Ako ne(za)biť pubertiaka

Ukážky z knihy

Tínedžer rád kritizuje
Kritické myslenie nastupuje medzi 13. – 14. rokom. Tínedžerovi sa rozvíjajú schopnosti a zrazu spoznáva, že svet nie je taký dokonalý, ako mu predstierali. Rodičia už nie sú dokonalí. Začne objavovať veci, ktoré si doteraz nevšímal.

Tínedžeri vidia všetko len zo svojho egoistického pohľadu. K sebe sú zhovievaví. Pretože im chýba sociálna skúsenosť, nevidia ostatné situácie a vplyvy. Na kritiku vlastnej osoby reagujú prehnane až agresívne, ale len pre svoje budujúce sa a krehké sebavedomie.

Arogantné drzé decko
Neodmysliteľnou súčasťou prejavov dospievania je arogancia a drzosť. Tínedžer chce byť veľmi rýchlo dospelý a samostatný, nezávislý od rodičov. Tieto vonkajšie prejavy v ňom umocňujú pocit, po ktorom túži. Arogancia však len prekrýva pocit neistoty a nestability. Čím horšie sa tínedžer cíti, tým je nepríjemnejší a drzejší. U tínedžera sú zmätené pocity, ktoré nevie spracovať normálne, búria sa v ňom hormóny, ovládajú ho neznáme emócie, nemá skúsenosti, aby tento obrovský nával zvládol. Nás však jeho drzosť vytáča do vývrtky, znásobuje sa hnev, kričíme, vyhrážame sa, zastrašujeme a dostávame sa do začarovaného kruhu. Nevieme a nechápeme, čo sa v ňom odohráva. Skúste tieto prejavy brať ako fakt. Nie je to jeho opovážlivosť a drzosť, je to jednoducho puberta. Patrí to k dospievaniu. Snažte sa dieťa pochopiť a podať mu pomocnú ruku, ak treba. Rozhodne to nie je nič, čo by v rodičovi malo vzbudiť búrlivé reakcie, ale skôr pochopenie.
Hladko to nepôjde
Puberta je jednoducho puberta. Ani ten najlepší vzťah s dieťaťom nie je zárukou harmonického priebehu dospievania. Búrky, konfrontácie a rôzne názory sú prirodzené. Berte to tak. Počas puberty svojho dieťaťa sa stretnete so zúfalstvom, bezradnosťou a pocitom bezmocnosti. Zažije to každý rodič. Tieto búrky však oveľa horšie znášajú tínedžeri ako rodičia, ich prežívanie je intenzívnejšie, aj keď vonkajšie prejavy tomu nenasvedčujú. Dôsledkom sú úteky z domu, či dokonca samovraždy. Rodičia často ani netušia, čo sa s ich deťmi deje. Práve tínedžeri si najčastejšie siahajú na život. Nemajú totiž skúsenosti, aby dokázali svoje problémy riešiť s nadhľadom. Stačí, ak prídu nezhody s rodičom, v škole, či s kamarátom alebo láskou a bezvýchodisková situácia je na svete.
Vzdorovanie a rebelovanie
Rebelovanie prichádza, ak sa dieťa cíti obmedzované. Pravdou však je, že v puberte sa cíti každé dieťa obmedzované. Niektorí rodičia sú však vo výchove liberálnejší, iní držia dieťa veľmi nakrátko. Všetko mu zakazujú a myslia si, že len takýmto spôsobom dosiahnu, aby ich dieťa bolo slušné, netúlalo sa po nociach, nestretávalo sa s nevhodnými kamarátmi, nesiahlo po cigaretách, alkohole, či drogách a vyhlo sa sexu. Takéto riešenie je však veľmi prvoplánové a mylné. Potláča v dieťati vlastnú osobnosť, dieťa je izolované od reálneho života a do budúcnosti nepripravené. Nehovoriac o tom, že pri prvej príležitosti sa správa ako „odtrhnutý vagón“ a všetko chce vyskúšať. Čo ak zase nebude mať príležitosť. Takže práve takáto výchova sa javí ako výrazne riziková a nevhodná. Výsledkom je nesamostatný jedinec, nepripravený na život. O ďalších vplyvoch na psychiku a správanie v dospelosti ani nehovoriac. Deti prísnych rodičov často po nociach utekajú z domu, holdujú tetovaniam, pírsingom, vyhľadávajú natruc podivné partie, ktoré ich veľmi ľahko zlákajú, pretože im na rozdiel od rodičov ponúknu pochopenie. Jednorazové alkoholické excesy, fajčenie potajme a ďalšie zakázané veci ich aspoň na chvíľu oslobodzujú od priveľmi silného tlaku rodičov.