Listy do neba

Na dielo Listy do neba som sa pomerne dlho tešil. Hoci som poriadne nevedel, o čom spomínaná kniha je, padla mi do oka jej obálka, ktorá je vernou kópiou vydania v angličtine. Vyvolala vo mne neurčitý dojem - a presne tak na mňa pôsobila aj anotácia príbehu. S odstupom času môžem potvrdiť, že sú Listy do neba naozaj netradičným počinom, ktorý mnohí čitatelia prirovnávajú k Charlieho malým tajomstvám. Aj tie mali, podobne ako táto kniha, takmer rovnakú štruktúru príbehu, pretože obe diela pozostávali z listov. Líšia sa len ich adresátom - keďže Listy do neba sú písané rôznym ľuďom, zatiaľ čo Stephen Chbosky sa vo svojej knihe obracia iba na čitateľa, ktorému Charlie s dôverou rozpráva svoj príbeh. 

"Kiežby som zničila všetky nepekné spomienky a všetko zlé v sebe.

 A možno je to vplyv zamilovanosti. Život, človek, chvíľa, všetko, 

čo si chce človek ponechať, zostane s ním až do večnosti." 

Hneď na úvod chcem povedať, že Listy do neba nie sú svetoborným dielom. Pravdepodobne ani nezmenia pohľad väčšiny čitateľov na svet a nie každý si ich čítanie naplno užije, pretože sa vždy nájde niekto, koho nezaujme netradičná štylistika, ktorou je príbeh písaný. Chcem však už na začiatku spomenúť hlboké myšlienky, ktoré v sebe táto kniha skrýva. Je pravdou, že som od Listov do neba očakával o štipku viac, ale práve vďaka pekným myšlienkam neľutujem, že som sa do čítania tejto knihy pustil. Pretože nikdy neviete, čo si z diela odnesiete. Niekedy je to myšlienka, ktorá vás donúti premýšľať nad určitými vecami, inokedy zas posolstvo, ktoré ovplyvní váš život. 

Musím sa priznať, že som si Laurel počas čítania obľúbil. Nebola úplne tradičnou hrdinkou a síce mala aj svoje nedostatky, jej charakter mi sadol. Určite ale treba povedať, že v knihe nie je venovaný veľký priestor vykresleniu charakterových čŕt a postáv ako takých. Práve kvôli forme diela môže spočiatku na čitateľa pôsobiť príbeh mätúco, avšak som si istý, že s odstupom času vám začne všetko dávať väčší zmysel. Síce som sa obával, ako Dellairová knihu ukončí, záver nemohla vymyslieť lepšie. Práve ten ma zaujal najväčšmi, keďže uprostred románu som našiel nejedno hluché miesto. Dej je totiž postavený iba na listoch adresovaných známym osobnostiam - či už Kurtovi Cobainovi, Amy Winehouse, Jimovi Morrisovi a ďalším. Práve tieto osoby sú niekým, komu môže Laurel dôverovať a vyrozprávať im úplne všetko.

"Myšlienky mi v hlave vírili a tvrdo ma zasiahli. Je preč. Snažila

 som sa nevnímať realitu, ale tak na mňa doľahla, že 

som sa nedokázala nadýchnuť." 

Listy do neba sú príjemným oddychovým čítaním. Síce nie sú knihou pre každého, mal by po nej siahnuť ten, kto hľadá niečo netradičné - príbeh plný emócii, nekonvenčnosti a užije si ho každý, kto si zamiloval film The Perks of Being a Wallflower (alebo knižnú predlohu, ktorá už bola vyššie spomenutá). Ako som sa už zmienil, nie všetko bolo také, ako som si predstavoval, no tak to už neraz býva. Azda budete patriť medzi tých, ktorí si knihu naplno užijú a nájdete v nej kúsok seba. Prajem pekné čítanie! :-)

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2015/11/recenzia-listy-do-neba-ava-dellairova.html

Ehm...

Nechcel si byť hrdina. Nechcel si byť idol. Chcel si byť sám sebou. Od nás si chcel iba to, aby sme počúvali hudbu.

Začalo sa to dobre. Vážne áno. Prvé slová tejto knihy znejú: Milý Kurt Cobain. Po týchto troch slovách moja spokojnosť viac-menej skončila. Áno, tešila ma potom aj Amy Winehouse a mnohí ďalší, ale podstatný je príbeh. Aspoň by mal byť, že. 

A ten bol... nuž, neskutočne nudný. 

Postavy tú knihu žiaľ tiež ťahali ku dnu. Jediné pozitívum Laurel bol vkus na mŕtve osobnosti a jej hudobné preferencie. Ako postava však nestála za nič. 

Sky takisto. A k ostatní nestoja za takúto zmienku. 

,,Okrem toho veď ty nechceš byť mojim frajerom."

,,Ako vieš?"

,,Nie si taký."

,,No, teraz som."

,,Aj ja."

Celá kniha je vyrozprávaná v listoch, sú to prostriedky na prerozprávanie príbehu. Lenže samotná idea listov pre knihu nestačí. Ten príbeh treba. A tak nám autorka servíruje klasický príbeh o prvej láske, rozbitej rodine, mŕtvej sestre a podobných klišé, aké sa v young adult literatúre objavuje dosť často. Aj takýto príbeh sa však dá napísať dobre a môže z toho vzniknúť niečo pekné.
Čo sa autorke nepodarilo. Samotný príbeh bol neoriginálny, nudný, divný, suchý a naivný. Je možné, že tak v trinástich až pätnástich by som si knihu užila, teraz to však už nebolo nič pre mňa.
A ten preklad... Neskutočne ma štval preklad názvov pesničiek. Niektoré v angličtine, niektoré v slovenčine, človek by v tom márne hľadal logiku. A tak sa mi dvíhal tlak pri pohľade na Vraciam sa do temnoty od Amy Winehouse. Už mi tam chýbala len Odvykačka.

Jediným plusom sú adresáti listov a občasné informácie o nich. Napríklad som sa dozvedela veci o Kurtovi, ktoré som nevedela. Tiež sa mi páčilo prihováranie sa im. A konečne som sa dokopala k stiahnutiu albumov Nirvany a Amy, takže mi tá kniha dala aspoň niečo. Rozhodne však radím siahnuť radšej po inej knihe.
Akurát obálku to má nádhernú.

Recenzovala: Martina Straková
http://books-mylife.blogspot.sk/2015/12/mily-kurt-cobain-idem-unudit-citatela-k.html

Ten nápad sa mi veľmi páčil. Stačilo, že som si prečítala anotáciu a bola som vo vytržení a očakávaní kedy si to konečne budem môcť prečítať. Zaujala ma aj prekrásna obálka na ktorú sa človek nevie vynadívať. Je jednoduchá, ale prekrásna. Skvele sa hodí k príbehu a je skrátka iná. Radosť sa na ňu dívať. Dokonalá obálka a prísľub fakt skvelého príbehu urobil svoje a moje očakávania rástli a rástli asi až do nebies. Z tých nebies som však spadla, keď som začala čítať...

Mať veľké očakávania od nejakej knihy nie je fakt dobrý nápad. Je to veľmi, veľmi zlá situácia, pretože nie vždy sa vám tieto očakávania naplnia a potom máte iba hlavu v smútku a cítite sa rozčarovaný. Keď tu sa nedalo odolať! Nemôžem povedať, že by táto kniha bola zlá. Vlastne sa mi v celku páčila, ale čakala som od nej oveľa, oveľa viac. To čo som dostala bolo jednoducho fajn. Nebolo to skvelé, ale nebolo to zlé. To rozhodne nie. Dúfam, že vás od knihy neodradím, pretože aj cez to mierne sklamanie som rada, že som si ju prečítala a niekedy sa k nej určite vrátim a prečítam si ju znova. 

Ono kniha sa čítala dobre a rýchlo. Občas som sa musela do čítania troška nútiť, no už keď som knižku chytila do ruky, tak ma to bavilo a nechcelo sa mi ju odkladať. Štýl autorky bol fajn. Aj keď mám troška pocit, že jej nápad bol lepší ako samotné spracovanie. Spočiatku ma hnevalo, že sa to podobá na Charlieho malé tajomstvá a že tam napchala asi všetky prvky, ktoré sa nachádzajú v Charliem. To sa mi fakt nepáčilo pretože Charlie sa len tak nahradiť nedá. Toto bol slabší pokus vyrovnať sa mu a nie tak úplne vyšiel. Chápem, že autorka to tak možno nemyslela a mne väčšinou takéto podobné prvky ani nevadia, no tu ma to zo začiatku tak trocha hnevalo. Našťastie iba zo začiatku.

Mne sa veľmi páčil nápad s písaním listov pre slávne osobnosti, ktoré už nie sú medzi nami. Znelo to tak úžasne! Zrejme som, ale čakala práve od tohto viac. Listami sa v knihe nikdy nič nepokazí a skrátka som sa na to tešila až moc. Ale boli spracované celkom fajn. Hlavná postava ich písala formou denníka a týmto osobnostiam objasňovala svoj život a rozprávala im tajomstvá, ktoré ju ničili zvnútra. Neviem si predstaviť, že by som písala takéto listy, ale páči sa mi to. 

Hlavná postava Laurel je v celku fajn. Tu sa zrejme čitatelia rozdelia na dva tábory a jedni ju budú mať radi, zatiaľ čo druhí neznášať. Ja mám zrejme bližšie k prvej skupine. Nemôžem povedať, že by sa Laurel zaradila medzi moje najobľúbenejšie postavy a milovala som ju, no mala som ju tak normálne rada. Občas robila fakt hlúposti a zabila by som ju za to, no nevadila mi. Laurel bola zlomený človek, ak chápete čo tým myslím. Občas konala hlúpo a bola vlastne takou typickou tínedžerkou, ktorá hľadá samú seba.

Knihu hodnotím v celku kladne. Po dočítaní som dokonca uvažovala, že by som dala štyri hviezdičky, ale rozhodla som sa, že dám 3,5, ktoré majú blízko k štyrom. Aj keď to tak z mojich slov nevyzerá, páčilo sa mi to. Bolo to fajn a vlastne nič nestratíte tým, že si to prečítate. Ak si to chcete prečítať, tak sa nedajte odradiť a urobte si na to vlastný názor, pretože možno práve vám sa bude páčiť. Ak sa vám páčili Charlieho malé tajomstvá, pustite sa aj do tohto, pretože je to podobné. Táto kniha mohla byť lepšie a vďaka svojmu obrovskému potenciálu by bola fakt skvelá, no nevydalo. Koniec koncov je moc fajn.

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2015/12/listy-do-neba-ava-dellaira.html

Hlavná hrdinka Laurel píše listy. A píše ich známym osobnostiam, ktoré sú mŕtve. Zdôveruje sa im so všetkým, čo sa jej stalo v minulosti a, samozrejme, aj s tým, čo sa v jej živote deje momentálne. Píše o všetkých situáciach a každodenných maličkostiach, ale aj bolesti, ktorú si so sebou nesie od smrti jej sestry. Okrem toho sa v listoch dozvedáme aj niečo zo života  tej ktorej osobnosti, čo bolo rozhodne veľmi zaujímavé. Ak mám byť úprimná, to ma zaujalo zo všetkého najviac.

Na prvý pohľad to znie fajn, ale v skutočnosti, som mala s knihou veľký problém. Absolútne mi nesadol ani štýl autorky, ani hlavná hrdinka. Vôbec ma nezaujímalo, čo sa s Laurel stane v priebehu celej knihy alebo čo sa jej stalo v minulosti. Veľmi mi prekážalo to, ako sa vkuse ľutovala. Nechcem nijako zľahčovať, to, čo sa jej stalo, ale Laurel bola skrátka príliš ufňukaná a naviac hlúpa. Plakala skoro stále a mala pocit, že ona je najublíženejší človek na svete. A ja jednoducho takéto hrdinky neznášam. No a určite to poznáte, ak sa vám nepáči hlavný hrdina/hlavná hrdinka, nie je veľká pravdepodobnosť, že sa vám bude páčiť kniha celkovo.

Nápad s písaním listov bol síce fajn, určite to je zaujímavé, ale do tých listov treba vymyslieť aj obsah. Tu však autorka pomerne zlyhala. Príbeh by aj bol, ale prevedenie sa jej podľa môjho názoru veľmi nepodarilo. Občas som mala pocit, že ani ona sama nevie, čo chce s knihou urobiť. Raz mala hlavná hrdinka vyzerať ako cool dievča so super kamarátmi a ešte lepšími zážitkami, potom ako dievča v depresii, ktoré nikto nechápe, inokedy zasa ako dievča, ktorému všetci len ubližujú a na svete jej neostal nikto, kto by sa o ňu zaujímal.

Táto kniha ma skrátka veľmi, veľmi sklamala. Bolo to pre mňa nezaujímavé a nudné, a občas som uvažovala, či to vôbec dočítam. Ako som spomínala už vyššie, jediné, čo ma zaujalo boli nejaké tie fakty o adresátoch listov, ale to, bohužiaľ, nestačilo. Nemyslím, že si od autorky ešte niekedy niečo prečítam. Nerada dávam knihám také nízke hodnotenie, pretože už len to, že niekto knihu napísal, vyšla mu a dostala sa aj ďalej do sveta je obrovský úspech. Avšak keby túto knihu ohodnotím lepšie, bolo by to nespravodlivé voči iným knihám. Takže za mňa tentokrát sklamanie.

Recenzovala: Alena Kováčová
http://elliesbookverse.blogspot.sk/2015/12/listy-do-neba-recenzia.html

Aj teba strácam (gestá, drahý hlas).
Nebudem klamať. Je už raz tak - 
umenie strát sa zvláda normálne,
hoci sa (napíš to!) zdá katastrofálne.

Písali ste už listy do neba? Skúšali ste napísať list niekomu, kto už umrel? Ja veru nie a ani si neviem predstaviť, že by som to niekedy robila. 

Laurel však dostala za úlohu, napísať list niekomu mŕtvemu na hodine angličtiny. Na prvý pohľad sa to zdá fajn a na druhý pohľad.. no, je to trošku ťažšie. Ak vám zomrela sestra a vy sa s tým neviete vysporiadať, je asi ťažšie napísať jej list. A preto si Laurel vybrala osobnosti ako Kurt Cobain, Judy Garlandová či Elizabeth Bishopová. 

Po letných prázdninách však nastupuje aj na novú školu, na ktorej ju nikto nepozná - a to si aspoň myslela. Chce začať odznova, s čistým štítom a nemať na čele nálepku s nápisom "zomrela jej sestra". Tento nápad vyzerá zaujímavo. A ako sa páčil mne?

“You can be noble and brave and beautiful and still find yourself falling.”

Pekne poporiadku - než sa dostaneme k hlavnej časti, rozoberieme si hlavne hlavné postavy. Laurel je mladé, psychicky labilné dievča s ťažkou minulosťou (možno zveličujem, možno nie), ktoré začína chodiť na strednú školu. Snaží sa nájsť si priateľov, zo začiatku sa jej to však nedarí. Pre mňa nemala nad sebou nálepku "umrela jej sestra" ale "som ufňukaná". V poslednej dobe mi čím ďalej tým viacej vadí, keď sú hlavné hrdinky či hrdinovia ufňukaní. Áno, rešpektujem - musí znášať smrť svojej sestry či odchod jej matky do Californie. Avšak to neznamená, že sa musí správať ako malé dieťa, ktoré plače za lízankou. Vadili mi jej "stavy", keď len plakala a plakala... a plakala a plakala... a mala výbuchy hnevu.. a obviňovala sa.. a plakala.. 

Druhou hlavnou postavou bol Sky - a to už bol iný oriešok. To už bolo niečo úplne iné - niečo lepšie. Úprimne? On bol taký sladký bonus, ktorý mi vždy vylepšil náladu, keď mi ju Laurel zničila. Bol milý, aj keď dievčatá zo začiatku menil ako ponožky a pozorný so štipkou tajomnosti. On jediný mi tam nešiel na nervy. 

A ostatné postavy? Pripadá mi to, že autorka zámerne vytvorila každú postavu s psychickým problémom. Každá jedna tam mala svoje problémy, každá sa musela s niečim vysporiadať. A to určite nie je náhoda. Práve to sa mi však nepáčilo. Nebolo to.. realistické. 

“Truth is beautiful, no matter what the truth is. Even if it's scary or bad. It is beauty simply because it's true. And truth is bright. Truth makes you more you.”

No a príbeh knihy? Nebol by taký zlý, keby to nebolo také nudné. Keby autorka zámerne nevytvorila prostredie, kde je každí jeden smutní a labilní. Keby autorka nemala tak nudný štýl písania. Nemôžem však povedať, že by to bolo totálne zlé. To určite nie. 

Vedela by som vymenovať asi štyri dobré veci, ktoré sa mi na tejto knihe páčili:
1. Námet - námet knihy je naozaj skvelý, prevedenie bolo však zlé. Vedela by som si predstaviť, že takúto knihu napíše Rainbow Rowell či John Green. 

2. Sky - Sky bol skvelý a sympatický.

3. Obálka - ona je proste nádherná. Ale to dievča.. to dievča to kazí. Je však naozaj nádherná!

4. Myšlienky - Autorka má skvelé myšlienky, hlavne ten citát “Truth is beautiful, no matter what the truth is. Even if it's scary or bad. It is beauty simply because it's true. And truth is bright. Truth makes you more you.” je jednoducho nádherný. V tejto knihe ich bolo ešte omnoho viacej. 

Recenzovala: Aneta Kondrčková
http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2015/12/listy-do-neba-ava-dellaira.html

Lauren dostala na hodine angličtiny zvláštnu domácu úlohu. Napísať list niekomu, kto už nežije. Vyberie si Kurta Cobaina, lídra skupiny Nirvana, ktorý bol idolom jej mŕtvej sestry May. A píše ďalší a ďalší, a ďalší. Jim Morrison, Amy Winehouse, Janis Joplin, Amelia Earhart a ďalšie osobnosti, ktoré medzi nami už nie sú. Ani jeden z týchto listov však učiteľke neodovzdá. Týmto osobnostiam, ktoré preslávili na rôznych poliach sa spovedá a rozpráváva, čo sa stalo v jej rodine a zážitky zo strednej školy. Píše o prvej láske, nových priateľoch, o strednej škole a všetko, čo sa jej prihodí. Na záver sa týmto ľuďom zverí so svojím najväčším trápením, aké sa jej prihodilo. Prečítajte si príbeh Lauren, ktorá sa snaží vyriešiť problémy, do ktorých spadla a nájsť zmysel života.

 Listoch do neba som počúvala už dlhšie. Často som na túto knihu narazila na Goodreads, pretože ju mnohí moji priatelia čítali. Názory však boli rozpoltené, niekomu sa páčila, niekto ju neznáša a často ju považovali za priemer. Ja som ju chcela vyskúšať, aj napriek názorom, ktoré som počula. Veľmi ma zaujalo to, že hlavná postava posielala listy známym zosnulým osobnostiam. Veľkú časť knihy som prečítala vo vlaku, tak som dala asi 80 úvodných strán. Potom som prečítala dve-tri kapitoly na intráku, kde nemám veľa času na čítanie. Potom som opäť čítala vo vlaku a dorazila som to doma, za jednu noc. Takže mi to trošku trvalo, čo nebolo veľmi ideálne, lebo najprv som bola nadšená, potom znudená, medzitým zmätená a na záver aj trochu šokovaná. Príbeh Lauren bol zaujímavý, jej posledné životné udalosti a príchod na strednú školu ma bavili. Celkovo aj jej chaotické rodinné zázemie bolo fajn, no občas mi to spracovanie a štýl autorky vadili. Pripadalo mi to ako jeden veľký chaos, ktorý mal svetlé miesta. 

Postavy boli zvláštne, najprv sa mi páčili, potom mi liezli na nervy, následne sa to zlepšilo atď. Lauren mi bolo ľúto, hlavne kvôli tomu, čo sa jej vstalo. Celkovo som jej smútok pochopila až na konci. Ľutovala som ju, to áno, ale vedela mi neskutočne liezť na nervy. Niekedy mi prišlo, že sa len pretvaruje, aby ju prijali kamaráti a nie je verná sama sebe. Natalie a Hannah boli celkom zaujímavé, boli divoké a užívali si život. Páčili sa mi, boli dobre opísané, ale kým sa tie dve rozhodli vyjsť s pravdou von a priznať sa, aké v skutočnosti sú, tak im teda trvalo. Sky, oh ten sa mi páčil, ale občas ma tiež vytočil. Bol veľmi tajomný a kým sa ako tak vyjadril, prišlo x strán, čo sa mi nepozádávalo. Postavy sami spočiatku páčili, no ako dej postúpil, viaceré mi začali vadiť a prišlo mi, že autorka ich dobre nevyjadrila. 

Keď som sa rozhodla prečítať túto knihu, dúfala som, že sa mi bude páčiť. No nebola som z nej až taká nadšená. Bolo mi to ľúto, keďže som od nej čakala celkom dosť. Fascinovalo ma, že to bolo napísané formou listov. A to listy slávnym, ktorí sú mŕtvi. Mnohí z nich sú členovia Klubu 27, čo je pre mňa veľmi zaujímavá téma. Dosť ma to fascinuje a páčilo sa mi, že autorka využila tieto osobnosti. Čo mi vadilo na tejto knihe bol také nemastné-neslané miesta, ktoré ma nebavili. Postavy mi liezli na nervy, čo ma iritovalo, niektoré boli občas doslova tupé. Takže táto kniha bola slabá, taký šedý YA priemier, čo ma dosť sklamalo. Ale ak chcete, prečítajte si knihu plnú listov, ktoré vám odhalia život jednej tínedžerky.

Recenzovala: Kristína Poloncová

http://our-universe-of-books.blogspot.sk/2016/01/recenzia-ava-dellairova-listy-do-neba.html

Táto kniha ma nezaujala len obálkou, ale aj anotáciou, ktorá vyzerala naozaj sľubne a preto som ihneď knihu chcela. Nápad písať listy mŕtvym ľuďom ma zaujal, aj keď na prvý pohľad sa mi to zdalo divné, ale zaujímavé. Teraz, po prečítaní, musím priznať, že kniha mi dala menej ako som očakávala. Myslela som si, že to bude oveľa zaujímavejšie, ale dostala som knihu, plnú klišé - mŕtva sestra, rozpadnutá rodina, a podobne. Lenže toto som dokázala prehliadať. 

Zatvorila som oči, lietala v bubline, načúvala vlnobitiu a pozorovala lesklú vodnú hladinu. Keď bublina praskla, mamin hlas mi z diaľky vravel, aby som si vytvorila novú. No keď sa teraz snažím predstaviť si bublinu a v nej seba, okamžite praskne.

Laurel bola pomerne fajn. Je to postava, ktorú úplne nemám rada, ale nevadí mi. Niekedy sa správala vážne hlúpo, naivne a často chcela byť ako jej sestra. Práve to mi niekedy vadilo. Klasická YA postava, ktorá to v živote nemala ľahké. Sky bol podobný ako Laurel. Niekedy fajn, niekedy nie. Vlastne všetky postavy z knihy boli pre mňa priemerné, čo ma mrzí, pretože pri žiadnej som sa nejak netešila, keď vstúpila do deja. 
Od listov som čakala tiež niečo viac. Boli tam niektoré plusy, ako napríklad to, že som sa dozvedela niečo o osobnostiach ako Kurt Cobain, Amy Winehouse a ďalší. Lenže niektoré strany z toho boli úplne zbytočné, pretože Laurel písala o klasických veciach. Ten nápad je vážne skvelý, ale nevyužitý dostatočne. 

Neviem, prečo ti vlastne píšem všetky tieto listy. Myslela som, že ma pochopíš. Ale vlastne aj ty si jednoducho odišiel. Ako každý.

Musím uznať, že obálka je krásna. Veľmi, veľmi sa mi páči. A autorkine myšlienky boli tiež veľmi pekné. To sú veci, ktoré na tejto knihe mám vážne rada. A koniec sa mi tiež páčil. Autorka píše tiež celkom fajn. Aj keď som si všimla, že väčšine sa to zdalo nudné a nezáživne. U mňa to až také nebolo. Samozrejme, nudnejšie časti tam boli. Niekedy sa mi do čítania nechcelo, ale vždy som sa dokázala začítať a mohla som pri knihe stráviť dlhší čas. Veľmi ma mrzí, že autorka nenapísala niečo lepšie, pretože kniha vyzerala skvelo. 

Aj napriek všetkému, kniha bola priemerná a patrí do skupiny "raz a stačí". Listy do neba sú asi skôr pre moju vekovú kategóriu a nižšie, ale čí sa vám bude páčiť je naozaj ťažké povedať. Ja som zostala trochu sklamaná a moje pocity boli po prečítaní tohto diela veľmi zmiešané.

Recenzovala: Kristína Dudziaková
http://booksmakesenseofmylife.blogspot.sk/2015/12/listy-do-neba-ava-dellairova.html

Listy do neba. Podľa názvu a na prvý pohľad totálne úžasná a originálna kniha. Veď nápad s písaním listov mŕtvym osobnostiam je totálne neotrepaný a nový. Lenže pravda je taká, že to vôbec nebolo také, ako som očakávala. Bola som dosť sklamaná, pretože to naozaj vyzeralo absolútne skvelo. Ale možno vám knižka sadne.

Prvá vec, ktorá sa mi absolútne nepáčila bola hlavná hrdinka, ktorá bola typická naivná hrdinka ako v každom druhom dievčenskom románe, ktorá nevie nič o svete a svoje ružové okuliare stále tvrdohlavo nosí. Písala totálna ako malé desaťročné decko, keď si píše denníček a rozum  jej asi odišiel na dovolenku. Ako prepáčte, ale išla na strednú a chovala sa totálne ako keby bola na prvom stupni základnej a riešila neskutočné banálnosti, ktoré vôbec neprospeli tej knihe. Dobre, chápem, že prišla o sestru, ale už bola predsa dosť vyspelá na to, aby sa s tým dokázala zmieriť trochu dospelejšie a nerobiť zo seba najväčšie chudiatko. A v škole chovala totálne ako niekto z iného sveta. Alebo keď písala o chalanovi, ktorý sa jej páčil, tak to bolo napísané ako v každom dievčenskom románe, totálne ako cez kopírku. Tak mi povedzte k čomu bolo toto? Mala som pocit, akoby som čítala nejaký nepodarený príbeh dvanásťročného dievčaťa, ktoré žije ešte v rozprávke.

"Čím viac niečo milujeme, tým ťažšie sa toho vzdávame." 

Autorkin štýl písania bol ďalším kameňom úrazu. Bol hrozné nudný a nezáživný a keby to rozpráva, tak to znie totálne monotónne, že by ste pri tom zaspali. Teda, ja som pri tej knihe naozaj zaspala. Najviac ma na tom mrzí to, že ten nápad s listami sa dal absolútne úžasne využiť. Ako v Kečupových oblakoch. Lenže Laurel tu písala každý deň totálne rovnaké veci: ako išla do školy, ako rozmýšľala nad May alebo si vzala nejaké jej veci, ospevovala May a niekedy jej vysnívaného chlapca zo školy. A stále dookola. Keby tam nie je "Milý Kurt.." tak ani neviem, že to majú byť listy. Proste, keby si ja začnem písať denník, tak sa tam dozviete zaujímavejšie veci, ako pri Laureliných listoch. A navyše celý čas tam bolo len "May toto, May hento, mala by som byť ako May...". Nie, toto určite čitateľov nezaujme. Aspoň mňa teda nie. A toto konečné rozuzlenie, to ako zomrela May, to bola totálna kravina. Nie som úmyselne hnusná, ale tak to proste bolo. Čakali by ste nejakú oveľa zaujímavejšiu smrť, keď o tom toľko rozpráva a má výčitky a ono vám autorka nakoniec dá len tamto. Ani som nemyslela, že to bude mať toľko negatív. Spočiatku sa zdalo, že zlá bola len tá nuda. Proste a jednoducho to bolo totálne nudné, nezáživné a okrem toho fantastického nápadu to nebolo ani ničím výnimočné.

Hoci sny sa nie vždy splnia, človek by sa k nim mal aspoň priblížiť. 

Takisto bolo plusom, že občas sa zjavili aj naozaj pekné myšlienky a citáty. Ale to je fakt všetko. Veľmi ma mrzí, že ma kniha neočarila tak, ako som chcela, pretože som sa na ňu hrozne tešila a nakoniec toto. Čakala som niečo viac. niečo výnimočné, zaujímavé a proste skvelé. Nehovorím však, že vám sa táto knižka páčiť nebude. Podaktorým sa páčiť určite bude, ale pre mňa bola naozaj nudná a vcelku aj zbytočná. Nedala mi nič nové, vôbec na mňa nezapôsobila. Ale vy skúste a uvidíte. Pretože nápad je perfektný a možno určitú vekovú kategóriu kniha naozaj očarí.

Recenzovala: Natália Chudá
http://world-of-books-by-naty.blogspot.sk/2015/12/listy-do-neba.html