Koniec kankánu

Obsah knihy: Koniec kankánu

Kankán – bujarý francúzsky tanec, ktorým sa končí každý poriadny kabaret. Ešte doznieva potlesk a výstrely šampanského, a už sa začína ďalšie predstavenie. Bez toho, aby účinkujúci a diváci niečo tušili. Neznáme sily v zákulisí postrkujú na javisko figúrky. Záhadní sponzori určujú kostýmy, rozdávajú úlohy. Asistenti a vodiči bábok kontrolujú dej predstavenia. Kto sa vzoprie a odmietne hrať, musí padnúť...
Koniec kankánu zastihol hrdinov tohto príbehu na Slovensku roku 1998. Kabaret dejín im vymedzil priestor a nasadil masky, pod ktorými sa skrývajú živí ľudia. Majú svoje sny, túžby, lásky, dokonca aj morálne zásady, ktoré sa pokúšajú naplniť. Pravidlá novej spoločnosti sú však nemilosrdné. Vyžadujú zásadné kompromisy, rozbíjajú vzťahy, korumpujú a krivia charaktery. Nastáva boj o holú existenciu – i ten vnútorný o vlastnú integritu.
Koniec kankánu je voľným pokračovaním románov Hačava a Bohémska kolonáda, v ktorých sa autor snaží zachytiť osudy ľudí vo víre meniacej sa spoločnosti. Vystavuje ich absurdným, groteskným, často krutým skúškam, a pritom zdôrazňuje všeobecne platnú životnú skúsenosť: Doba sa mení, človek zostáva nemenný.

Odkazy

• Rasťo Piško opäť oživil politické bábky

Ukážky z knihy

„Čo keby sme si zavolali tohto?“ spýtal sa minister a pohodil hlavou smerom k televízoru.
Demo Krišiak spozornel. Ten film poznal ešte z detstva. Bol poriadne starý, ale stále mal humor a švih. Televízie ho často vysielali.
„Belmonda?“ spýtal sa neveriacky.
„Aj tú druhú. Tú som chcel vždy pretiahnuť.“
„Claudiu Cardinale?“
„Hej,“ prikývol minister. „Tebe sa nepáči? Alebo si na blondínky?“
Demo sa rozkašľal, whisky mu zabehla v krku.
„Musí mať najmenej šesťdesiat rokov,“ dostal zo seba.
„Belmondo?“ spýtal sa Šaňo bez toho, aby odtrhol oči od obrazovky.
„Ten má určite viac.“
Minister naňho prekvapene pozrel. Potom sa poškrabal po brade. Nohu si opäť prehodil cez koleno.
„Keď už herci, tak poriadni, nie? Týchto pozná celý svet.“
„Musia byť nenormálne drahí.“
„Takí starí a drahí?“ nechápal Šaňo. „Belmondo mal predsa infarkt. Môže byť rád, že si dačo zarobí.“
„Na Západe je to iné. Tam sa platí za meno. Za to, čo človek v živote dokázal.“
Šaňo sa pozrel na svoje rolexky a vstal. Nacvičeným pohybom si napravil kravatu.
„Tak vidíš,“ zasmial sa nasilu. „Tam sa platí za to, čo človek dokázal. A čo dokázali títo naši pajáci? Hrať partizánov a komunistických primárov!“
Šaňo dopil minerálku, znova sa zadíval na film. Bujné poprsie Claudie Cardinale sa naklonilo k Belmondovej tvári. Minister si oblizol pery, hlasno mľaskol.
„Keľo ma?“ prešiel do východniarskeho nárečia. „Šidešac?... I tak by šem ju zrobil, ci Mariju!“