Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti

Máme to skrátka v povahe nedôverovať žiadnemu náhradníkovi, pokračovateľovi či nástupcovi. Každý, kto sa pokúsi nadviazať na hviezdu z minulosti, musí rátať s tým, že ho bude dav obviňovať z nečestného ryžovania na sláve. Pamätáte sa na cirkus, keď malo vyjsť pokračovanie starého románu Odviate vetrom? A čítal tú Scarlett, resp. Rhetta Butlera vôbec niekto? Kto z vás vie, že Adamsov Stopárov sprievodca galaxiou nemá len štyri, ale aj piate pokračovanie? I dcéra Terryho Pratchetta sa toť nedávno zaprisahala, že žiadneho prisťahovalca na Zemeplochu (ba ani na Plochozem) nevpustí.
Ikona je ikona, na tú sa nesiaha. Tá sa len pekne krásne odleje do sadry, aby na ňu aj budúce generácie mohli zbožne hľadieť. Len šialenci majú odvahu položiť vedľa busty klasika svoju sošku. Jedným z nich je Švéd David Lagercrantz, autor knihy Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti.

Lisbeth Salanderová sa od posledných udalostí nezmenila. Ukrýva sa vo svojom byte, no vďaka internetu má pod kontrolou celý svet. Neváha zasiahnuť, ak má pocit, že ubližujú slabšiemu, a zvyčajne za to nechce nič. Občas rozčúli niekoho z NSA (pozn.: ide o federálny americký úrad, ktorý v mene svetovej bezpečnosti monitoruje komunikáciu), keď sa len tak roztopaše nabúra do jeho systému. Mali si ho lepšie zabezpečiť.

Mikael “Kalle” Blomkvist je o čosi starší a unavenejší. Dávno nenapísal dobrú reportáž, nepoužíva twitter ani facebook, takže je predmetom posmeškov o zašlej sláve. Jeho Millennium bojuje s úbytkom inzerentov, tlačené média strácajú význam, všetko dôležité nájdete na webe. Do časopisu vstúpi nový investor a ten ho chce postupne pretvoriť (rozumej prispôsobiť nenáročnému čitateľovi). Mikaelovi je to jedno. Akoby mu na ničom nezáležalo, takže odmietne aj tip na investigatívu súvisiacu s krádežou výskumu umelej inteligencie. Vlastne tomu celému veľmi nerozumie. Až keď zdroj tejto informácie spomenie istú potetovanú hackerku, začne sa o vec zaujímať.
Všetko sa zmení, keď zastrelia geniálneho profesora informatiky, ktorý sa spomínaným výskumom zaoberal. Jediným svedkom drámy je malé autistické dieťa, ktoré však disponuje výnimočnými matematickými a výtvarnými schopnosťami. Kto asi ochráni malého Rain Mana, ak nie Lisbeth? A nielen preto, že sú si obaja tak trochu podobní…

Zápletka knihy je o trochu komplikovanejšia, než sme boli zvyknutí. Občas máte problém porozumieť motivácii postáv, no z predchádzajúcich krimipríbehov sa autorovi podarilo vytiahnuť nedopovedané a posunúť dej dopredu. Napokon, pôdu mal skyprenú výborne, keďže jeho predchodca Stieg Larsson iste neplánoval skonať, ale skôr pokračovať v písaní.  Aj vám sa napríklad zdalo, že Lisbethina dvojička Camilla sa v pôvodnom texte spomínala len nepatrne? Akoby sa jej “všetko zlé” vôbec nedotklo. Teraz, v štvrtej časti Millennia práve ona prichádza veľkolepo na scénu spôsobiac slušný prievan.

Asi by ste nadávali, keby som vám prezradila celý dej. Myslím, že zopár neškodných omrviniek na upokojenie záchvatov zvedavosti hádam ešte znesiete. Tu sú:

• Ak ste sa predtým vrhali na chladničku po každej kapitole, tak to vám teraz nehrozí. Štvorka obsahuje oveľa menej opisov potravín konzumovaných postavami. Len zriedkavo sa v texte mihne šálka kávy, dokonca mám podozrenie, že sa v ňom natierali iba dva krajce chleba.
• Nemusíte sa báť, že by ste zabudli, kto je čo zač. Autor v krátkosti čitateľovi pripomína minulé osudy postáv, takže si nemusíte nanovo prečítať starého Larssona, aby ste boli v obraze (ale môžete). Nakoniec, pôvodný spisovateľ používal v druhej časti rovnakú metódu.
• Nejakí zloduchovia padnú a nejakí sa zachránia, takže cítim vo vzduchu piate Millennium. David Lagercrantz na to má, nech by sa družka zosnulého spisovateľa aj tri razy ofučala (vraj sa jej ten nápad s pokračovaním vôbec nepáčil).
• Bohužiaľ, zomrie aj jeden dobrý človek, ale hádam nečakáte od temnej švédskej detektívky dokonalý happyend. Aspoň si môžu citlivejšie povahy s chuťou poplakať.
• Ak ste mali pocit, že Blomkvist doteraz podľahol každej ženskej sukni, ktorá sa mihla dejom, tak tentoraz… ale viete čo? Toto vám fakt neprezradím.

Práve sa na povrch mojej mysle predral červík pochybností. Pýta sa ma, či by som Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti prijala rovnako nadšene ako kedysi prvotinu. Odpoveď znie nie. To však nie je Lagercrantzova chyba, iba sme si zvykli. Od prvého vpádu fenoménu Millennium do našich knižníc vzniklo priveľa kníh podobného razenia, takže nám severské krimi logicky zovšednelo.
Zázrak sa síce nekoná, ale ani hanba to nie je. Štvorka sa číta dobre, je dynamická, nemáte očividný dojem, že je za ňou iný autor. Dieliky puzzle do seba postupne pekne zapadajú a na mnohé otázky stále nemáme odpoveď, čo opäť podporuje myšlienku, že to nebolo posledné stretnutie s Lisbeth a Mikaelom. A ak ste si obľúbili aj ďalšie postavy (šéfredaktorku a príležitostnú milenku Eriku, komisára Bublanského či Dragana Armanského), tak vedzte, že sa stále tešia dobrému zdraviu.

Škodoradostná bodka na záver:
David Gunnar Fransiscus Lagercrantz a jeho editori si iste dali záležať na nadväznosti s predchádzajúcou trilógiou, napriek tomu prehliadli zopár drobných chybičiek. Fanatickí larssonofili si pravdepodobne zgustnú na detailnejšej analýze, mne padla do oka jedna nepresnosť týkajúca sa inšpektorky Sonji Modigovej. Kto ju nájde, má u mňa v mene ZOMDBLŠS* Rad bystrého čitateľa.

Smelo do čítania, milí priatelia
Recenzovala: Adriana Jurášková
https://dennikn.sk/blog/stvrte-millennium-nie-zazrak-nepodarok/

*Združenie obdivovateľov Mikaela Drbnutého Blomkvista a Lisbeth Šibnutej Salanderovej

David Lagercrantz (sv.wikipedia.org)

Kráčať v cudzích stopách nikdy nie je jednoduché. Ešte obtiažnejšie však je, ak sa rozhodneme pokračovať v ceste, ktorú pred nami prešiel niekto iný. David Lagercrantz sa odhodlal vziať žezlo po niekom, kto už v literárnych vodách panovať nemôže. Ako sa tento pokus skončil?

Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti, nám sprostredkuje kontakt s postavami, ktoré sa v oblasti krimi žánru stali priam literárnym pojmom. Mikael Blomkvist prežíva vnútornú krízu ohľadom svojej kariéry novinára a Lisbeth Salanderová opäť využíva svoje výnimočné schopnosti v oblasti informatiky. Na začiatku príbehu je však centre čitateľovej pozornosti postava Fransa Baldera, špičkového odborníka na výskum umelej inteligencie. Okrem toho, že sa momentálne snaží získať do trvalej opatery svojho malého syna, ktorý je dôsledkom autizmu uväznený vo vlastnom svete, zdá sa, že Fransovi niekto ide po krku. Práve preto sa skontaktuje s Blomkvistom, no ich osobné stretnutie sa už, žiaľ, neuskutoční a množstvo otázok tak zostáva nezodpovedaných. Čitateľ sa tak dostáva do víru nových informácií, jedna situácia strieda druhú a vzťahové väzby medzi postavami sa pomaly ale isto začínajú prepletať.

„,Mal na to zrejme viac dôvodov. Ukradli mu jeho výskum, možno zistil, kto to bol. Ocitol sa vo vážnom konflikte so svojím zamestnávateľom. Myslím si, že mu išlo aj o syna. Psychologička, ktorú som spomínala, mimochodom, volá sa Hilda Melinová, sa spočiatku vyjadrovala veľmi optimisticky o chlapcovom ďalšom vývoji. Jej nádeje sa však nenaplnili.‘“

Začiatok príbehu je pútavý, hoci mi chvíľu trvalo, kým som sa zorientovala v deji či postavách a zvykla si na nové technické pojmy. Svoju pozornosť som najviac upla na syna Fransa Baldera, ktorý síce aj neskôr zohrával podstatnú úlohu, no autor sa na neho postupom času zameriaval čoraz menej. Prvá polovica knihy sa mi dôsledkom toho čítala trochu ťažšie a občas ma prepadol pocit, že dej začína stagnovať. Neskôr sa však ukázalo, že všetky stagnujúce pasáže mali svoje opodstatnenie.

„Ukázalo sa, že ruka a rozopnutá košeľa patrí mocnému chlapovi s veľkým bruchom. Krčil sa ako vreckový nôž a bil nejakú drobnú osobu na dlážke, malého človeka, čo nebol v zábere z jednoduchého dôvodu – bol to autor kresby, ktorý sledoval celú scénu a prijímal údery. Bola to jednoznačne odporná kresba.“

Kniha si vyžaduje neustálu pozornosť čitateľa. Či už je to kvôli téme, na ktorú bežný čitateľ krimirománu nie je zvyknutý, alebo kvôli autorovmu štýlu písania, na ktorý si treba zvyknúť. Hackerstvo, virtuálne zločiny, utajované služby či počítačová inteligencia dodávajú krimi zápletke väčšiu vážnosť, a preto sa človek nezainteresovaný do tejto témy, môže občas v istých pojmoch strácať. Rovnako je to aj s autorovou záľubou pomerne rýchlo preskakovať z miesta na miesto a z postavy na postavu. V momente, keď som sa adaptovala v prostredí danej čiastkovej kapitoly, autor zrazu obrátil pozornosť na novú postavu, čím ma prostredníctvom deja preniesol i na nové miesto. Dĺžka týchto podkapitol je rôzna, niekedy čitateľ môže pobudnúť na jednom mieste i niekoľko strán, inokedy zasa pár odsekov.

Hoci sa hovorí, že by sme mali radšej ľutovať to, čo sme nikdy neurobili ako prípadné zlyhania vyplývajúce z našich činov, v tomto prípade to nie veľmi platí. Ak ste pridlho odkladali prelúskanie trilógie od Larssona a zrazu vás prekvapil štvrtý diel, ste tak trochu vo výhode. Nemáte totiž vytvorené ilúzie a predstavy o tom, ako by malo vyzerať voľné pokračovanie, tým pádom sa s takmer stopercentnou úspešnosťou vyhnete sklamaniu. Ak príbeh nebudete porovnávať s predchádzajúcimi časťami, čaká na vás krimiromán plný napätia, informácií a postáv, o ktorých ste sa už v literárnych kruhoch určite dopočuli. V prípade, že ste fanúšikmi trilógie Millennium a viete z rukáva odsypať všetky jej charakteristické črty, zoberte pred čítaním do úvahy, že každý autor je jedinečný a do knihy zaseje i kúsok zo seba.

Recenzovala: Martina Melišková
https://vrabcenastreche.sk/dievca-ktore-uviazlo-v-pavucej-sieti/