Až do nirvány

Hlavnou postavou deja je bláznivý človek s vlastnou bublinou, v ktorej žije. Postava si vytvára vlastné univerzum, vzniknuté z vraždy, smútku a depresie, zároveň navštevuje psychiatra, no ani ten mu nevie pomôcť. Vzhľadom na prílišnú konzumáciu alkoholu odmieta tabletky. V Úteku do nirvány je Kolenič otvorený a púšťa čitateľa až do svojej intimity. Problémom je, že čitateľ musí sám ustriehnuť kedy ide o skutočnosť a kedy o výplod autora. Postava zrejme hľadá útočisko v internetovom svete, prostredníctvom zoznamky sa plánuje stretnúť so ženou. Na cestu so sebou vezme strýka Ondriša, ktorý má záľubu v jedení kinder vajec. Následne začína naozajstný útek do nirvány, na miesto do raja, plného chlastu, sexu, na miesto stretnutia ľudí z ,,ľahkej“ spoločenskej vrstvy, nelegálnych aktivít, ktoré prebiehajú hladko, a prostredníctvom ktorých sa Koleničovi dostáva konečne uznanie a pochopenie. Veď ako sám Kolenič v istom rozhovore tvrdil: ,,V dobrej literatúre by nemal chýbať sex, smrť, pokora, nadutosť, posadnutosť, provokácia, obrovská slovná zásoba, rytmus, farby, šialenstvo, náboženstvo. Vyber si!“ Všetky spomenuté kritéria Koleniča sú zahrnuté v tejto próze. Ak by som mala dielo zhodnotiť má svoje zlé aj dobré stránky. Táto próza nie je môj štýl čítania, pripomínalo mi to skôr detektívku, založenú na hľadaní vlastného JA. . Miestami som sa ako čitateľ strácala v nelogických, či v nezrozumiteľných vetách. V diele sa taktiež nachádzalo niekoľko gramatických chýb. Za pozitívne považujem komediálnosť a zábavnosť dejových sekvencií, ktoré sú vystihnuté a vyjadrené naozaj odľahčene a sviežo. Takže v mojom čitateľskom zážitku prevažujú skôr pozitívne pocity. Čo sa týka obálky, prostredníctvom monochromatickej fotky, ktorá na prvý pohľad vyvoláva pocit zla a smútku, zároveň červená farba vyjadruje človeka kreatívneho, sebaistého a s prudkou povahou, ktorým je Kolenič. Zároveň ma upútala absencia informácii o autorovi napr. na obálke knihy. V každom prípade nasmiala som sa poriadne a knihu odporúčam :)