Piate evanjelium

Ak ste milovníkmi konšpirácií a tajomstiev, iste ste sa nechali zlákať na novinku Američana Ian Caldwella s názvom Piate evanjelium. Len cynik by odolal upútavke, ktorá kričí: nečakaný objav otrasie cirkvou v základoch! Alebo ste podľahli sľubovaným zločinom ako vražda kurátora záhadnej výstavy či vlámanie do bytu vo Vatikáne?
Mám vás! Že ste sa pri tom poslednom pousmiali? Povedzme si pravdu – je nás už dosť, čo sme alergickí na prívlastky škandalózny, nečakaný, tajomný (ďalšie iste raz-dva nájdete v ktoromkoľvek bulvárnom médiu).
My, obyčajní čitatelia, si len chceme prečítať dobrú detektívku. Tí pochabejší z nás navyše dúfame, že v knihe nájdeme pikošky zo života Vatikánu, kam sa bežný plebs nedostane.
Takto – jedno aj druhé v Piatom evanjeliu nájdeme, no označiť ho za thriller považujem za priveľmi odvážny kúsok. Napätie sa tu totiž vôbec nevyskytuje, aj keď sa autor naozaj snažil, aby nás vydesil. Bohužiaľ, dopadlo to presne tak, ako u malých detí, na ktoré vybehneme so slovami bu-bu-bu a myslíme si, že sa zľaknú. Caldwell spotreboval hojne takých slovných strašidiel, ale tie nepomohli. Ani raz som sa nebála. O nikoho.

A teraz k meritu veci. Príbeh je pomerne jednoduchý. V izolácii vatikánskych záhrad žijú dlhé roky katolícki duchovní so Švajčiarskou gardou a zamestnancami. V tomto prostredí vyrastali aj dvaja bratia a kňazi, ktorých paradoxne rozdeľuje viera. Rozprávač Alex, podobne ako jeho otec, vyznáva východnú, gréckokatolícku vetvu, starší Simon ostal po vzore svojho strýka kardinála Lucia verný západnému tzv. rímskemu katolicizmu. Ten prvý sa stihol pred vysvätením oženiť, takže vychováva päťročného syna Petra a dúfa, že sa k nemu navráti manželka Mona, ktorá kvôli depresiám od rodiny kedysi odišla. Musím povedať, že dejová linka súvisiaca s ich vzťahom ma celkom bavila – asi preto, že mi bola bližšia ako všetko ostatné v knihe.Simona považujú vo Vatikáne za veľmi schopného kňaza, je diplomatom Svätej stolice. Je skutočne čudný, lebo keď sa ho na niečo pýtajú, tak mlčí a trpí – veď je to kňaz. Priznám sa, liezol mi na nervy, ale Alex na neho nedá dopustiť, keďže sa po smrti rodičov o neho staral.
Potom je tu alkoholik Ugo Nogara, inak takto kurátor tajomnej výstavy, ktorú pripravuje vo Vatikánskych múzeách. Tajomná je preto, že nikto z hlavných postáv vlastne ani nevie, čo sa bude vystavovať a pritom sa každý môže ísť pozrieť pod tie ich plachty, kým ju chystajú.
Tohto kurátora vám zavraždia. Teda, my vlastne ani nevieme, čo sa mu naozaj stalo, lebo polícia má v príbehu vskutku minimálne slovo. Všetko si vo Vatikáne riešia sami a vôbec sa pri tom neunúvajú počkať na nejaké pitevné správy či forenzné analýzy.
Je jasné, že z Ugovej vraždy obvinia práve Simona, ktorý mal smolu, že našiel mŕtvolu. A keďže v každej rozprávke sú okrem dobrých kozliatok aj zlé macochy, aj vo Vatikáne sa nájdu zlí kňazi, ktorí chcú Simona exkomunikovať z cirkvi aj bez dôkazov, že vraždil. Takže milému Alexovi neostáva nič iné, len sa pustiť do pátrania na vlastnú päsť. Má to uľahčené tým, že máva dobrých kamošov na správnych miestach alebo rovno správne kľúče do správnych dverí.

No dobre, toľkoto nelogické časti knihy, poďme na to dobré. Nie som špecialista na katolícku cirkev, ale bibliu beriem ako súčasť histórie sveta. Aj Piate evanjelium považujem za výborný spôsob, ako sa dozvedieť viac o tom, prečo sú vlastne dve katolícke vetvy a čo s tým má spoločné tá pravoslávna. Navyše som celkom nedávno navštívila Rím, takže sú mi miestne reálie celkom blízke.
S Ianom Caldwellom to mám podobné ako trebárs s Danom Brownom. Zápletku – v tomto prípade najmä príbeh o turínskom plátne a evanjeliu s názvom Diatessaron – som brala s veľkou rezervou, no to ostatné, čo som ako neveriaca doteraz poznala len zbežne, som zhltla ako krémeš. Myslím, že veriaci čitatelia si tú knihu užili ešte viac, pretože je napísaná s prímesou zvláštneho pátosu, s ktorým sa stretnete najmä v náboženských komunitách.

Ian Caldwell je evidentne zručný spisovateľ. Napriek tomu sa nevyhol rozvláčnosti a zbytočným odsekom, ktoré sa mohli pokojne zoškrtať. Veľa riadkov textu sa venuje tomu, čo robil, kam išiel a ako pri tom zatváral dvere, čo môže byť fajn, ak to má posúvať dej. Tu sa to nestalo. Aj pri dialógoch som si neraz uvedomovala, že neznejú prirodzene. Naopak, silnou stránkou autora bolo rozprávanie, trebárs opisy detstva či vzťahov medzi postavami, čo mi dáva nádej, že jeho ďalšie kúsky nebudú úplným prepadákom.

To je záhada – práve v tejto chvíli som dostala správu od kamošky. Vraj práve dočítala Piate evanjelium a je nadšená. Ja až taká nadšená nie som, ale čítanie je to určite užitočné. Pre znaboha i neznaboha.
Dočítania, priatelia.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=10907

Vlna konšpiračných príbehov o spletitých dejinách kresťanstva síce už má najväčší boom za sebou, ale z času na čas sa ešte objaví kvalitný kúsok z tohto súdka. Ian Caldwell na poli pátrania pravdy ohľadom známej relikvie neprináša veľa originality, no objasnenie pomerov medzi západnou a východnou cirkvou a rozdielov medzi nimi pôsobí veľmi poučne. Na pozadí zložitého vzťahu dvoch bratov - kňazov rozohráva zamotaný dej so zaujímavými postavami. 

"Odrazu sa k nám zo záhradnej cesty začnú blížiť svetlá. Idú v pároch, malé ako hrášky. Po chvíli sa zmenia na reflektory policajných áut. Vatikánski žandári. Kľaknem si s roztrasenými rukami. Na zemi vedľa tela leží otvorený kufrík. Vietor naďalej fúka do papierov v ňom. Žandári sa rozbehnú k nám a štekajú na nás, aby sme odstúpili od tela. Lenže namiesto toho sa načiahnem a urobím, čo mi navráva každý inštinkt v tele. Musím sa pozrieť."

Dej je zasadený do roku 2004, kedy na pápežskom stolci sedel Ján Pavol II. Vo Vatikánskom múzeu sa chystá otvorenie výstavy, ktorá má vraj odhaliť niečo naozaj veľké. Do veci je zasvätených len niekoľko ľudí, ale keď je týždeň pred otvorením zavraždený kurátor výstavy Ugo, spustí sa vlna obvinení, odhaľovania tajomstiev a nečakaných otázok. V centre diania sú dvaja bratia - gréckokatolícky kňaz Alex a rímskokatolícky kňaz Simon. Alex sa obáva o svoju bezpečnosť seba aj svojho malého syna, pretože to bol práve on, kto pomáhal Ugovi s výkladom textov evanjelií. Ugo totiž vo archívoch objavil piate evanjelium - Diatessaron, na základe ktorého by mohol dokázať, že Turínske plátno je skutočne pravé, a nejde o podvrch, ako to pred časom prezentovala vedecká teória. O pravú náboženskú relikviu by však určite prejavili záujem obe cirkvi - rímskokatolícka i pravoslávna, čo by mohlo spustiť lavínu ďalších komplikácií. Keď z Ugovej vraždy napokon obvinia Simona a nad Alexom visí hrozba smrti zo strany neznámych vrahov, obaja musia prejaviť omnoho väčšiu dávku šikovnosti než ich nepriatelia. Najprv však musia zistiť, kto stojí za záhadnými úmrtiami a prečo sa cíti byť ohrozený možným odhalením starých kresťanských tajomstiev...

"List, ktorý mám pred očami, opäť privádza k životu hrôzy toho roka. Ugo objavil nausvedčujúcejší materiál, aký som si vedel predstaviť. Odrazu nie je ani štipka záhady na tom, ako sa plátno v stredoveku dostalo do Francúzska. Na tom, prečo sa zdá, že nemá minulosť. My katolíci sme mali veľmi dobrý dôvod zabudnúť, ako sme k nemu prišli. Ukradli sme ho pravoslávnym. Nenachádzam slov na to, aké je od Uga trúfalé vystaviť čosi také pod pápežovou strechou. Také šokujúce priznanie katolíckeho hriechu."

Piate evanjelium v sebe skrýva pestrú multižánrovosť - miešajú sa v ňom história, triler, rodinná dráma a náboženská tematika. Rozprávačom je Alex, gréckokatolícky kňaz, ktorý čitateľa oboznámi s pomermi v cirkvi, čo je nesmierne poučné, pričom to robí jednoducho a nenásilne. Mnohé kapitoly sa venujú jeho spomienkam na detstvo, čo síce objasňuje jeho zložitý vzťah s bratom Simonom, ale na mňa ako čitateľa to pôsobilo trochu spomaľujúco. Z celého príbehu priam dýcha vedomie, že Ian Caldwell si toho pri písaní románu musel naštudovať poriadne veľa. Napriek rozsahu sa kniha číta ľahko, udrží vás v napätí a podnieti zvedavosť. Verím však, že na ďalší titul od tohto autora nebudeme musieť čakať opäť niekoľko rokov...

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/i-caldwell-piate-evanjelium/

Ian Caldwell písal svoje "piate evanjelium" 10 rokov. Za ten čas preštudoval veľa podkladových materiálov, a čo je pozoruhodné, za veľa poznatkov vraj ďakuje vyhľadávaču Google. Internet je encyklopédiou dneška a možno aj budúcnosti, ktorá značne uľahčuje získavanie informácií. Je iste ťažké napísať román z reálneho prostredia a pritom sa nedržať základných faktov.

Základným faktom knihy je "Turínske plátno" a záhadné "piate" evanjelium, ale príbeh nie je tou najzaujímavejšou stránkou knihy. To čo mňa fascinovalo, bol opis života obyvateľov Vatikánu, teda zväčša kňazov čakajúcich na kariérny postup. Na jednej strane sa to nijako nelíši od bežného života "úradníkov", len tu vystupujú za každým činom atribúty morálky, spravodlivosti a nábožnosti.

Príbeh sa odohráva za čias pápeža Jána Pavla, čo mu dodáva nádych aktuálnosti. Ten život v službe Bohu je na druhej strane vrcholne ľudský, len k nemu treba mať zvláštny vzťah. Aj kňazi sú predovšetkým ľudia a ako ľudia podliehajú úplne všedným lákadlám korupcie a snahám o postup stále vyššie.

Dôležitou témou knihy  sú vzťahy medzi "západnou" a "východnou" vetvou cirkvi. Turínske plátno sa stáva predmetom sporu medzi pravoslávnou a rímskou cirkvou. Nad týmto sporom dominuje diplomacia a zákulisné boje. Nechýba ani smrť autora kontroverznej výstavy Uga Nogaru. Všetko však skončí po prekvapujúcom pátraní jeho spolupracovníka Alexa prekvapivým záverom.  

Kniha je napísaná jednoduchým štýlom, číta sa veľmi dobre a napriek podrobnému rozprávaniu aj o všedných veciach, o vzťahu medzi dvomi bratmi i medzi otcom a synom. Je plná napätia a očakávaní, ako sa dej rozvinie. Napätie stúpa až do konečného rozuzlenia. V tomto aspekte príliš nesúhlasím so závermi recenzie Adriany Juráškovej na Sieťovke.    

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/388214/piate-evanjelium.html

Nebolo to však tým, že sa mi nepáčila. Práve naopak. Už po prvej kapitole som vedela...aj keď je označovaná ako beletria a v podtitule dokonca thriller...jej podstata a posolstvo budú kdesi úplne inde. Ian Caldwell spolu s priateľom v roku 2005 napísali knihu Pravidlo štyroch, ktorá sa stala svetovým bestsellerom. Piate evanjelium je jeho prvý samostatný román.

Príbeh sa odohráva v prostredí Vatikánu a jeho hrdinami sú obyvatelia tohto malého štátu. Vystupujú tu skutočné historické postavy spolu s fiktívnymi. Celý príbeh je napínavý, nečakajte však Dana Browna. Dej vás vôbec nenúti otáčať stránky, aby ste sa čo najskôr dozvedeli, čo bude ďalej. Vychutnávate si ho, vstrebávate informácie, predstavujete si atmosféru obyčajných dní vo Vatikánskom štáte, mieste, ktoré je bežnému laikovi ťažko prístupné.

Hlavný hrdina, ktorý príbeh rozpráva, je otec Alex- gréckokatolícky kňaz idúci v šľapajach svojho významného otca, ktorý žil celý svoj život s rodinou vo Vatikáne. Druhou výraznou postavou je Alexov brat Simon. Na rozdiel od neho je Simon rímskokatolícky kňaz s výborne naštartovanou diplomatickou kariérou. Alex má malého syna Petra, vychováva ho sám, pretože manželka ich oboch opustila.

 Dej románu rozoberá obdobie prípravy a realizácie vatikánskej výstavy venovanej Turínskemu plátnu - Sacra Sindone - na sklonku pontifikátu pápeža Jána Pavla II. Kurátor výstavy, kontroverzný umelec Ugolino Nogara, v pápežových záhradách Castel Gandolfa zomiera za veľmi záhadných okolností. Všetky indície jeho záhadnej smrti vedú k obom bratom kňazom.

Výstava je tesne pred ukončením inštalácie ale začínajú sa vynárať nové mätúce informácie nielen o plátne, ale aj o tajomnej knihe -piatom evanjeliu nazvanom Diatessaron, ktoré  bolo objavené vo vatikánskom archíve a má byť súčasťou výstavy.

Svetská polícia je v koncoch, nevie odhaliť príčinu tragédie Uga Nogaru a s Alexovým bratom Simonom sa začne vnútrovatikánske trestné ekleziálne konanie. Sú to veľmi zaujímavé pasáže a autor ich mimoriadne podrobne rozpracoval.

Táto línia románu je pomerne napínavá, ale oveľa zaujímavejšie je jej majstrovské prepojenie s informáciami z histórie oboch svetových cirkvi- katolíckej a pravoslávnej. 

Druhá línia deja  zachytáva vývoj vzťahu Alexa, jeho syna Petra a manželky Mony, ktorá sa rozhodne vrátiť k rodine. Napätie románu je stupňované miernym tempom a možno aj preto sa mi čítal tak príjemne.

Až po prečítaní doslovu som pochopila, prečo je tak kultivovane vyzretý a zanecháva v čitateľovi trvalé literárno-historické zážitky. Autor ho písal celých desať rokov a zažil počas písania aj vážnu autorskú krízu. Je to naozaj vydarené a fundované literárne dielo.

Myslím, že zaujme všetky kategórie čitateľov - veriaceho určite zaujme, ateistovi veľa napovie o fungovaní katolíckej cirkvi. Román je napísaný triezvo, bez zaujatia či pátosu. Jedna časť, kde sa pápež Ján Pavol  II. na výstave stretáva s najvyššími predstaviteľmi pravoslávia, v čitateľovi určite zanechá veľmi silný dojem.

Dielu dávam všetky hviezdičky *****

A ešte na záver, nedá mi jeden osobný zážitok.. už dávno som nemala takú noc príjemných snov ako po dočítaní tejto knihy. Niečo na nej určite bude... príjemné čítanie, priatelia.

Recenzovala: Eva Bujňáková

http://www.ezoterik.sk/index.php/recenzie/171-piate-evanjelium-%E2%80%93-ian-caldwell

Anotácia:
Stratené evanjelium, kontroverzná relikvia a posledné želanie zomierajúceho pápeža. To sú tri dôvody, pre ktoré sa dvaja bratia - vatikánski kňazi - podujmú rozlúsknuť najväčšiu záhadu v dejinách kresťanstva.
Je rok 2004, pôsobenie Jána Pavla II. na pápežskom stolci sa chýli ku koncu a vo Vatikánskych múzeách sa pripravuje záhadná výstava. Týždeň pred slávnostnou vernisážou na tajnom stretnutí neďaleko Ríma zavraždia jej kurátora. Tej istej noci sa do vatikánskeho bytu otca Alexandra, gréckokatolíckeho kňaza spolupracujúceho s kurátorom výstavy a otca päťročného chlapca, ktosi vláme. Polícii sa nedarí odhaliť vinníka, preto otec Alex v zúfalom úsilí ochrániť svoju rodinu začne vyšetrovať na vlastnú päsť. Ak chce nájsť páchateľa, musí najprv rozlúštiť nečakaný objav mŕtveho kurátora: pravdivé svedectvo štyroch evanjelií - a menej známeho evanjelia s názvom Diatessaron - týkajúce sa najškandalóznejšej svätej relikvie kresťanskej cirkvi. Ako sa však otec Alex blíži k odhaleniu skutočnej príčiny priateľovej smrti a dôsledkov, aké by mohla mať na budúcnosť dvoch najväčších kresťanských cirkví na svete, zisťuje, že mu je v pätách niekto, kto má s výstavou vlastné zámery. Ak chce prežiť, musí byť šikovnejší.

Ak sa zaujímate o konšpiračné teórie a navyše nepohrdnete krimi knihou, tak táto kniha by vám mohla byť veľmi blízka. A preto som sa pre túto knihu rozhodla hneď ako som si prečítala anotáciu. Najskôr to išlo rýchlo, strana za stranou ale neviem, potom sa niečo zmenilo. Pri čítaní som sa začala nudiť a dokonca ma ani moc nezaujímalo ako to celé dopadne. Dôvod? Kniha dejovo nie je zlá, problém však bol v tom ako to bolo celé podané a popisy udalostí boli neskutočne zdĺhavé a nudné. Až príliš mnoho opisov činnosti, ktorá dej nikde neposúvala. Sadol si, postavil sa, otvoril dvere, zatvoril dvere, odišiel atď. Dialógy mi občas prišli strašne, hm, divné. Neviem to vysvetliť ale občas som mala pocit, že tie rozhovory nemajú ani hlavu ani pätu. Opisy z minulosti boli fajn pekne opísané ale niekedy ten dej tak často skákal z prítomnosti do minulosti, že som zostávala dosť zmätená. No a potom sú tu hlavné postavy. Tie ma bohužiaľ nudili. Jednoducho mi nesadli a tak dočítanie knihy sa stále predlžovalo a predlžovalo, až som sa nakoniec dáko zaprela a knihu horkoťažko dočítala. Od knihy som asi očakávala veľa, minimálne, že to bude tak dobre prešpekulované ako napr. DaVinciho kód. Nebolo.

Nie som žiaden expert na cirkev a tak občas som ostala značne zmätená, resp. znudená keď som čítala niečo na túto tému. Jasné, že vedela som do čoho idem ale toto ma naozaj nebavilo čítať, pretože nebolo to tak podané ako som očakávala. Celá tá záhada okolo turínskeho plátna bola fajn a samotná vražda tiež nebola tak zlá a v konečnom dôsledku sa mi páčila sa, ale ako som písala problém bol v tom ako to bolo napísané a celkovo podané. No ale viete ako sa vraví, koľko ľudí toľko chutí a stretla som sa s názormi, že kniha bola úžasná. Ak sa o takúto nižnú tému zaujímate, knihu skúste, možno vám to sadne perfektne. Dosť ma mrzí, že dávam knihe takéto hodnotenie ale nechcem sa tváriť, že kniha bola perfektná, keď ja som to takto nevnímala.

Recenzovala: Monika Fejfárová
http://battyamnesia.blogspot.sk/2015/11/piate-evanjelium-ian-caldwell.html