Labyrint: Smrteľná liečba

"...CHAOS je dobrý."

Na poslednú časť svetovoznámej trilógie Labyrint - The Mazer runner - som sa neskutočne tešil, nevedel som sa dočkať, kedy vyjde. Už z recenzií na predošlé časti je vidieť, ako veľmi si ma táto úžasná triloógia zobrala a ako veľmi som si ju zamiloval. Prvý diel bol fantastický, druhý taktiež, i keď mi prišiel o trošičku slabší ako jednotka a trojka - Smrteľná liečba - "veľké finále" bolo tiež viac než lepšie.

Od dočítania druhej časti - Zhorenisko - to už bol nejaký ten piatok, myslím, že to bol práve mesiac október, v ktorom som Zhorenisko dočítal. Ak ste čítali recenziu na Zhorenisko, tak viete, ako veľmi som túžil po tretej knihe. V Labyrinte nám autor pred očami vytvoril naozaj drsné podmienky dystopického sveta, ktorý sa rúti do zabudnutia. V Zhorenisku nám autor vytvoril otázky, na ktoré odpoveď vedel však už len on. A keď mi prišiel domov balík od Ikaru, otvoril som ho a uvidel krásnu Smrteľnú liečbu, výskal som od radosti. A behom dvoch dní som ju aj prečítal.

Ja ani neviem, čo mám vychvaľovať skôr, pretože to si táto kniha zaslúži - s ňou aj celá trilógia, ktorú si James Dashner až priveľmi dobre naplánoval. 

Autor James Dashner počas svojich prvých dvoch dieloch trilógie Labyrint vytváral rôzne teórie o konci tejto trilógie. Ako som spomínal, tuším, že na Goodreads, autor v nás celé tie dva prvé diely budoval akési puzzle, ktorých bolo veľmi, veľmi moc a nevedeli sme ich poskladať, pretože chýbalo niekoľko posledných, ale za to veľmi dôležitých, kúskov. Tie nám práve James Dashner dáva pri Smrteľnej liečbe. Každou kapitolou, každou stranou sa vám v mysli objavujú akési puzzle, ktoré naraz čoraz viac zapadajú do seba a dáva do všetko zmysel. Klobúk dolu pred autorom, jeho fantáziu a priam geniálnosť si naozaj vážim. 

James Dashner nie je len taký autor, ktorý má dystopickú trilógiu s dobrým nápadom, skvelým filmovým spracovaním. Jeho písanie je úžasné, naozaj. I smrť dokáže Dashner opísať krásne, avšak nie tak "zvyčajne" krásne - podáva totižto všetko svojim vlastným spôsobom, tak, ako sa to jemu páči. Je naozaj geniálny, raz by som ho chce stretnúť naživo a urobiť dajaké interview :-D Len tak mimochodom, kniha sa veľmi rýchlo čítala, myslím si, že dlhšia kapitola než štyri strany v tejto knihe ani neexistovala, čo mne však absolútne vyhovuje. Mám oveľa viac rád, keď má kniha kratučké kapitoly a má ich moc, akoby mala mať dlhé kapitoly, ktorých je málo. Príbeh tak pripadá určitým spôsobom rýchlejší. A tu sa ja dostávam k tomu, k čomu som sa chcel dostať. A to je rýchlosť príbehu, deju. Ide naozaj rýchlo, nie je ani jediná časť, ktorá by "stála". Stále sa niečo dialo, samozrejme, že i v predošlých dieloch, ale tuto to bolo turbopower :D Samá akcia, tak by sa táto kniha dala nazvať. Nikdy ste nevedeli, čo vás čaká na konci kapitoly. Nikdy ste nemohli predpovedať, čo sa bude diať ďalej, pretože Dashner bol šialený, samozrejme v tom dobrom, priam najlepšom, zmysle slova. Na finále bolo naozaj vidieť, ako veľmi dobre James pozná svoj príbeh a ako krásne sa s ním vyhrával a napokon, ako kruto sa s nami zahrával, čitateľmi, pretože v nás (aspoň vo mne) dokázal vyvolať napätie, smútok, a i tak málo radosti, čo sa v tejto trilógií nachádza. Toto je skutočná dystópia, taká, akú si pod pojmom "dystópia" predstavujem. Krutý svet, futuristický, akcia, napätie, všetko čo má fantastická kniha mať...a napokon troška medzi prsty "korenie lásky" aby sa nepovedalo, že to je drastické :DD

Aby som sa vyjadril aj k postavám, opäť neraz opakujem, že sú fantasticky vytvorené, plastické a reálne, unikítne a svojské. Páči sa mi, ako každá postava má svojské správanie a vlastnú myseľ. Thomas bol skvelý, na celej trilógii sa mi páči, že je viacej o chlapcoch ako o zmätených dievčatách, ktoré sa vo sfére dystopií čoraz viacej objavujú, a čoraz viacej nevedia, či radšej svalnáča s blond vlasmi alebo svalnáča - holohlavého a s tetovaním na ruke :D :D :D

Brenda bola úžasná, jedna z najlepších ženských hrdiniek u mňa. Je úplne fantastická, silná. A čo sa týka Teresy, tak, ako to celé dopadlo, som šťastný. To, že som ju neznášal, to bol autorov vlastný zámer, čiže sa mu to vyplnilo - jeden zo znakov, že James Dashner je fantastický a geniálny autor.

Úžasná trilógia Labyrint je jedna z tých mála sérií, ktoré chcete dočítať, pretože chcete vedieť, čo sa stane na konci a ako to všetko dopadne, avšak zároveň ju nechcete nikdy prestať čítať, pretože je tak dobrá.

Trilógia Labyrint už patrí do môjho "favourite series" zoznamu. Jej finále, Smrteľná liečba, bola dychberúca, akčná a naozaj bola zakončením, ktoré vám zanechá v srdci stopu.

Musím jej dať proste plný počet, inak to ani nejde.

Recenzoval: Miloš Biháry
http://universeofwonderfulbooks.blogspot.sk/2016/03/smrtelna-liecba-ste-pripraveni-verit.html

Pamätám si akoby to bolo iba včera, kedy som si prvýkrát pozrela film s názvom Labyrint. Bola som z toho nadšená a veľmi som si chcela prečítať aj knihu, ale v tom čase ich mali preložené iba naši českí susedia a tak som si povedala, že už vydržím do nášho vydania. Čakala som a dočkala som sa. Prvý diel som prečítala jedným dychom a počas jeho čítania som zabúdala aj na vlastnú existenciu, taká som do toho bola pohltená. Nevedela som sa ubrániť radosti, keď druhý diel vyšiel iba mesiac po tom prvom. Ihneď som sa doň samozrejme pustila a aj keď bol super pre mňa bol trošičku slabší a vlastne celkovo ho považujem za najslabší z celej série, ale nie zlý to netvrdím, pretože páčiť sa mi páčil. Koniec bol prekvapivý a tretí diel bohužiaľ vtedy nevyšiel hneď o mesiac ako druhý, ale tam už som si musela počkať. Stálo za to, to čakanie?

Asi by som vás mala naťahovať a zhrnúť pre a proti, ale to skrátka nejde. Či to za to stálo? Stálo! Z tretieho dielu som nadšená. Síce by ma nenahnevalo keby bol ten koniec nejako viac prepracovaný a malo by to nejaký veľký moment odhalenia, alebo skrátka niečo v tom duchu, no nič to. V treťom diely sa od začiatku až do konca niečo dialo. Bolo to plné akcie, bojov, zvratov, odhalení a emócií. Keď som sa púšťala do tejto knihy, tak som už bohužiaľ poznala hlavný spoiler na ktorý som dávnejšie natrafila, ale prekvapivo mi to až tak nevadí. To, že som vedela, že sa to stane mi neubralo na pocitoch, keď na to prišlo. Ak ste to čítali, tak viete čo mám na mysli. 

Nemôžem uveriť, že ten čas, tak rýchlo beží. Mám stále pocit, že som z touto sériou ešte iba na začiatku a čakajú ma s ňou ešte dlhé chvíle. Nedokážem pochopiť, že už som to dočítala a je koniec! Naozaj môžem úprimne povedať, že séria Labyrint mi bude veľmi chýbať. Je to jedna z tých sérií pri ktorých chcete čo najskôr dočítať aby ste vedeli čo bude na konci, ale zároveň ju túžite čítať donekonečna. Samozrejme, že mala svoje chyby, ale cez všetko si ma získala a obľúbila som si ju. Je mi ľúto, že už je koniec. Bude mi to veľmi chýbať. Ale určite si tieto knižky ešte niekedy prečítam a určite to nebude len raz. Táto séria patrí k tým lepším a tak si fanúšikov zaslúži.

Autora Jamesa Dashnera som si taktiež veľmi obľúbila. Jeho štýl písania je geniálny. Dokáže ľahko a prehľadne bez toho aby bol čitateľ zmätený opísať situácie v ktorých je plno akcie a výborne sa dokáže hrať s našimi citmi, pretože nemôžete to čítať s tým, že budete citovo chladný. Aj keby ste chceli, tak sa to nedá. Vytvoril úžasné postavy, ktoré majú svojské črty a charaktery. Behom troch dielov mi chlapci z Labyrintu neskutočne prirástli k srdcu, či už tu boli iba nejakými bočnými postavami, či boli protivný... Každého z nich som si obľúbila iným, svojským spôsobom. Som rada, že som ich mohla spoznať a prežiť s nimi veľa pekných, ale aj ťažkých chvíľ v ktorým som s nimi často poriadne cítila.

Hlavného hrdinu Thomasa som mala asi najradšej. Thomasa a Newta. To boli moji obľúbenci. Thomas je odvážny a pre svojich priateľov by sa obetoval aj keby ho to malo stáť život. Vie byť milý, ale naopak sa vie aj poriadne naštvať a nakopať zadky nepriateľom. Newt je takisto odvážny. Takisto dokáže komukoľvek nakopať zadok, ale je to strašný dobrák. Z neho tá milota a dobrota priam srší. V každej situácií je tam pre svojich priateľov, podporuje ich a vymýšľa plány, ktoré často pomôžu. Newta mám možno ešte radšej ako Thomasa.

Čo sa mi z jednej stránky páčilo je aj to, že v treťom diely sa dozvieme viac o ľuďoch nakazených erupciou a o tom ako to funguje mimo Labyrintu v normálnom svete. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé, pretože akosi ma nikdy nenapadlo, že aj v týchto časoch svet vôbec funguje a ľudia žijú v mestách. Najradšej by som sa o tom dozvedela ešte viac a prenikla ešte hlbšie. Chcela by som vidieť ako vyzerá taký normálny deň normálneho smrteľníka, ale to už bohužiaľ nejde a našťastie som sa s tým už zmierila. Ono je veľa vecí o ktorých by som sa ešte rada dozvedela, no ostali predo mnou zakryté a Dashner ich neodhalil.

Čo by som knihe vytkla? Asi nič. Mohla by som prakticky skritizovať koniec keby som veľmi chcela, ale mne popravde až tak nevadil. Mohlo to skončiť nejak viac šokujúco (?) s väčšími odhaleniami, ale páčilo sa mi to aj tak ako to je. V podstate prekvapivé to je aj takto, takže sa nesťažujem. Bola som t toho mierne rozpačitá a musela som si to premyslieť, no výsledok je, že som spokojná. Či vám túto sériu odporúčam? Jednoznačne! Prvý diel vám vyrazí dych, druhým plynulo preplávate a tretí vás nenechá chladným. Určite odporúčam každému jednému. Táto séria stojí za prečítanie a tak som rada, že som si ju mohla prečítať a prežiť ju :).

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2016/04/labyrint-smrtelna-liecba-james-dashner.html

Smrteľná liečba priniesla do trilógie znovu niečo nové, čo som ja sama ani neočakávala, myslela som, že sa znovu objavíme v nejakom... LABYRINTE. Ale nestalo sa. Nie je to ani taká dlhá doba, čo vyšla druhá časť trilógie, už tu máme poslednú, tretiu. Ono, je to samozrejme päť mesiacov od druhej časti. Lenže mne to tak či tak letí neskutočnou rýchlosťou, nič nestíham a ani neviem, ako rýchlo prejde jeden týždeň. A tak, ako strácam pojem o čase v mojom živote, som ho strácala aj v tejto knihe. Bola pre mňa totiž príjemným prekvapením a malinkým sklamaním zároveň. Ja ani neviem, koľko boli v Labyrinte, koľko v Zhorenisku a koľko času ubehlo čo sú v tretej časti. Jednoducho mám v tom zmätok.

“Minho looked at Thomas, a serious expression on his face. "If I don't see you on the other side," he said in a sappy voice, "remember that I love you.” 

 Ako inak, miesto najobľúbenejšej postavy si v tejto trilógii znovu zaslúžil Minho. Mám ho neskutočne rada, znovu sa osvedčil aj s jeho nezameniteľným humorom, jeho hlášky padali jedna radosť. Takým väčším sklamaním však zostáva Teresa. Už v Zhorenisku mi šla na nervy, v tretej časti sa to však riadne vystupňovalo. Myslela som, že ju z tej knihy vytiahnem, zhodím z útesu, pošlem na ňu trilión plačlivcov, hlavu vymácham v kyseline.. jednoducho mi šla na nervy. A to totálne. 
Páči sa mi, ako James do príbehu viac obsadil Brendu, ktorú mám naopak rada. Páči sa  mi jej povaha, to, aká je rozhodná, a aj cez to čo urobila Thomasovi v druhej časti, všetko som jej odpustila. Je naozaj milá a keď si to situácia žiada, dokáže ľuďom rozdrviť hlavu. 

“Sometimes they do things to make me do the opposite of what they think, I think, they think, I am going to do.” 

 Ako som už na začiatku recenzie spomenula, pri tretej časti som zažívala menšie sklamanie.

Často to býva tak, že autori jednoducho nevedia pekne prekvapiť v celej trilógii. Či už by sa mali zlepšovať alebo aspoň zostať v tej istej kvalite. Tu sa to však podľa mňa zhoršilo. Áno, ten koniec bol zaujímavý, tak trochu som ho nečakala. Na druhú stranu zasa ten začiatok? Ako to čo bolo? Úprimne, nudila som sa. Nejako som to však prekúsla, pretože to poznáte, keď má jedna kapitola dve-tri strany, číta sa to jedna radosť. Nejako som pri príbehu teda vydržala a potom, zhruba po 150stranách ma to konečne zaujalo. Akčnosť sa zmenila, konečne sa niečo dialo. 

Naozaj ma sklamalo to, ako James poľavil. Obdivujem ho za to, akú zápletku vytvoril, za to, aký skvelý štýl písania má a že dokáže zaujať už len z úryvku knihy. Avšak s týmto ma naozaj sklamal. 

Chcela by som inak pochváliť tú zápletku. Scéna sa úplne zmenila, postavy sa nachádzali niekde totálne inde ako doteraz, riešia sa tam iné veci. Už to nie je nič ako Labyrint či Zhorenisko, teraz je to také.. bojové, laboratórne a neviem ešte aké. 

No a teda tá zápletka. Všetky tri knihy sa rieši to, či je Chaos dobrý alebo zlý. Samozrejme, každý na to máme iný názor. Mne to však pripadá (aj po prečítaní knihy), že James sa s nami zahráva a vytvoril niečo ako film Inception s Leonardom Dicapriom, kde celý čas nevieme čo je realita a čo sen. A tak mi to pripadá aj tu, že aj po odhalení konečného verdiktu sa s nami jednoducho zahráva.  Nakoniec by som ešte chcela spomenúť obálku, ktorá je naozaj pekná. Zo začiatku som mala menšie pochybnosti, tá budova sa mi moc nepáčila, keďže som ani nevedela kto čo ako kedy, nakoniec sa mi ale zapáčila. Musím ale podotknúť to, že na Zhorenisko nemá nič. 


Knihu teda odporúčam, ako trilógia je táto séria naozaj super. Začiatok vás síce nenadchne (pri tejto časti), koniec si však naplno užijete.

Recenzovala: Aneta Kondrčková
http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2016/05/labyrint-3-smrtelna-liecba-james-dashner.html

Po skvelých predošlých dieloch tejto série, som si naozaj myslela, že nič lepšie už prísť ani nemôže. Dashner ma opäť prekvapil. Celú zápletku postupne odokrýva a rozuzluje. Čitateľ, v tomto prípade ja, je maximálne napnutý a zvedavý, ako kniha bude pokračovať ďalej. Čo sa stane s postavami, ktoré si počas série tak veľmi obľúbil? Aspoň ja som celý čas tŕpla, či sa niečo mojim obľúbeným postavám nestane. Spoločne s nimi som sa bála, tešila a napokon s poslednými stranami aj ledva lapala po dychu. Teda, na konci to tak naozaj bolo. Od polovice knihy a ten koniec som naozaj nedýchala. Bola som veľmi, veľmi zvedavá a plná očakávaní. Zatiaľ čo začiatok nebol až tak úplne zaujímavý, postupne sa našťastie kniha aj dej v nej poriadne rozbehli, tak ako je to u autora zvykom.

Postavy ma ani v tomto dieli neskalamali. Minho mal svoj skvelý humor a dokonalé, trefné hlášky ako vždy. Jednoducho už len kvôli jeho hláškam musíte sériu milovať. Teresa mi nikdy sympatická nebola (a doteraz sa občas pochytím s čitateľmi, ktorí ju ako postavu zbožňujú). Nehovorím, že niečo proti nej otvorene mám... dobre, vlastne áno. V Labyrinte som ju strpela, po tom, čo spravila v Zhorenisku som ju mala chuť prefackať (minimálne). Teraz sa jej však podarilo vytáčať ma úspešne aj naďalej a tým si zaistila isté miesto na liste postáv, ktoré mi sympatické z tejto série nie sú. Aj keď, na konci knihy bola asi najviac znesiteľná (hehe...). Vždy som mala Brendu o niečo radšej, prišla mi taká celkovo sympatickejšia. Ľahšie som sa s ňou dokázala stotožniť, všetko jej zabudnúť a obľúbiť si ju veľmi rýchlo. Brenda sa mi jednoducho páčila viac ako Teresa... už od začiatku.

Celú sériu som dúfala, že odhalí, či je CHAOS dobrý alebo zlý (mimochodom, ten preklad Chaos... sa mi vôbec nepáči. Čítala som knihu aj po česky a z časti aj po anglicky. Český ZLOSIN a anglický WICKED sa mi páčia omnoho, omnoho viac). Od začiatku som z toho bola mierne zmätená a myslím, že väčšina čitateľov tiež. Je mi jasné, že to bol autorov zámer, aby čitateľ bol stále napätý a nevedel, čo má od Chaosu (brrr... strašne sa mi ten preklad prieči) očakávať, tým pádom nás môže počas knihy viackrát šokovať. Je to fajn metóda, avšak vo mne občas vyvolávala skôr ten negatívny zmätok, keď som nevedela, či sa mi Chaos prieči, alebo nakoniec robia niečo dobré? Celkovo chvíľu trvá, kým človeku ako-tak zapne, ako to zrejme autor myslel, ale z dosť veľkej časti to nechal na čitateľovi, ako si to on konkrétne vysvetlí.

Keď už som začala s tým prekladom, nedá mi to a musím sa ešte vyjadriť. Celkovo slovenský preklad tých svetových populárnych kníh považujem za dobrý (aspoň u Ikaru a YOLi je ten preklad väčšinou dobrý). Viem, že sa musí naozaj ťažko prekladať názov alebo slang, ktorý si autor sám vymyslel. Napriek tomu si myslím, že to českí kolegovia zvládli o niečo lepšie a keď som čítala knihu po česky, sedelo mi to viac. Vezmem teraz sériu ako celok, ten slang, ktorý oni používali sa mi v češtine oveľa viac pozdával a zapadol medzi moju každodennú slovnú zásobu, zatiaľ čo v prípade slovenského prekladu to tak nebolo. Nehovorím, že ten preklad je zlý, iba mne osobne je o niečo sympatickejší ten český. Takže keďže som už zvyknutá na české výrazy z tejto série, občas ma stále zaskočí, keď ich niekto povie zo slovenského prekladu. Aj keď som knihu čítala, tie výrazy si pamätám v češtine.

A už prichádza záver... ako túto sériu zhodnotiť? Labyrint patrí ako séria medzi moje srdcovky. Veľmi sa mi páči, ako sa autor dokáže s čitateľom vyhrať a pomotať ho. Páčia sa mi postavy, obzvlášť Minho ♥. Námet, ktorý autor použil sa na prvý pohľad  môže zdať opozeraný, ale spracoval ho naozaj netradičným spôsobom, teda to pre mňa bolo originálne a zaujímavé. K tejto sérii toho nemám veľa povedať, jednoducho sa to oplatí prečítať. Za každú cenu.

Recenzovala: Kristína Veselská
http://live-with-books8.webnode.sk/news/labyrint-smrtelna-liecba-james-dashner/