človek ochromený zimou, je ťažké vyhrabať sa z diery v ľade. Obaja sme sa pokúšali vyliezť von, ale vždy keď sme zatlačili na ľad, prelomil sa pod tlakom.“

Hoci na čitateľov čaká na konci každého príbehu pekná pointa, nečakajte od textu ťažké filozofické úvahy ani návody na životnú zmenu. Všetky myšlienky sú tu podané zľahka a tvoria skôr akúsi záverečnú bodku za dynamickými, nevšednými a z istého uhla pohľadu i bláznivými príbehmi.

„Duke mala plán, ako zvyčajne. Ešte vždy sme stáli v strede ulice, keď sa s tým plánom zdôverila aj nám. ‚Tak teda problém bol, že cestou hore kopcom nám došla rýchlosť. Prečo? Lebo sme neboli dosť rozbehnutí. Tak zacúvaj rovno čo najďalej a šliapni na to. Ak pôjdeme rýchlejšie, silou zotrvačnosti sa dostaneme až na vrchol.‘ Nezdal sa mi to veľmi presvedčivý plán, ale keďže som nevedel vymyslieť nič lepšie, zacúval som čo najďalej.“

Všetci traja autori sa vyhli zbytočným opisom a stavili skôr na dialógy či dynamiku deja. I keď si každý čitateľ nájde medzi poviedkami svojho favorita, z významového i formálneho hľadiska sú aspoň z môjho pohľadu rovnocenné.

Napriek tomu, že sa predchádzajúca tvorba autorov teší veľkému úspechu skôr u mladých ľudí, z nikoho neubudne, ak sa do knihy začíta i v dospelom veku. Hlavnými postavami sú síce tínedžeri, no sú zasadení do svižného a častokrát i vtipného deja, ktorý okamžite upúta čitateľov túžiacich po oddychu či jemnom a vypointovanom príbehu.

Príbehy sú dôkazom toho, že aj v tej najprekérnejšej situácii sa na nás môže usmiať šťastie. Občas totiž zatvárame oči pred tými správnymi vecami. A to je dôvod, prečo na ne neskôr musíme doslova naraziť v plnej rýchlosti. Možno nás k nim popoženie práve šmykľavá a klzká snehová pokrývka. Preto si všetci môžeme zborovo povedať: Len Nech sneží!

Recenzovala: Martina Melišková
http://plutonium.sk/2015/nech-snezi/

V troch poviedkach sa čitateľovi predstavia tri vianočné zázraky. V príbehu Maureen Johnsonovej Jubilee Dougalová uviazne vo vlaku, ktorý narazí do záveja. A tak sa začína jej vianočné dobrodružstvo. V poviedke Johna Greena sa traja priatelia zamocú so štrnástimi roztlieskavačkami. A u Lauren Myracle Addie zháňa miniprasiatko ako vianočný darček pre svoju kamarátku. Prečítajte si tri vianočné príbehy, ktoré vám privodia pravú vianočnú náladu!

Vianoce, kto by sa ne netešil. Na chuť kapra, kapustnice, zemiakového šalátu a lahodných koláčov. No nie je to len o tom, ale skutočnom zmysle Vianoc a to narodenie Ježiška. Tri vianočné poviedky známych autorov vás určite naladia na vianočnú vlnu. Na mňa to čiastočne zafungovalo. Prvé dve poviedky som užila, tie ma celkom bavili. Ale tretia bola krok vedľa, to ma vôbec nechytilo. Prvá poviedka od Maureen Johnsonovej bola fakt zaujímavá. Od tej autorky som čakala niečo dobré a dočkala som sa. Milujem jej knihu Meno hviezdy, ktorá si ma fakt získala. Bolo to jednoduché, milé a pekné čítanie. Poviedka od Johna Greena bola priemerná, ale bola celkom v pohode. Bola veľmi vtipná, čo sa mi páčilo a čitateľ sa na nej veľmi nasmeje. Malo to slabšie momenty, ale zároveň to malo prvky, ktoré ma oslovili. Malo to tiež romantickú atmosféru, čo si ma získalo, lebo to jednoducho môžem. S poslednou poviedkou, ktorú má na svedomí Lauren Myracle sa veľmi nestotožňujem. Nebavil ma dej a počas čítania som sa dosť nudila. Bola dosť nezáživná, ale tie prasiatka boli vážne milé. 

Postáv sa v tejto knižke premlelo celkom dosť. Jubilee, hlavná hrdinka prvej poviedky, bola príjemná baba, ktorá bola tvrdohlavá, odhodlaná a vtipné. Ale ten jej frajer bol celkom slušný debil. Ďalej v jej príbehu bol Stuart, ktorý bol fakt milý chalan. Mal skvelú osobnosť a bolo nádherné, že nemal problém ani cudziemu človeku. Džej Pí, Duke a Tobin sú partia kamarátov (a jednej kamarátky, keďže Duke je dievča.) Ich príbeh bol fajn, vtipný, proste som sa bavila. Džej Pího som nejako veľmi neregistrovala. Tobin bol taký pohoďák a Duke bola fakt zaujímavá baba. Páčilo sa mi ako spolu vychádzali a že boli takí skvelí priatelia. V tretej poviedke bola Addie, ktorá bola fajn, ale jej príbeh ma z veľkej časti nebavil. Bavil ma len koniec, keď sa tam konečne zjavil Jeb. Ten bol fakt zaujímavý, originálny a proste bol super!

Nech sneží beriem ako zaujímavú zbierku poviedok, ktorú skvelo privodia vianočnú náladu. Bolo to milé a oddychové čítanie, ktoré môže baviť hlavne nenáročného čitateľa. Páčilo sa mi, že tam bola romantika, to bolo asi najväčšie plus. Tiež sa mi páčilo, že tieto príbehy k sebe pasovali a vznikol zaujímavý celok. Celkovo to malo milú atmosféru, avšak nebolo to nič svetoborné, pretože to malo mnoho opisov, slabé a prázdne miesta. Najviac sa mi páčila prvá poviedka, ktorú by som samostatne hodnotila štyrmi hviezdičkami. Tretej by som dala tri a poslednej dve. Celkovo túto knihu hodnotím ako priemer, preto ju hodnotím tromi hviezdičkami. 

Recenzovala: Kristína Smolková
http://our-universe-of-books.blogspot.sk/2015/11/recenzia-johnsonova-green-myraclova.html

Milujem vianoce a milujem všetko, čo sa s nimi spája. Zima je moje najobľúbenejšie ročné obdobie a tieto sviatky si užívam najviac ako viem. Niekto priberá na perníkoch a oblátkach, ja však priberám na horúcej čokoláde a neustálom leňošení v posteli s knihou.. a hlavne stále pozerám vianočné rozprávky - hoc vidím jednu za ten týždeň aj stokrát. A práve preto som sa neskutočne potešila, keď vyšla táto kniha. Vianočná kniha, ktorú si budem čítať každý rok a spravím si z toho takú tradíciu. Nikdy som doma nemala vianočnú knihu, teraz ju však mám a ja som z toho neskutočne nadšená. Ako tým, že ju doma mám, tak aj tým, aké skvelé príbehy sú v nej.
   Musím uznať, že tie príbehy sa naozaj podarili. Sú milé, nechávajú vás celý čas v napätí a hlavne na seba nadvezujú, čo mňa príjemne prekvapilo, pretože som to nečakala. Samozrejme, že som začala čítať druhý príbeh (teda od Greena) a potom až prvý.. ale nevadí. Zase až tak moc to na seba nenadzvezovalo, len trošku. Ale v treťom príbehu je veľké fiasko, takže si to ráčte prečítať poporade!

"Horská dráha! Horská dráha! Horská dráha!" Zaklapol som veko na mobile a obrátil som sa k Duke. Už som chcel lobovať za to, aby sme šli domov, ale vtedy mi znova zazvonil telefón. Mama.

- John Green / Roztlieskavačskú vianočný zázrak

Prvý príbeh bol vcelku.. zaujímavý, plný náhod s malou troškou sĺz.. Avšak stále bol naozaj krásny a dovolím si povedať, že sa mi páčil zo všetkých troch asi najviac. Maureen píše naozaj veľmi pútavo, príbeh som zhltla za dve hodiny.. a ešte stále naň nemôžem prestať myslieť. Ale to asi nemôžem prestať myslieť na každý z príbehov.
   V tomto príbehu vystupovala Jubilee spolu s Jebom, Noahom a Stuartom. Jubilee mala teda veľmi špecifickú a hlavne chlapskú spoločnosť. Každý z nich bol jedinečný ale ja som si najviac obľúbila Stuarta. Milý, na nič sa nehral a hlavne to nie je ten typ chalana, ktorý je najpopulárnejší chalan na celej škole.. Ako Noah. A ten ma vážne, ale vážne, štval. Bol mi neskutočne nesympatický, hral sa na dokonalého a musel mať vždy všetko tip-top. A to mne vadí, nemám takých ľudí zrovna najradšej.. A Jubilee - dievča, ktoré sa tak obávalo reakcie na jej meno, je naozaj skvelá. Neskutočne sympatická (niektorí ľudia sa práve chytajú za hlavy, že ako mi môže byť postava z knihy sympatická, však..) a veselá, taká kôpka šťastia.
   Musím teda uznať, že Maureen napísala naozaj skvelý príbeh. Od nej som však neprečítala ešte ani jednu knihu, čo ma dosť mrzí a povedala som si, že by som si mala nejakú zadovážiť. Šiklo by sa.

Christina mu nastriekala na malinové mocha celú galaxiu šľahačky, pokvapkala ju žiarivo červeným malinovým sirupom a zakryla pohár bielym plastovým viečkom.
"Nech sa páči," oznámila.
"Ďakujem, dámy," odvetil, zdvihol pohár, akoby si pripíjal, potom zamieril k dverám. 

- Laureen Myraclová / Svätý patrón prasiat

Môj obľúbenec, John Green, napísal hneď druhý skvelý príbeh. Áno áno, sú dve skupiny ľudí - jedna ho zbožňuje a druhá... no, nemá ho rada. A ja sa radím do tej prvej. Musím však uznať, že mi je ľúto, že má len nejakých sto strán. Pretože je to veľmi málo. Uvažujem ale, že čo by sa však do takej tristo stranovej knihy dalo tak vopchať. Pravdepodobne by to asi bolo, takpovediac, z polovice nudné.
   Ale späť k tomuto príbehu. Začínala som ním a tak som bola veľmi prekvapená, keď sa nejaké momenty alebo postavy objavili v prvom príbehu.. Ale Tobin, Džej Pí a Duke zažili naozaj skvelé dobrodružstvo. Tento príbeh bol najzábavnejší a aj najviac šibnutý.. ale zasmiala som sa na nich. Tí traja sú naozaj skvelá partia. A koniec bol skvelý. Síce som ho trošičku predvídala (asi posledných 20) ale naozaj to bol zvláštny pocit dočítať ten príbeh. Sklamalo ma, že nemôžem pokračovať v príbehu tých postáv..

Vtedy sa Džej Pí obrátil k Duke. "Ako sa majiteľka najmenších pŕs na svete opovažuje zhadzovať telesné patie niekoho iného?" Duke doňho hodila vankúš. 

- John Green

Lauren Myraclová ma naozaj skvelý štyl písania. Ale ten príbeh.. ten príbeh sa mi nepáčil. Jeden jediný mi tam jednoducho vadil. Hlavná postava bola celý čas ufňukaná. Chápala som však jej situáciu.. ale aj tak to bolo jednoducho otravné. A bolo to hlavne o tom, ako sa Addie snaží vysporiadať s rozchodom a naučiť sa byť nesebecká. Jednoducho to bolo nudné a celkovo.. tam išlo len o ňu a o prasa. O prasa.. moc ma to teda naozaj nezaujalo. Ale má skvelý štýl písania.. naozaj.. ale ten príbeh nebol zrovna pre mňa zaujímavý. Samozrejme, že je to len môj názor. Možno práve vás zaujal tento najviac.

Recenzovala: Aneta Kondrčková
http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2015/11/nech-snezi-tri-uzimene-pribehy-john.html

Knižka obsahuje tri vianočné ľúbostné príbehy. Knihu otvára príbeh od Maureen Johnson a to Jubilein expres. Zistila som, že Maureen Johnson je naozaj skvelá autorka. Jej štýl písania bol neskutočne úžasný a svieži a čítalo sa to hrozne rýchlo. Hlavnou hrdinkou bola Jubilee, ktorá uviazla na Vianoce vo vlaku po ceste na Floridu, pretože jej rodičia sa dostali do menšieho problému. Takže skončila vo vlaku so štrnástimi roztlieskavačkami, z ktorých nebola vôbec nadšená. A tak je tu ako záchranný čln Waffle house, v ktorom nájde teplo, jedlo a stretne niekoho, koho by nečakala. A tak sa začne prvé vianočné dobrodružstvo, ktorému nechýba štipka humoru, láska a zničené Vianoce, ktoré nakoniec nemusia byť až také zlé, ako by Jubilee čakala. Táto poviedka bola strašne fajn. Oddychová, milá, máličko romantická, atmosféra Vianoc ako vyšitá. A viem, že s Maureen Johnson som určite neskončila. 

A niekedy ten šťastný stred vyzerá tak super, až presvedčíte sami seba, že to nie je stred, ale bude to trvať naveky. 

Druhý pán na holenie bol Green. A prekvapivo ma práve jeho poviedka bavila najviac. Tu máme hlavného hrdinu Tobina, jeho kamaráta Džej Pího a najlepšiu kamarátku Duke, alebo inak Angie. Čím to je, že Greenovi hlavní hrdinovia sú vždy v zostave: chlapec, dievča, chlapec? Nie, týmto nemyslím ľúbostný trojuholník. A táto pekná trojica sa teda v snehovej kalamite vybrala do Waffle housu za štrnástimi roztlieskavačkami, ktoré vraj robili roznožky na stoloch. Samozrejme, že sa to pokazilo a nastali menšie problémy. A tak sa nám vyskytla celkom vtipná situácia, ktorá sa obrátila na máličko akčnú, ale stále zostala hlavne vtipnou. A ešte keď vonku mrzlo a bola veľká kopa snehu. Takže áno, Green ma prekvapil a naozaj zabodoval a tu som sa vlastne rozhodla, že dám šancu aj Aljaške. Takisto milý, vtipný tínedžerský príbeh so štipkou lásky, akcie a množstvom snehu (ktorý by sa mohol zjaviť aj u nás).

S poslednou poviedkou sa predviedla autorka, o ktorej som nikdy predtým nejak moc nepočula a myslím, že ani moc nebudem siahať po jej ďalších knihách. Tou autorkou je Lauren Myracle, ktorej príbeh nebol taký, aký by som čakala. Po prvé, bolo to hrozne nudné a typicky naivné, ako ľúbostné príbehy. Po druhé, podľa mňa to bolo celkom zbytočné, pretože sa tam nedialo nič zaujímavé, len sa riešila kauza, že hlavná hrdinka myslí stále len sama na seba a tak sa vlastne musela zlepšiť. Do toho sa s ňou "rozišiel" chalan a nič sa jej nedarilo. Aké smutné. A ešte musela zohnať miniprasiatko, ktoré bolo jediná zlatá vec na tomto príbehu. Toto sa teda naozaj nepodarilo. Hlavná hrdinka mi liezla na nervy, jej kamošky ešte viac a celá pointa príbehu vlastne bola ani neviem aká. Jednoducho ma to vôbec, ale vôbec nebavilo.

Vždy existuje to riziko - niečo je dobré a dobré a dobré a dobré a dobré, a zrazu sa to pokašle. Zrazu vás vidí, ako po nej pokukujete, a potom už s
vami nechce vtipkovať, pretože nechce, aby vyzerala ako koketa, nechce, aby ste si mysleli, že sa jej páčite. 

Všetky tri príbehy sa odohrávali v Gracetowne a všetky boli skvelo spolu spojené. Knižka vo mne vyvolala vianočnú náladu a stále sa teším viac a viac. Musím povedať, že som bola naozaj prekvapená, že sa mi tie príbehy páčili, minimálne prvé dva. A nepochybujem, že sa to bude páčiť aj mnohým z vás. Táto príjemná, vianočná, uzimená, ľúbostná knižka si vás získa svojimi jednoduchými oddychovými príbehmi, ktoré vás zahrejú pri srdiečku a snáď vás tiež navnadia na Vianoce. Áno, možno to bolo typicky tínedžerské, ale bolo to zlaté a ja som hrozne rada, že som knihe dala šancu a že ju môžem mať doma. Na toto predvianočné obdobie ako stvorená.

Recenzovala: Natália Chudá
http://world-of-books-by-naty.blogspot.sk/2015/12/nech-snezi.html