My

On vedec, ona umelkyňa. Douglas Petersen je introvert, Connie zas extrovertka. Sú spolu viac, ako dvadsať rokov. Ich syn ide na vysokú školu a manželke sa zdá, že sama s manželom nevydrží. Povie mu, že ho asi opustí. Rodinná dovolenka po svete je pre syna, Albieho, symbolom voľnosti, pre Connie to predstavuje útek pred ťažkým rozhodnutím a pre Douglasa je to šanca dokázať svojej láske, že nad ním nemá lámať palicu, že sa zmení a môžu krásne dožiť starobu spolu.

Ako ste si už domysleli, nič nevychádza podľa plánu. Douglas sa svojich zvykov, ktorými privádza každého do zúrivosti, nechce zbaviť. Syn nemá voľnosť, akú si predstavoval a Connie trpí. Bezútešná situácia, ktorá každého člena rodiny zviera ako zverák. Musia si ujasniť, čo od života očakávajú, ale to nebude ľahké.

Po knihe som siahla, pretože sa mi zapáčila oficiálna anotácia. Takéto príbehy mám rada, no musím sa priznať, že som trošku váhala, pretože moja známa čítala Jeden deň a nedočítala to kvôli štýlu písania autora. Toto je prvé dielo, ktoré som si od neho prečítala, a ako sa nad tým zamýšľam, nedokážem pochopiť, čo sa jej na štýle písania nepozdávalo. Určite si zoženiem aj ďalšie knihy.

Zo spoločnej rodinnej dovolenky nemôže vzísť nič dobré. Alebo môže? V rodine musia panovať naozaj vynikajúce vzťahy, aby sa ľudia hneď prvú polhodinu cesty nepohádali. Myslím, že to poznáme všetci. Tešíme sa na výlet, no radosť spľasne ako bublina, keď sa dostaví na scénu prvá výmena názorov. Najhoršie na tom všetkom je, že nemôžete nikde odísť. Musíte cestovať ďalej. Je to hotová katastrofa. 

Z takéhoto uhla pohľadu to vidí aj knižná postava Albie, ktorý zastupuje celú skupinu podráždených, nevrlých tínedžrov, ktorí pristali na spoločný výlet s vierou, že aj tak si budú robiť, čo sa im zachce. Veľký, veľký omyl.

My je príbeh obyčajnej rodiny, ktorá môže byť pokojne vašimi susedmi alebo ste to možno vy. Jedno je isté: nájdeme sa v tom všetci. Autor vychádzal tuším z každodennej reality, pretože udalosti, ktoré v knihe vykreslil, sa môžu stať hocikomu. Manželka, ktorú ľúbite, chce odísť zo vzťahu. Manžel, na ktorom vidíte samé chyby, tvrdí, že sa chce zmeniť, no každý vidí, že sa nezmení ani trochu. Syna alebo dcéru nedokážete pochopiť, no aj tak jeho/ju máte nadovšetko radi. Oni to nevidia a začínajú rebéliu proti vám, proti celému svetu. V dnešnej dobe sú to také typické témy, no spisovateľ to položil na papier bravúrne.

Vytvoril úžasného rozprávača, Douglasa, ktorý je hlavou rodiny a všetko vidí cez fakty, pretože je vedec a svet musí byť predsa racionálny. Jeho manželka - umelkyňa - je príliš spontánna a to sa odrazilo aj na výchove ich spoločného dieťaťa. Nie sú jednotní, takže je čas na zmenu, ktorú on nechce pripustiť. Šialená dovolenka ich buď zocelí, alebo navždy rozdelí. Ako to napokon dopadne? To vám nepoviem, no bude to šialené, smutné a zároveň komické dobrodružstvo, ktoré by si nemal nechať ujsť ani jeden čitateľ, ktorý miluje knihy plné emócií.

Naozaj som zostala milo prekvapená, čo sa z diela vykľulo. Vôbec som si nemyslela, že príbeh bude až taký dobrý. Rozprávač ma od prvej stránky zaujal, pretože sa čitateľovi prihováral, očakával adresáta, niekoho, s kým by sa podelil o svoje trápenia. Sympatické mi bolo aj to, že keď je rozprávač iba jeden, ostatných členov rodiny neočierňoval. Povedal si svoje, povedal, ako sa situácie presne stali, no dával priestor aj na utváranie nezávislého stanoviska. Aj keď si myslel, že on má pravdu (čo bola pravda len z jeho pohľadu) a chce pre ostatných vždy to najlepšie, aj tak som ho mala veľmi rada, lebo nás zaviedol tiež do minulosti postáv, a to som veľmi ocenila. Vedela som, z čoho pramenia tie ich nezhody.

Hodnotenie: 5/5

Recenzovala: Natália Kapustová

http://nathalys-reading.blogspot.sk/2015/06/david-nicholls-my.html

Už som teda naznačil, že je to rodinný príbeh, trochu zvláštny, zameraný na psychológiu vzťahov medzi manželmi, ale aj vzťah oboch rodičov k synovi. To ešte nie je všetko, rodinná história je zarámovaná do umeleckého prostredia známych galérií v Európe. Dej sa odohráva na cestách a vo významných galériách, preto obsahuje často aj opis dojmov z vystavených umeleckých diel. To mi bolo zvlášť blízke a samozrejme aj to cestovanie s bývaním v hoteloch a so stretávaním sa so zaujímavými ľuďmi. 

Formálne je kniha písaná v jednoduchých očíslovaných kapitolách a sleduje dve dejové línie, zoznámenie a spoločný život Douglasa a Connie, neskôr aj ich syna Albieho a ich príbehy na ceste Európou. Ich manželský život je veľmi realisticky opísaný bez zbytočných emócií. Čitateľ sa vie vcítiť do príbehu, lebo kto by nemal svoj vlastný životný príbeh? Každý v tom môže nájsť kus poučenia i zrkadlovej podobnosti s vlastnými skúsenosťami. 

Osobitne som sa tešil z popisu dojmov z galérií, ktoré poznám. Môj názor a zážitky sa často podobali na opis v knihe. Zaujímavá bola aj psychológia vzťahov dvoch naprosto odlišných osobností v manželstve aj ich "asymetrický" pohľad na výchovu syna. Neprinieslo to dobré ovocie. Napäté vzťahy dospeli do kritického bodu práve na ich spoločnej okružnej ceste od Paríža, cez Amsterdam, Veronu, Benátky, Madrid a Barcelonu až k rozuzleniu. 

To vyvrcholenie udalostí bolo z viacerých ohľadov nečakané a úplne nakoniec symbolicky vyjadrilo plynutie životných príbehov bez zastávky, stále k novým cieľom a k novým príbehom pre nové knižné spracovanie. Ešte by som rád pripomenul zvláštne dialógy postáv s nádychom "anglického" humoru, ktorý mám rád. Len niekoľko myšlienkových "vychytávok" z knihy na záver.

Páčilo sa mi: ... rozjarene som bľabotal, ako moderátor rannej šou... Connie nemala rada turistických sprievodcov, lebo nechcela mať rovnaké zážitky, ako iní turisti. To mi je celkom sympatické, aj keď užitočnosť dôkladnej informovanosti pred cestou schvaľujem. Sexuálny život iných ľudí je vraj ako dovolenky iných ľudí - ste radi, že sa mali dobre, ale nepotrebujete vidieť ich fotky z dovolenky... Trocha tvrdé k nám, cestovateľom :)

Connie si nerobí ťažkú hlavu z končiacich vecí, veď všetko je raz prvýkrát, ale všetko raz bude aj naposledy. Connie tiež hovorí, že pri umení nejde o to, či sa mi páči alebo nie, ale o to, čo pri tom cítim. Nepáčilo sa mi v knihe použitie tvaru "Vidíme sa ráno" vo význame "Uvidíme sa ráno". To je iste len záležitosť prekladateľky (a módy), ja v tom nevidím (moju) jazykovú logiku. A to by hádam stačilo na ilustráciu svojského humoru a "myšlienkovej" pravdy autora knihy.

Keď človek číta takúto knihu, ktorá je viac, či menej o obyčajnom živote, napadne ho, že napísať podobný román nie je až také zložité. Čaro umenia je však práve v tom talente, písať aj o všedných veciach pútavo a tak, aby to bolo niečim nezvyčajným, aby to čitateľ dočítal. Pri tejto knihe "nedočítanie" nehrozí. 

Recenzoval: Jozef Javurek

http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/383101/my-my-my.html

Román My je výpoveďou muža o jeho vzťahu k žene a synovi. Nerieši žiadne hlboké filozofické otázky, nie je výpoveďou o poslaní človeka na tejto zemi. Je to román o mužovi, ktorý  jedného dňa, po takmer 25-tich rokov manželstva, počuje od svojej ženy vetu.. „Podľa mňa naše manželstvo dospelo ku koncu, Douglas. Myslím, že chcem od teba odísť.“

Kniha je  veľmi emotívnym rozprávaním muža, vedca -biochemika, ktorý sa zamiluje do ženy diametrálne odlišnej od jeho spôsobu myslenia a života. Je ňou doslova fascinovaný  a za každú cenu sa snaží prispôsobiť sa jej aj vnútorne.

Preto veta, ktorú mu v to ráno povie pretne jeho život na dve polovice. Stane sa to práve pred odchodom na dovolenku po Európe, ktorú plánovali spolu všetci traja- Douglas, jeho žena Connie a ich spoločný sedemnásť ročný syn Albie.

Napriek zmenenej situácii sa na dovolenku vyberú . Kapitoly knihy sú rozdelené  podľa miest, ktoré v Európe navštívia.

Okrem zážitkov v reálnom čase, Douglas vlastne v jednotlivých kapitolách prechádza celý svoj život spomienkami  ,ktoré sú spojené s Connie a Albie. Jeho výpovede a opisy boli pre mňa skutočne literárnym zážitkom. Vychutnávala som si vety a najmä ten vynikajúci humor v situáciách, ktoré boli skôr tragikomické.

V prvej kapitole som mala problém zvyknúť si na tento mužský štýl tak odlišný od ženských autoriek. Avšak už po pár stránkach som sa nevedela od knihy odtrhnúť. Veľmi rada študujem myslenie ľudí..a práve táto kniha je v tomto smere lahôdkou.

Muž v strednom veku, vedec, realista so silným materialistickým pohľadom na svet, ktorý denne zažíva  extravagantné úlety svojej umelecky zameranej /maliarka/ manželky a pubertálneho syna   Mnohé z nich nedokáže pochopiť. Práve jeho opisy vlastných pocitov a vnútorných reakcií na život  jeho ženy a syna sú vynikajúco zachytené.

Dovolenková cesta ,ktorá sa začala v relatívnej pohode sa postupne veľmi výrazne vyhrocuje a v záveru má veľmi dramatickú dohru.

Viac nechcem prezrádzať ,pretože román je naozaj vynikajúci a nechám na vás milí priatelia ,aby ste si ho vychutnali do konca. Jazykový prejav a preklad sú veľmi kultivované a autora možno budete mnohí aj poznať, pretože je to   známy scenárista a herec. Jeho film, ktorý aj  scenáristický spracoval podľa vlastnej knihy Jeden deň bol divákmi veľmi priaznivo prijatý.

Milí priatelia, knihu veľmi vrelo odporúčam Venušankám aj Marťanom..každý z nich si v nej príde na svoje..je skutočne pôsobivá.

Na dovolenke ,večer pri pohári vínka..kdekoľvek ,spríjemní vám voľný čas.  Nedá mi na záver aspoň jednu myšlienku na inšpiráciu.“ Mám dojem, že po dosiahnutí  istého veku náš vkus, inštinkty a sklony stvrdnú na betón. Ale vtedy som bol mladý, alebo aspoň mladší, ochotnejší  a tvárnejší a pri Connie som bol ako šťastná plastelína...“

Recenzovala: Eva Bujňáková
http://www.ezoterik.sk/index.php/recenzie/163-my_david_nicholls

Pamätáte sa na knihu Jedeň deň, ktorá vyšla u nás pred štyrmi rokmi a zožala pomerne veľký úspech? Minulý mesiac od jej autora vyšla ďalšia kniha, tentoraz s ešte prozaickejším názvom – My.

Trochu nezvyčajne začnem kritikou. Totiž keď na knihu narazíte v kníhkupectve, uvidíte:

1. ničnehovoriacu obálku
2. a podnadpis „O manželstve, rodičovstve a kríze stredného veku“,

čo sú veci, ktoré zaujímajú skôr čitateľky obľubujúce Poštu pre teba a Súdnu sieň. A keďže ani obálka nesľubuje väčšiu zábavu, nechýbalo veľa, a do tejto knihy by som sa nikdy nebola začítala. Aby ste neurobili podobnú chybu, skúsim knihe dodať trochu lepší imidž.

Prvé dni každého vzťahu sú poznačené radom prvých udalostí – prvý pohľad, prvé slová, prvý smiech, prvý bozk, prvá nahota a podobne, tieto medzníky sa však vyskytujú v čoraz väčších intervaloch a ako sa dni menia na roky, sú neškodnejšie, až nakoniec môžete prežiť akurát tak prvú návštevu Fondu národného majetku.

Pred vami je príbeh jednej anglickej rodiny, ale predovšetkým dvojice, akých sú na svete isto milióny.

Douglas je vedec. Je typickým príkladom Angličana so svojím suchým humorom, schopnosťou pokaziť každú zábavu, skrátka chlapík, ktorý akoby mal kravatu uviazanú vždy o čosi tesnejšie. Napriek tomu milujúci manžel, starostlivý otec rodiny a niekde v kútiku srdca možno aj veľký dobrodruh. Nemôže za to, že ho vychovali slušne, prísne a so zmyslom pre zodpovednosť v každej situácii.

Connie je jeho presný opak. Krásavica, za ktorou sa obzrie každý chlap, umelecká duša, túžiaca po láske, nevšednosti a voľnosti.

Connie v jednu noc zobudí Douglasa a oznámi mu, že sa s ním chce rozviesť. Protikladnosť v ich vzťahu zájde až tak ďaleko, že už to s ním nedokáže vydržať. No ešte pred samotným rozchodom absolvujú cestu po Európe spolu so svojím 17-ročným synom Albiem, ktorý po prázdninách nastupuje na univerzitu. Douglas je odhodlaný urobiť všetko preto, aby manželstvo zachránil, no popritom musí zachraňovať aj vzťah so svojím synom, s ktorým si napriek snahe vôbec nerozumejú.

Samozrejme, po štvrťstoročí sme už položili všetky otázky o našej dávnej minulosti a zostali nám už len otázky typu: „Aký si mal deň?“ „Kedy prídeš domov?“ a „Vyložil si smetiaky?“ Naše životopisy sú teraz také prepletené, že obaja sme takmer na každej stránke. Poznáme odpovede, lebo sme to prežili spolu, a tak predpokladám, že zvedavosť vystriedala nostalgia.

Kniha mi pripomínala young adult, čo vôbec nie je young – nie sú to už puberťácke dobrodružstvá stredoškolákov. Je napísaná ľahkým štýlom plným zaujímavých dialógov, náhľadov do citov a vzťahov, ale dotýka sa ľudí, ktorí už majú síce niečo odžité. No napriek pokročilému veku majú v sebe stále toho istého ducha ako pred 20 rokmi, keď sa zoznámili na párty plnej džointov.

Amsterdam bol moderný otec európskych miest, možno architekt, bosý a neoholený. „Počujte, banda, hovoril som vám, aby ste ma volali Tony,“ hovorí Amsterdam svojim deťom a naleje každému pivo.

Čerešničkou na torte je samotné putovanie po Európe. Začína sa v Paríži, a cez Amsterdam, Mníchov a Benátky sa dostaneme až do Madridu. Dozviete sa preto aj rôzne kultúrne zaujímavosti, ktoré vás budú baviť o to viac, ak ste:

1. v niektorom z týchto miest boli (ako ja)
2. alebo sa do niektorého z týchto miest chystáte (ako ja)

Cestovanie je spojené so zvláštnou špinou. Vyrazíte na cestu osprchovaní a oblečení v čistých a pohodlných šatách a dúfate, že to bude celkom ako cestovanie vo filmoch –cez okná bude prenikať slnečné svetlo, hlavu si budete navzájom opierať o plecia, budete sa usmievať, a to všetko bude podfarbené džezovou hudbou. V skutočnosti ste však špinaví ešte predtým, než prejdete cez bezpečnostnú kontrolu –máte špinavý golier aj manžety, z dychu vám cítiť kávu, po chrbte sa vám leje pot, batožina je veľmi ťažká, všetko sa vám zdá ďaleko, vo vrecku máte pomiešané rôzne meny a rozprávate sa rozpačito a stroho, nemáte pokoj, nemáte čas vydýchnuť si.

My neašpiruje na knihu bestseller roka. Nemá nič, kvôli čomu by ste z knihy padli na zadok a zapísali si ju do top kníh vášho života. U mňa sa ale ocitla v tom najlepšom čase (roku aj života) a naozaj som si ju vychutnala. Určite sa oplatí zobrať na tohtoročnú dovolenku, o to viac, ak sa v niektorej z postáv už teraz spoznávate. Alebo ste skrátka (hoci neradi) na young adult už fakt starí ;).

Recenzovala: Monika Zbínová

http://www.monicqa.sk/knihy/david-nicholls-my/