Odsúdená pre život

Ťažko sa čítala táto knižka. Beštiálny fašistický režim, vyvraždenie celých rodín. Cesta v dobytčích vagónoch, keď si to predstavím ... Utrpenie v koncentračnom tábore. Bezcitné zabíjanie zbedačených ľudí. Zabíjanie detí brutálnym spôsobom, spomínané fašistky, ktoré boli po vojne oslobodené, čo nechápem. Kde sa v ľuďoch berie toľko krutosti, hyenizmu najhrubšieho zrna. Názov knižky je výstižný, keď človek prežil, prišiel o rodinu a mal ďalej žiť. Niečo príjemné na záver pre hlavnú postavu. ... že sa už fanatickí diktátori nepoučia, že nič netrvá večne ... Odporúčam prečítať si túto knihu, ale pripravte sa, je v nej veľa krutosti, beznádeje a smútku.

Silný emotívny príbeh plný zvrátenosti a krutosti. Neuveriteľné, čo sa dialo v koncentračných táboroch. A dosť ma prekvapilo, že aj niektoré ženy boli kruté. Nedalo sa neplakať. Pri tejto knihe som si uvedomila, aké mám šťastie, že mám tak bezstarostný a pekný život. Kniha je veľmi dobre napísaná, čítala sa mi rýchlo, no musela som si robiť prestávky, lebo som sa cítila zle, bezmocne. Začala som ju čítať a asi 2 dni potom začala tá hrôza na Ukrajine. Vtedy som si musela dať od knihy na pár dní pauzu... Obdivujem autorku, že sa dala na takúto ťažkú tému. Na toto hrôzostrašné obdobie v našich dejinách by sme nemali zabúdať. Malo by byť pripomienkou, aby sa v budúcnosti nič podobné viac nezopakovalo.

Kniha sa da precitat v pohode za 2 hodinky. Predpoklad k tomu davaju velke pismena a maly format stran. Nazvala by som ju lahkou, to by vsak nemohla obsahovat to, co v nej je. Strasna. Toto slovo uplne staci. O knihach z koncentracnych taborov sa ine napisat neda, no tato je obzvlast hrozna, plna bolesti a zleho pocitu, obzvlast pre mna ako matku. Nechcem mat tuto knihu v kniznici, nechcem ju citat druhykrat, uz nikdy sa nechcem vzit do koze Sary. Uz nikdy..

„Ľudia okolo nás sú zrkadlom nás samých. Keď padáme, prepadáme sa i vrstvami ľudí. Na dne stretneme len tých, ktorí sú tam takisto sami, zlomení, potupení.” Silná, strhujúca, emotívna, šokujúca. Bolesť, strach, bezmocnosť a toľko zbytočne zmarených životov. Druhá svetová vojna zasiahla kruto do života Sáry a jej rodiny. Vojna postupne ako rakovina ubližovala ľudom stále viac a viac. Valila sa a ničila všetko ako tsunami. Najprv pomaly a potom s čoraz väčšou silou. Sára s manželom, ich dcérkou Rút a starou mamou Ráchel žili zdanlivo šťastne a pokojne v nemeckom meste Essen. Mali svoj obchodík, ktorý ich živil, šťastné manželstvo, krásnu a zdravú dcérku, rodinu a priateľov. Počas Krištáľovej noci zasiahne rodinu veľmi bolestivá a skľučujúca tragédia. Rok po tejto tragédií zomiera aj prastará mama a začína vojna. Ďalší smutný okamih nenechá na seba dlho čakať. Hans dostane povolávací rozkaz. Po odchode milovaného muža im úrady prikázali, aby opustili svoj milovaný domov. Pridelili im byt v katastrofálnych podmienkach. Po čase sa zlomená žena rozhodla aj s dcérkou odísť na Slovensko. Tu sa životy Sáry a Ráchel rozdelili. Po dvoch rokoch Sáru Nemci našli a spolu s Rút ju deportovali v otrasných podmienkách do koncentračného tábora. Hneď po príchode jej milovanú dcérku vzali. Každá zo žien bojuje sama o vlastné prežitie. Zima, hlad, nechutné jedlo, vši, ponižovanie, strach, slzy, strata dôstojnosti. To bol život v koncentračnom tábore. Podmienky nezlučiteľné so životom. Zničenú ženu prenasledujú čierne myšlienky striedajúce myšlienky nádeje. Nádej a nekonečné otázky bez odpovedí. Na vlastné oči videla neskutočné zverstvá páchané na ľudoch, počula množstvo príbehov ako sa robili pokusy na bezbranných deťoch. Vyhladzovanie, vraždenie, bezcitnosť. Peklo, ktoré sama zažila a okúsila malo trpkú príchuť. Na konci so silami bola nespočetne veľa ráz. Dvakrát unikla blížiacej sa smrti, za obetavej pomoci jedinej priateľky Ingrid. Bolo priam až zarážajúce čítať, ako si tieto dve zlomené ženy dokázali navzájom pomôcť, podporiť sa, ako vlievali jedna druhej nádej a silu na ďalšie zajtrajšky. Ale život je nespravodlivý a prežila len jedna, za cenu vlastného života. V zúfalstve a v nebezpečenstve sa naučí človek veriť v zázraky. Inak by to neprežila. Aj napriek nepriazni osudu bojovala. Pri živote ju držala len myšlienka na svoju dcéru a na jej blízkych, ktorí by mohli ešte žiť. Prial jej osud najbližším alebo sa naplnili jej najhoršie predstavy? Prežijú vojnu? Stretnú sa Hans a Sára tak ako sa dohodli? Myslím si, že na najväčšie hrôzy druhej svetovej vojny by sa nemalo zabúdať. Autorka nám pripomenula krutosť a nezmysel, ja by som povedala jeden historický omyl vtedajšej doby. Poviete si, aký je zmysel si pripomínať hrôzy, utrpenie a smrť žien, ktoré zahynuli v táboroch? Zmyslom je MEMENTO. História sa nesmie opakovať. Soňa Rebrová si zámerne nevyberá najľahšie námety pre svoje knihy.Tento román je toho dôkazom. Každá jedna knižka od Soni Rebrovej vo vás zanechá nezmazateľnú stopu. Nebudem a ani nechcem porovnávať autorkine knižky, pretože každá je jedinečná a úplne odlišná. Najprv to bol skutočný príbeh o veľkosti materinskej lásky, kde rakovina zničila doslova všetko. Ďalší roman je o neskutočnej a zmysluplnej láske na celý život. A do tretice román Odsúdená pre život. Strhujúci príbeh, ktorý približuje kruté fakty vojny na pozadí emotívnych ľudských príbehov. Román, ktorý nebudete chcieť pustiť z ruky. Slzy mi tiekli po tvári, krútila som neveriacky hlavou, chĺpky mi stáli po celom tele, ako autorka dokázala opísať skutočné hrôzy vojny. Najviac ma zasiahlo to, ako sa Ráchel sama vybrala hľadať svoju dcéru a vnučku. Vedela presne, kam smerujú jej posledné kroky, bola tak blízko Sáry, keby to bola len vedela… Verím, že kniha si nájde svojich verných čitateľov. Môj veľký obdiv patrí autorke, pretože aj napriek neľahkej téme dokázala emotívne a strhujúco priblížiť čitateľom život v koncentračných táboroch. Aj keď je roman krutý, je popretkávaný štipkou nádeje na koniec vojny a lepší život. Samozrejme, v knihe nechýba ani láska a má mnoho podôb. Láska k milovanému mužovi, ktorú Sára nosí vo svojom srdci, láska k jej jedinej dcére, ktorá jej dáva silu a chuť žiť. “Viem, prečo som prežila!” pomyslela si trpko. “Som predsa odsúdená pre život! Musím prežiť aj to, čo sa prežiť nedá, čo je nad ľudské sily.”

Knižku odporúčam, Holokaust je silná téma, zaujímavo popísaný "život" v tom období.