Labyrint: Zhorenisko

Po tom, čo Thomas a jeho priatelia ušli z labyrintu, si mysleli, že už je koniec. Že ušli ZLOSINu a že už všetko bude iba dobré. Thomas dúfal, že sa mu podarilo spolu s priateľmi utiecť na slobodu a že záhadní ľudia, ktorí ich niekam odviezli, im pomôžu. Ako to však býva, nehovor hop kým nepreskočíš. Nuž, Thomas a jeho priatelia ešte ani zďaleka nič nepreskočili...
Na predchádzajúcej knihe som úplne obdivovala prostredie, ktoré autor vytvoril. Bolo to niečo nové, nepoznané a úplne brilantné. Prostredie, do ktorého sa však dostávajú naši Flekári teraz, vyzerá omnoho nebezpečnejšie. Zhorenisko. Už len samotný názov neznie veľmi prívetivo (ako by názov Labyrint znel priateľsky). Miesto úplne neznáme a zhorené, na prvý pohľad opustené... no len na prvý pohľad. Žijú tu totiž ľudia v najvyššej fáze šialenstva, ktorých sa už nedá zachrániť, a ktorí zabíjajú a žerú všetko čo im príde pod ruku. A žiaľ, práve Flekári sú tí, ktorí budú pre nich jednoznačne na zožratie.

Dej napínavý už od začiatku
Občas si myslím, že autor Flekárom nikdy nedá pokoj, lepšie povedané, že oni si ani na chvíľu nemôžu vydýchnuť. Keď ich zrovna nenaháňajú mechanické príšery v labyrinte, idú po nich niečo ako zombie, čo ich chcú zjesť. Veľmi priateľské. Flekári mali moje sympatie už v prvej knihe, ale v tejto druhej som sa k nim ešte viac upla. Minhove hlášky mi dokázali spríjemniť deň a uvoľniť napätú atmosféru v knihe. Thomas bol presne taký ako vždy - chcel Flekárom pomôcť, ale ako je to u neho už zvykom... skáče z blata do kaluže (aspoň myslím, že takto sa to príslovie používa. :D).
Už hneď od začiatku nám autor zastaví srdce, a ak ste si určité postavy obľúbili tak veľmi ako ja, ani ste nedýchali. Čoby len nedýchali, v tej chvíli by sa mi nikto krvi nedorezal (ja dnes používam samé frazeologizmy... to je divné. Späť však k deju). Asi si ani nemusím dávať námahu s hovorením, ako autor vynikajúco zauzlil dej. Niečo nám odhalil, no niečo pred nami skryl a mňa strašne škrie, že sa kniha skončila tak... napínavo! Mám pocit, že som na celej tejto sérii závislá, už si pripadám ako nejaký "závislák", ktorý potrebuje svoju dávku tejto série. Dostala som druhý diel a teraz som na tom ešte horšie, pretože potrebujem vedieť pokračovanie! Hneď! Okamžite! Veľmi súrne...


Ľahké čítanie
Neviem, kto vo vydavateľstve zvolil takú grafiku, akú táto kniha má, ale bol to génius a klaniam sa mu. Veľkosť knihy je úplne ideálna a písmo v nej je tiež veľmi skvelo vybrané. Knihu prečítate na jeden hlt, písmo je dostatočne veľké a celkovo sa mi veľmi páči dizajn knihy! Jediné, čo mi na knihe prekážalo je to, že Thomas má Teresu tak veľmi rád a ja ju veľmi nemusím.... nemusela som ju už v prvej knihe, ale som ochotná to tolerovať, aj keď ju Thomasovi neschvaľujem. Bolo mi ho však úprimne ľúto, keď hneď na začiatku knihy zmizla a on vôbec netušil, či vôbec žije... no jo, život je krutý.

Recenzovala: Kristína Veselská
http://live-with-books8.webnode.sk/news/zhorenisko-james-dashner/

Teresa? zavolal ju Thomas v mysli. Počuješ ma? Čakáme ťa tu. 

Nijaká odpoveď. Stále v sebe cítil bublinu prázdnoty, akoby ho natrvalo pripravili o jej prítomnosť.

Po troch rokov na fleku sa konečne ocitáme mimo Labyrintu. Kým v prvej časti utiekli z nekonečného pekla, v druhej sa rútia ešte do väčšieho. A to doslova - do Zhoreniska, kde majú splniť druhú skúšku. Avšak podarí sa im to? 

Táto kniha pre mňa predstavovala pokračovanie skvelej série, ktorá mala byť ešte lepšia ako prvá časť a musím uznať, že Jamesovi sa to naozaj podarilo. Kniha plná napätia, akčnosti a dokonca so skvelou zápletkou.

Krátko po zotmení Thomas začul dievčenský krik. Najprv nevedel, čo to je, považoval to za výplod svojej predstavivosti. Zvuk trochu zanikal v dupote krokov na suchej zemi, šuchotaní batohov, šepote a prerývanom dychu bežiacich Flekárov. 

Kým na posledných stranách v Labyrinte bolo štyridsať chlapcov, tu ich zostalo len jedenásť. Celkom malý počet, nie? Stále sa však rozprávame medzi šiestimi očami - Thomas, Minho a Newt. Musím uznať, že Minho sa mi v tejto časti dosť znechutil. Chápem, udelili mu titul vodca a musel ostatným rozkazovať - mne však prišiel povýšenecký. Kým v Labyrinte bol u mňa na prvom mieste, teraz totálne klesol. U mňa vládne Thomas s Newtom. 

   Dokonca sa tu vyskytli aj nové postavy - čo som teda totálne neočakávala a neskutočne ma to zaskočilo - Jorge a Brenda. Jorge, kráľ medzi pomätencami, sa tam nevyskytuje tak ako Brenda, avšak mne pripadal neskutočne sympatický. Rozumný, niekedy trochu pomätený, ale hlavne rozumný. 

   A Brenda? Nemám ju rada. Možno nebola nepríjemná, mne to však pripadalo, ako keby sa za každú cenu rozhodla získať Thomasa - a mňa to neskutočne iritovalo! A ešte ma aj štval Thomas. Veď mal Teresu, tak čo sa s Brendou vôbec zahadzoval?

   Pochvala však patrí Jamesovi, že to takto vymyslel, urobil príbeh aspoň o niečo zaujímavejší. 

Veľmi som sa potešila, keď som zistila, že som spravila dobré rozhodnutie. Prvej časti som nedala taký počet bodov, ako dám tejto časti. Podvedome som vedela, že to bol len začiatok a toto bude lepšie. A mala som pravdu. Táto časť bola omnoho, ale naozaj omnoho lepšia, bolo tam viacej akčnosti, príbeh sa stále vyvíjal a hlavne sa mi páčila tá atmosféra. Zhorenisko mi prišlo celkovo omnoho zaujímavejšie ako Labyrint. Labyrint bol len taká príprava na to, čo sa ešte len má stať. A ja sa už neviem dočkať tretej časti, pretože dúfam, že to bude skvelé zakončenie. 

   Kým prvá časť sa mi čítala pomerne ťažko, druhá bola omnoho lepšia. Pripadalo mi to, ako keby to ani nepísal James. Omnoho rýchlejšie som sa vcítila do situácie a taktiež som vedela lepšie pochopiť city Flekárov. 

  Obálka knihy je naozaj nádherná.Spolu tvoria naozaj skvelé.ž sa teším, keď v marci vyjde tretia, záverečná časť. V knižničke mi budú vytvárať naozaj nádherné trilógiu. 

   Jamesovi odo mňa patrí jedna veľká vďaka. Séria sa mu podľa mňa vydarilo a postavy sú naozaj jedinečné. Pri čítaní som skoro ani nedýchala, všetku svoju energiu som musela vynaložiť na udržanie sa pri živote - veď som skoro ani nespala a to som chodila do školy. 

Hodnotenie

Kniha bola skvelým pokračovaním prvej časti a musím uznať, že bolo aj omnoho lepšie. Odporúčam ju každému, kto túži po dobrodružstve a napätí. 

Recenzovala: Aneta Kondrčková
http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2015/09/labyrint-bol-iba-zaciatok-labyrint.html

Keďže som najprv videla Labyrint film, ktorý ma bavil, tešila som sa na vydanie trajleru pre pokračovanie. Hneď ako vyšiel som si ho pozrela a nemohla sa dočkať, kedy konečne uvidím aj celý film. A práve kvôli tomu trajleru som bola prekvapená, aká rozdielna kniha je. Alebo teda skôr film.
Príbeh pokračuje tam, kde skončil, teda v bezpečí postele. No čoskoro sa Flekári dozvedia, že pokojný a ničím nerušený spánok bol ako ticho pred búrkou. Zistia, že sa ich skúška ešte neskončila a nastáva len jej druhá fáza, pri ktorej ich vyšlú von na púšť, ktorú nazývajú Zhorenisko. Ich cieľ? Prežiť a dostať sa do útočiska. Lenže na Zhorenisku číha mnoho zlého.

Do knihy som sa dostávala ťažko a musela som sa nútiť, aby som pokračovala, pretože rovnako ako pri Lybirinte ma úvod nebavil. A nebol to len začiatok. Musela som sa takto trápiť s knihou až do nejakej polovice, kedy autor konečne začal s nejakou akciou, začal čosi vysvetľovať, no zároveň čosi opäť zamotával.
Dashnerove písanie sa mi nepáčilo. Mala som pocit, akoby to napísal nejaký školák a nie dospelý muž. Je možné, že za to môže aj preklad, no nevadilo mi len to detské písanie, ale aj to, ako bol podaný celý príbeh.
Autor si totiž vymyslel zaujímavú zápletku a svet. Slnečné erupcie zničili planétu, unikla akási choroba, ktorú nazvali Erupcia a ktorá ma svoje štádia, skúšky na mladých, Labyrint, Zhorenisko. Všetko to sú skvelé nápady, lenže nevyužité. Dokopy mi to celé nesedelo a k tomu sa Dashner podľa môjho názoru sám zamotal vo svojich myšlienkach, hlavne čo sa týkalo Chaosu, Teresy a Thomasa. Stále nechápem načo tam autor vtrepal to rozprávanie v myšlienkach, absolútne mi to nesedí do takéhoto príbehu.

Z vecí, ktoré som vymenovala sa Dashnerovi podarilo najlepšie predať chorobu, ktorú opísal skvelo a jedinečne. Neboli to obyčajní zombíci, boli to jednoducho chorí ľudia, ktorí sa stávali šialenejšími a šialenejšími. Autor čitateľom ukázal všetky štádia, od tých ešte ľudských, až po tie strašidelné.
Už keď som pri tých plusoch, tak spomeniem ešte jeden. Síce autor premrhal zaujímavý dej a, ako som už spomínala v recenzii na Labyrint, tie skúšky mi nedávali zmysel, musíme Dashnerovi uznať, že dokáže napísať skvelé akčné scény, pri ktorých každý čitateľ tŕpne.
Či už to boli menšie scény uprostred knihy, alebo ten veľký bum na konci, stále som sa mykala, nadávala, ochkala a pevne zvierala knihu. Scény boli opísané dosť realisticky a s dávkou adrenalínu, ktorá posadne určite každého čitateľa.
Napriek tomu, že vo mne autor nevyvolal žiadne milé, ľútostivé a neviem aké presladené pocity, dokázal ma dokonale nahnevať a vyhecovať.

Najväčším mínusom knihy boli postavy, ktoré mi Dashner dokonale znepriatelil a znechutil. Mala som málo Newta, Minho bol akýsi divný, Thomasa a Teresu úprimne nenávidím, o priečku sa delia s Brendou, Jorgom a Arisom. Nemám ani čo viac dodať k tejto téme, pretože by som tu len nadávala a krútila hlavou. Nebola tam ani jedna postava, ktorá by sa mi páčila, s výnimkou Minha, ktorý tiež mal svoje temné momenty.

Ak mám knihu celkovo zhodnotiť, bola o niečo lepšia a akčnejšia než Labyrint, ale zároveň o niečo horšia, čo sa týka postáv, ktoré som tu znenávidela. Medzi dielmi nebol až taký veľký rozdiel, s výnimkou konca, ktorý bol pri tejto knihe lepší vďaka cliffhangeru, ktorý donúti čitateľa pokračovať v sérii, aj keď si je už na začiatku istý, že trojku už neprečíta, tak ako ja.
Séria Labyrint je taká všelijaká. Buď ju ľudia milujú, alebo sa proste nevedia začítať. Ja patrím k tej druhej skupine, aj keď musím uznať, že to nie je katastrofa, dá sa to čítať a je to aj dobré, no nič výnimočné. Preto to budem odporúčať hlavne ľudom, ktorým sa páčila jednotka, pretože dvojku si zaľúbia určite ešte viac.

Recenzovala: Denisa Lesniaková

http://danybooks.blogspot.sk/2015/09/rc-james-dashner-zhorenisko.html

Nevedela som, čo sa dialo alebo čo tá veta mala znamenať, no hneď som si povedala: „Dočerta! Zachráňte ho!“ Spomenula som si na jeden obrázok, čo som našla na internete, kde bol taký titulok, akože keď je vedľajšia postava obľúbenejšia než hlavná a v tomto prípade (teda mojom) je to pravda. Thomasa mám veľmi rada, ale veď viete... Minho bol badass v tom pravom slova zmysle. Vrátim sa trochu k tomu deju.

„Naokolo tancovali magické ohnivé stĺpce, vietor strhával žeravé úponky doprava. Potom v explózii iskier dopadli na zem. Thomas pribehol na to miesto a zadržal dych.

Pred ním ležal Minho. Horeli mu šaty.

Prvá kniha sa skončila tak, že naši chlapci (a Tereza) sa dostali z labyrintu, samozrejme v malom počte, a stretli sa s ľuďmi z Chaosu. Tí ich učičíkali (rozumej – upokojili), že je všetko v pohode, že ich zadky sú už v bezpečí a samozrejme, ako to býva, si Flekári mysleli, že je to pravda. Bodaj by nie, keď majú doživotnú traumu z toho, čo zažili. Takže mysleli si, že je všetko oka, keď tu zrazu sa začnú diať divné veci a je spustená ďalšia fáza testovania, ktorá sa nazýva Zhorenisko. A ak chcete zistiť viac, určite berte do rúk túto knihu, pretože je v nej viac napätia, ako človek môže zniesť!

Na prvej časti mi vadilo to, že akcia prebiehala príliš pokojne. Autor vo mne nevedel vyvolať emócie a nevedel ma presvedčiť. V Zhorenisku sa to zlepšilo, vedel udržať moju zvedavosť na tom najvyššom stupni a informácie dávkoval po veľmi malých častiach. Dej sa posunul dopredu a ja som pri každej novej strane otvárala ústa ako ryba na suchu. Dashner teda vie, ako prekvapiť! Vie sa pohrať so svojou štruktúrou príbehu a to sa mi veľmi páči.

„Som tvrdší ako skala. Aj v dvojnásobných bolestiach by som ti nakopal riť, ty miláčik poníkov.“
Thomas mykol plecom. „Poníky mám rád. Aj teraz by som nejakého zjedol.“

Na scéne sa objavili aj nové postavy, ale zatiaľ sme si na ne nemohli posvietiť a tak dúfam, že sa v pokračovaní objavia opäť a že sa o nich dozvieme niečo nové. Milujem nové postavy a ich nové príbehy a detaily okolo ich životov. Je to ako skladačka! Ak ich má autor/ka rád/rada, z príbehu vznikne úplne úžasná kniha, o ktorú sa trhajú davy. A samozrejme, že autor musel ukončiť Zhorenisko tak, že kým príde pokračovanie, tak sa asi radšej uložím do hyperspánku. 

Recenzovala: Martina Kubandová

http://everything-unspoken.blogspot.sk/2015/09/labyrint-zhorenisko-nadej-neexistuje.html

Myslím, že o populárnej sérii The Maze Runner z pera Jamesa Dashnera, ste už určite počuli. Ja som o nej už dlhšie počúvala zo všetkých strán. Prvý diel, ktorý som čítala len nedávno sa mi celkom pozdával, hoci priznám, že som čakala trošku viac, ale bolo to fajn. O druhej časti som počula už trošku menej vábne veci, pretože som čítala viacero kritických recenzií a potrebovala som si spraviť vlastný názor. Takže môžem povedať, že som nebola sklamaná, ale bolo to len priemerné, hoci sa mi páčila akcia a napätie, síce občas som sa nudila. Páčil a mi autorov štýl, čiže to, že dej situoval do krátkych kapitol, čo mi umožnilo knihu prečítať vážne rýchlo. Bolo tam veľa prvkov, ktoré ma miatli a nesedeli mi, preto si myslím, že Zhorenisko bolo len priemerné a nebolo pre mňa to pravé orechové. 

Čo bolo na Zhorenisku zaujímavé, boli postavy, keďže mnohé sa už tomto dieli neobjavili, zato pribudli nové. Občas ma mrzelo, že moja obľúbená postava tam je minimálne, ale dalo sa to zvládnuť. Thomas, myslím, že predtým sa mi páčil viac, bol zaujímavejší a reálnejší. Tu mi veľmi nesadol, hoci odvahy mu stále nechýbalo a tiež bol aj inteligentný. Neviem prečo tam nebolo viac Minha, ale on bol super, v jednej časti som zúrila, ale bolo to nakoniec fajn a on bol jednoducho najlepší. Novou postavou bol Jorge, ktorý bol taký divný hrdina a mňa vôbec neoslovil, aj keď mal skvelé hlášky. Skvelé, že pribudla ďalšia ženská hrdinka a to bola Brenda. Tá bola veľmi čudná a skôr sa mi nepáčila, hoci mala výborné momenty. 

Zhorenisko ako druhý diel Labyrintu má veľmi zaujímavý námet, čo sa mi páčilo. Je to jedna z dystopicky orientovaných sérii, ktoré majú niečo do seba a sú originálne. Avšak nie je bezchybná, lebo nedokáže osloviť každého a pre mňa to bol len priemer, no dalo by sa to zlepšiť. Oceňujem napätie a tiež prostredie druhého dielu. Taktiež obsahoval veľa akcie, čo ma pri čítaní oslovilo. Zhorenisko by sa určite dalo zlepšiť, no nebolo to na zahodenie a myslím, že dokáže zaujať. Určite si rada prečítam tretí záverečný diel s názvom Smrteľná liečba a som celkom zvedavá, ako to dopadne. Ak sa pýtate, kedy vyjde, dočkáme sa ho už budúci rok v marci!

Recenzovala: Kristína Poloncová
http://our-universe-of-books.blogspot.sk/2015/09/recenzia-james-dashner.html

Je toto môj koniec? pomyslel si. Po všetkom, čo prežil, po všetkých záhadách, bojoch a kratučkých okamihoch nádeje, ho len tak zabijú?

Prvá časť Labyrintu, Útek, ma veľmi bavil. Bol skvelý a skončil sa, pravdupovediac, veľmi ale veľmi otvorene. Po jeho dočítaní som mal záchvat, že nutne potrebujem dvojku. Pre moje šťastie, dvojku som mal už doma skôr než jednotku, tak som sa do nej s radosťou pustil. A čo som zistil?

Že sakra nechápem, prečo až trojka vyjde niečo v marci. V MARCI 2016. Are you kidding me? :D No ale dobre, viem, že čakajú na filmový poster Death Cure.. No ale poďme k Zhorenisku.

Zhorenisko je naoazj celé chaotické, Labyrint bol (v ohľade chaotickosti) oproti Zhorenisku nič. Zhorenisko je kniha, ktorú nechápete, a po konci? Nechápete ju ešte väčšmi. Zhorenisko je kniha pre psychicky narušených (už niekoľko dní si myslím, že patrím do skupinky pomätencov). A možno som psychicky narušený, pretože sa mi sakra páčila! Nechápem všetky tie reči, že Labyrint je nič moc, a viac nechápem, že dvojka je ešte horšia. Really? Ako môže kniha, v ktorej sú nástrahy za nástrahou ako na bežiacom páse, kde sa udalosti sypú len tak, kde stúpa vaša závislosť a vy hltáte každé jedno slovo až do konca, byť zlá? Naozaj nechápem niektorých čitateľov, ale fajn, nikoho neodsudzujem, aby bolo jasné. :)

Ak by som mal porovnať Útek so Zhoreniskom vo veci akčnosti a tak, Zhorenisko vedie. Akcia za akciou, nástraha za nástrahou, napätie by sa dalo krájať. Bola naoazaj skvelá a hrdo sa vám priznávam, že TMR si zaumienil miesto v mojej favourites poličke. Áno, ja tú sériu proste zbožňujem. 

James Dashner sa od prvého dielu oveľa zlepšil, jeho písanie je ešte skvostnejšie ako pred tým a každú scénu som mu uveril. 

Postavy v tomto diele naberajú na intenzite, autor nám dáva čas ich lepšie spoznať, no stále nám nedá najavo, čo sa dialo v minulosti. Z Thomasa som bol nevedomý ako on sám. Teresa..tú som si znenávidel a neznášal som ju v tejto dvojke, no bol to autorov zámer, čiže je to fajn, jeho účel znepriateliť si Teresu sa vyplnil. Z každej postavy v tejto knihe som bol však  zmätený, presne ako oni sami zo seba a všetkého, čo sa okolo nich deje. Avšak James mi do príbehu hodil jednu malú perličku, a tá perlička mala meno Brenda. Áno, Brenda! Obľúbil som si ju veľmi moc, páčila sa mi a podľa mňa bola skvelá. 

Čo sa týka toho "sveta" alebo skôr prostredia, priznávam sa, že sa mi viac páčila tá atmosféra a prostredie toho Labyrintu, a tiež sa priznám, že mi trocha chýbal Flek. Ale zasa Zhorenisko bolo zaujímavejšie...

Z tejto knihy som naoazj v rozpakoch, to mi verte, a ani neviete, ako sa mi ťažko píše táto recenzia. Z jednej strany (tej akčnostnej, dejovej a tak..) sa mi páčilo viacej Zhorenisko, no temná a zahmlená atmosféra Labyrintu sa mi páčila zasa viac. Čiže buď tejto knihe dám štyri, alebo päť hviezdičiek. 

Inak, videli ste už film? Bol rovnako skvostný ako kniha?

Kniha sa mi mega páčila a naozaj sa teším (moc) na tretí diel. A taktiež dúfam, že vydajú v slovenčine aj The Kill Order, čo je akýsi prológ k celej sérií (jednoducho sa to odohráva ešte pred Labyrintom.) 

Spočiatku som nevedel, ako túto knihu hodnotiť: či štyri alebo päť hviezdičiek. No rozhodol som sa, a je to tak najlepšie, že Zhorenisku dám štyri a pol hviezdičky. A ďalšiu pol hviezdičku si schovávam v rukáve pre tretí diel! 

Percentuálne hodnotenie: 90%

Recenzoval: Miloš Bihári

http://universeofwonderfulbooks.blogspot.sk/2015/10/labyrint-zhorenisko-kniha-pri-ktorej.html

V prvej knihe trojdielnej série Labyrint nás autor zaviedol spoločne s hlavným hrdinom Thomasom na podivuhodné miesto menom Flek, teda veľké priestranstvo uprostred labyrintu. Keď sa však na Fleku objavila hneď po Thomasovom príchode Teresa (prvé a jediné dievča), všetko sa začalo kaziť a všetci chlapci, ktorí boli počas dvoch rokov na toto priestranstvo posielaní museli nájsť cestu von, v opačnom prípade ich čakala smrť! Celú recenziu na prvý diel si môžeš prečítať tu.

V druhom dieli sa spoločne s Thomason, Newtom, Minhom a ostatnými Flekármi, ktorí prežili prechod nebezpečným Labyrintom dostávame na nové miesto menom Zhorenisko, ktoré je ešte neľútostnejšie než „starý dobrý“ Flek. Konečne, keď si mysleli, že tomu najhoršiemu už utiekli a testom je koniec, začnú sa diať zvláštne veci – Teresa zmizne, namiesto nej sa objaví nový chlapec menom Aris a podozrivý muž v bielom im oznámi, že ich čaká ďalšia skúška – tentoraz však omnoho náročnejšia a nebezpečnejšia. Naša skupina chlapcov dostane dva týždne, aby prešli 160 km na miesto zvané Útočisko, kde im dajú liek proti zákernej chorobe, ktorou ich nakazili. Počas svojej cesty stretávajú pomätených, teda obyvateľov zničeného mesta, ktorí taktiež trpia erupciou - zákernou chorobou, ktorou ich nakazili. Niektorí im chcú pomôcť, druhí zase zabiť a Flekárom nezostáva nič iné, len riskovať a snažiť sa spoločným úsilím prežiť.

Tiež sa stretávame zo skupinou B, dievčatami, ktoré si prešli Labyrintom a testami rovnako ako chlapci, avšak nečakajte, že ide o uplakané a bojazlivé dievčatká. Práve naopak, navyše v príbehu zohrávajú veľmi dôležitú úlohu.

V knihe mi nedá nevyzdvihnúť akým napínavým štýlom je napísaná, v niektorých pasážach mi skutočne od strachu priam tuhla krv v žilách a nedokázala som prestať čítať, kým som si nebola istá, že postavy v nej sú už v poriadku. Tiež ma neskutočne prekvapili mnohé zvraty či prekvapivé momenty, ktoré určite nie len mne vyrazili dych. Preto hodnotím túto knihu za rozhodne lepšiu než prvý diel, čo sa stáva málokedy. Mnohokrát sa stretávam s klasickým poňatím trilógii – prvý diel ťa zaujme, druhý diel je veľmi slabý, no zo zvedavosti si prečítaš posledný, ktorý je samá bitka a šťastno-nešťastný koniec. Avšak v tomto prípade sa autor v druhom dieli oveľa zlepšil čo samotnú knihu skutočne posilnilo na kvalite.

Aby som však nebola len taká pozitíva a knihe aj niečo vytkla, tak ma trochu zamrzelo, že vždy keď Thomasa zajali, vyslobodil sa len vyrozprávaním „celého svojho zložitého príbehu, z ktorého osobné veci vynechal“, čo natoľko zapôsobilo na jeho protivníkov, že sa mu dokonca rozhodli aj pomôcť. Celá táto idea mi príde trochu detinská a nevadilo by mi to, keby sa to v príbehu vyskytlo raz, no opakované podobné situácie na mňa pôsobia trochu neprofesionálne a odfláknuto.

Čo musím spomenúť je rozhodne film. Ten som videla tesne predtým, než sa mi do rúk dostala kniha. Film sa mi páčil a bola som z neho nadšená, no zároveň ma nelákalo pustiť sa do knihy, pretože som predpokladala, že sa jej filmári pridŕžali rovnako ako pri prvom dieli. Viac som sa mýliť nemohla! Ako som knihu čítala, všemožnými spôsobmi som sa snažila nájsť z čoho scenáristi vychádzali, no nič som nenašla. Niekoľkokrát som sa musela uisťovať či náhodou nemám inú knihu. Preto sa neboj pustiť do nej ak si v rovnakej situácii ako som bola ja, alebo ak ťa film až tak nezaujal – opäť sa mi potvrdilo, že kniha je 1000x lepšia, nehľadiac na to, aký dobrý bol film.

3. diel knižnej série Labyrint už v českom jazyku vyšiel tento rok a u nás je naplánované vydanie na marec 2016, to znamená len 5 mučivých mesiacov čakania – neviem či to vydržím! Ak ťa však moja recenzia nabudila prečítať si túto knihu a na Vianoce sa ti čakať nechce, tak si ju môžeš objednať priamo na stránke vydavateľstva.

Aj keď som dúfala, že mi Labyrint: Zhorenisko dá odpovede na mnohé moje otázky, ktoré som v hlave držala už od prvého dielu, priniesol len veľkú hromadu ďalších, čo vo mne vzbudzuje zvedavosť ako sa celý príbeh skončí, a myslím, že bez pochybností môžem povedať, že nás čaká veľkolepé finále série.

Recenzovala: Barbora Klučiarová
http://www.ffradio.sk/recenzia-labyrint-zhorenisko