Pomalé skúmanie ticha

Kým Patrick Rothfuss píše tretí a záverečný diel trilógie ( teda pevne dúfam, že mi neurobí v najbližšom čase nejaký obrovský šok ), pripravil pre verných čitateľov ulahodenie pre dušu. Tým je útla knižôčka Pomalé skúmanie ticha.

V prvom rade som možno jedna z mála, ktorú udivilo akú postavu si Rothfuss vybral pre napísanie tohto medzi príbehu. V jeho predchádzajúcich knihách bol samozrejme Kvothe ústrednou postavou, ale dokonale vykreslil aj tie vedľajšie.Mohol si vybrať naozaj kohokoľvek. Willa, Simona Felu či Elodina alebo Devi či Denu, ktoré mali v knihách viac priestoru. On si však vybral komplikovanejšiu cestu. Auri bola síce takým tajomným zjavením ukrývajúcim sa v Podsvete, ale celkom som si nebola istá, čo tým príbehom chce čitateľovi ponúknuť. Čuduj sa svete Rothfuss hneď v úvode knihy na moje prekvapenie čitateľa upozorňuje, že ten príbeh nebude niečo, na čo sme u neho ako autorovi obľúbených kníh zvyknutí. V tom úvodnom texte vyznieva jeho príhovor, akoby sa ospravedlňoval verným čitateľom, ktorým sa táto kniha zrejme nebude páčiť.

Kniha je písaná v tretej osobe a hneď na začiatku vás zamrazím, pretože jej chýbal akýkoľvek dialóg, priama reč, proste niečo čo malo na začiatku a na konci úvodzovky. Uvedomila som si to až po nejakej tretej kapitole, že príbeh je vlastne prerozprávaným príbehom. Akoby som čítala rozprávku na dobrú noc, bez zbytočných obkecávačiek hlavného hrdinu. Autor dokázal opísať pocity, myšlienky aj psychické pohnútky bez akéhokoľvek zásahu priamej reči. Už len toto je podľa môjho názoru neuveriteľné. Keď sa však spätne  pozriem na Meno Vetra a Strach múdreho muža, uvedomujem si, že presne toto robil aj v tých knihách, akurát tam to bez priamej reči už nešlo, nakoľko bola o viacerých postavách. Vybavujem si však, že hlavným bodom jeho dokonalého písania boli opisy. Jeho dokonalé opisy... Jeho uveriteľné opisy... Akoby som bola tichý poslucháč - presne to bolo na tých knihách také dobré. A presne preto všetci zbožňujú jeho osobitý štýl. Rothfuss nepotrebuje obrovské zvraty, aby dal knihe to, čomu sa povie príbeh.

Pomalé skúmanie ticha je v prvom rade veľmi dobrý názov. Vystihuje kompletne celú knihu, ako aj hlavnú hrdinku. Auri je veľmi jemné dievča, trošku pomätené, svojrázne a veľmi detailne vie lipnúť na určitých predmetoch, miestach a žije vo vlastnom osamelom svete, kde blúdi z jednej chodby do druhej. Možno som spočiatku bola sklamaná, pretože som mala potrebu z knihy zistiť, ako sa toto útle dievča dostalo do Podsveta. Bažila som mylne po informáciách, ktoré z tejto knihy neprichádzali. Niekde v polovici knihy som si začala Aurin príbeh užívať. Mala zdanlivo jednoduchý život, avšak pociťovala samotu. Samotu však zaháňala do kúta a nepripúšťala si ju. Na jednej strane bola perfekcionistka, na druhej jej stále niečo chýbalo a nevedela kde to uložiť. Akoby bojovala sama so sebou a čakala na deň kedy príde on. Toto všetko a omnoho viac dokázal Patrick Rothfuss opísať v knihe s pár stranami. Dokázal, aby som sa do Auri, ako osoby vcítila a možno hľadala aj v sebe akýkoľvek pocit, ktorý s ňou mám spoločný.

Pomalé skúmanie ticha je zvláštna kniha. Nie každému sa zapáči. nie každý pochopí, čo tým chcel autor povedať a nie každý bude spokojný s jej obsahom. Mne ulahodil a tou zvláštnosťou si ma získal. Kniha je popretkávaná ilustráciami Nate Taylora a krásne dotvára atmosféru. Preklad sa viaže opäť s Michalom Jedinákom a určite nič nepokazím, keď si dovolím tvrdiť, že lepšie by to nepreložil hádam nik. Na záver by som dodala :" Kiežby každý autor tak krásne opísal cestu k tomuto príbehu v záverečnej poznámke. "

Recenzoval: Luce
http://lucindinblog-luce.blogspot.sk/2015/02/recenzia-pomale-skumanie-ticha-patrick.html

V samom srdci zabudnutého bludiska, uprostred rozľahlých tunelov Podsveta, ktosi žije. Dievča. To záhadné stvorenie sa volá Auri. 

Príbeh Patricka Rothfussa sa pred pár rokmi na Slovensku veľmi preslávil. Príbeh o chlapcovi s krvavočervenými vlasmi, ktorý od svojich jedenástich rokov prechádza životom úplne sám. Lenže Kvothe spoznal aj jedno zvláštne, plaché a tajomné dievča, ktoré pomenoval Auri. A toto je príbeh o nej. Náhľad do jej každodenného života.

Lenže tento príbeh nesadne každému, pretože Auri je veľmi divná postava. A tým pádom bude divný aj tento príbeh. Divný príbeh o dievčati, ktoré v maličkostiach vidí radosť, príbeh o zlomenom dievčati, ktoré sa snaží prežiť v zlomenom svete a príbeh o dievčati, o ktorého existencii neviem takmer nikto. Táto kniha vám priblíži Podsvet, jeho tajné zákutia a 6 dní Aurinho súkromného života.

Auri tam hodnú chvíľu iba nehybne stála. Napadlo jej, že sa rozplače, ale keď nazrela do svojho vnútra, zistila, že v nej už nezostali nijaké slzy. Bola plná rozbitého skla a bodliakov. Cítila únavu a sklamanie z celého sveta a bolela ju ruka. 

Podsvet bola tajomné miesto plné záhad už v Kvotheovom príbehu a keď tam chodieval, vždy ma zaujímalo, čo by našiel, keby šiel ešte ďalej. Ešte hlbšie. A nikdy som sa to nedozvedela, pretože nikdy tam nešiel. A potom je tu táto novelka, ktorá nám ukáže aj iné zákutia Podsveta a verte mi, tie sú veľmi zaujímavé. Podľa mňa bol tento príbeh pre autora nejaká potreba vypísať sa. A vzniklo z toho niečo skvelé. A je to presne také strelené a zvláštne, ako som od Aurinho života čakala.

Auri je veľmi svojská, plachá a neskutočne divná postava. A to je na tom to najlepšie. S Auri sa stotožní mnoho čitateľov, pretože z nejakého dôvodu sa vyhýba ľuďom a svetu a radšej uprednostňuje absolútnu samotu. A mnohí z nás takisto. Mnoho z čitateľov jej perfektne porozumie a pochopí ju, pretože sa cítia presne ako ona. A autor to vedel. Vedel, že ona bude postava, s ktorou sa dokážu stotožňovať. Obyčajné dievča, ktoré sa rozpráva s predmetmi a hľadá im svoje miesto. Vidí v nich krásu a lásku, ktorú mnohí nikdy neuvidia. Auri nie je hrdinka a nie je ani krásne dievča, o ktorom snívajú všetci chalani. Auri je proste Auri. Je výnimočnou postavou z toho príbehu. Postavou, ktorá ho robí miestami nezvyčajným. A síce tu autor opíše len 6 dní jej života, keď čakala na Kvothea, dokážete jej porozumieť. Čo by som ale ocenila by bolo, aby sme sa dozvedeli aj niečo z jej minulosti. Prečo sa vyhýba svetu? Prečo sa bojí ľudí? Prečo nemá rada otázky?

Rozbehla sa po chodbe a ponad prvú hlbokú puklinu v podlahe sa preniesla ako baletka. Ponad druhú preletela ľahko ako vtáča. A tretiu divo preskočila ako pekné dievča, čo sa podobá slnku. 

Lenže problém je, že táto kniha nesadne každému. Ak ste predchádzajúce knihy čítali a Auri pre vás bola len obyčajná vedľajšia postava, o ktorej sa nepotrebujete nič dozvedieť alebo vás proste nezaujíma, nepúšťajte sa do nej. Nebude vás baviť. Mnohým dokonca príde divná až nezmyselná. Ale ak sa zaujímate o Auri, Podsvet a jej život, tak určite sa vám bude páčiť. A pochopíte. Musím pochváliť aj naozaj prekrásne ilustrácie, ktoré sa v knihe nachádzajú. A na konci nám povie pár slov aj samotný autor. Nie, nemyslite si, že to je poďakovanie. Je to príbeh o príbehu. U mňa knižka určite zabodovala a hodnotím ju 4,5/5 vločkami. A dúfam, že autor čo najskôr dopíše aj záverečný diel trilógie, pretože príbeh Kvothea je plný tajomstiev a naozaj som zvedavá, ako to dopadne.

Recenzoval: Naty Chudá
http://world-of-books-by-naty.blogspot.sk/2015/02/pomale-skumanie-ticha.html