Umenie zablúdiť

Boris Filan dostal do vienka veľmi veľký dar reči a nepoprie ho, ani keby chcel. Ale on nechce, a my len môžeme povedať, vďaka ti, Boris. Umenie zablúdiť ma upútalo obálkou, lebo nech si hovorí kto chce, čo chce, obálka je to, čo zo začiatku predáva. A potom prišla na rad tá vôňa... Pravá knižná. :) Knižka bola oddychovým a príjemným čítaním. Zo 4 cestovateľských destinácií, po ktorých Boris Filan blúdil vlastnými nohami a očami, a ktoré opísal v knihe, sa mi najviac páčil opis Krakowa. Cestovateľský pohľad popretkávaný pohľadmi do minulosti ma zaniesol tam, kde som ešte nikdy nebola, ale kam som sa chcela vďaka tým zázračným písmenkám v knižke vybrať. Túžila som sa prejsť po Rynku Glownom, ochutnať krakowskú zmrzlinu, dotknúť sa drevenej električky v továrni Oscara Schindlera. Filan ma svojím majstrovským opisom navnadil na veľké dobrodružstvo. Niektoré cestopisy sú suchopárne a podávajú iba ucelený obraz. Filan mi povedal príbeh jeho očami, ktorý som precítila jeho srdcom a vybrala som sa do Krakowa. Chutil a voňal presne tak, ako som čakala - ako zablúdenie, ktoré je hotovým umením.