Dedičstvo kostí

Moje dojmy bezprostredne po dočítaní. Nie! Čože? Pre Boha! Toto sa nestalo! Čoooooooooooooo?

 A teraz po upokojení sa môžem triezvo pozrieť na knihu. Dedičstvo kostí je voľným pokračovaním knihy Neviditeľný strážca od španielskej autorky Dolores Redondovej. Na knihu som sa veľmi tešila, pretože prvá časť série Baztán ma veľmi oslovila. Dúfala som, že pokračovanie bude rovnako dobré, ale čo som dostal,a presiahlo moje očakávania.

 Už v Neviditeľnom strážcovi sme sa zoznámili s inšpektorkou Amaiou Salazarovou, jej rodinou a kolegami. Tentokrát sa Amaia ocitne vo vyšetrovaní prípadu, ktorý je pre ňu viac ako osobný. Minulosť ju stále máta a taktiež jej chorá matka. Dokáže sa vymaniť z pazúrov udalostí dávno minulých?

 A najmä tá jej povaha: patrila k ľuďom, ktorých život bolí viac a o ktorých si človek môže myslieť, že to vezmú skrátka, ak sa im všetko začne komplikovať.

 Keď som začala čítať, mala som obrovské očakávania. Po niekoľko desiatkach strán som ju mala chuť odložiť, pretože dej sa vliekol a príbeh nijakým spôsobom nenapredoval. Som rada, že som tak neurobila. Autorka do príbehu vložila napätie, akciu, humorné okamihy, jednoducho všetko, čo by správna kniha mala mať.

 Príbeh ma utvrdil v tom, že autorka skutočne vie napísať kvalitný príbeh a získať si tak srdcia čitateľov. Pri niektorých scénach som sa nestíhala čudovať, čo vymyslela. Čítala som so zatajeným dychom a fakt, že som knihu dočítala neskoro v noci, o niečom svedčí. Skladá vety s takou ľahkosťou, že sa nebudete vedieť od príbehu odtrhnúť až do samého záveru.

Karty sú brána, a bránu nemôžeš otvoriť len tak, ani ju nechať otvorenú potom. Brány, Amaia, samy osebe neškodia, ale to, čo cez ne môže vojsť, to už áno. Pamätaj si, že ju musíš zatvoriť, keď prestaneš klásť otázky, keď sa dozvieš to, čo ti malo byť odhalené. Lenže to, čo ti zostane zahalené, patrí temnote.

 Autorka šikovne do deja zakomponovala legendu z oblasti Baztánu. Tento fakt pridával celkovej atmosfére na tajomnosti. Miestami som skutočne mala zimomriavky, pretože dej sa prehupol do strašidelného módu. Niektoré pasáže skutočne neodporúčam čítať počas večera.

 Celkovo je ladená v temnom duchu, čo jej pridáva na správnej atmosfére. Postavy sa počas deju vyvíjajú. Amaia je racionálne uvažujúca žena, ktorá potrebuje pre všetko rozumné vysvetlenie. Nepripustí, že by v tom mohla byť vyššia sila. Všetkému chce rozumieť a keď to tak nie je, hľadá odpoveď, ktorá by ju uspokojila. V istých veciach sa s ňou stotožníte, pretože aj ona je iba obyčajná pracujúca žena a milujúca matka. Amaia je typ silnej hrdinky, ktorá si nenechá skákať po hlave a ešte navyše aj nakope zadky.  Je snáď nemožné si ju neobľúbiť.

Sú ako zrkadlá alebo brány medzi dvoma svetmi, alebo ako zosilňovače energie, akoby svet chcel kompenzovať toľkú dokonalosť.

Každá postava v tomto diele je svojská. Autorka ich perfektne rozlíšila a tak sa nestane, že by sa vám zlievali dokopy. Či je to Amain manžel James, ktorý sa o ňu a ich syna vzorne stará, alebo kolega Jonan Etxaide, ktorého som si po nej obľúbila najviac. Ostatné postavy mi až tak k srdcu neprirástli, ale boli nevyhnutnou súčasťou príbehu. Ak by niektorú z nich autorka z príbehu vymazala, už by to nebolo ono.

Dedičstvo kostí je rozhodne dielo, ktoré by nemalo ujsť vašej pozornosti. Je to detektívka s mystickými prvkami, ktoré jej dodávajú osobitnosť. Aj vďaka tomuto príbehu sa autorka zaradila medzi moje obľúbené. Ak ste fanúšikmi detektívnych príbehov, tak neváhajte a siahnite po tejto knihe, rozhodne neoľutujete. Vyvolala vo mne celú škálu pocitov, od radosti cez hnev až po nepokoj. Ja som po jej dočítaní hodnú chvíľu nevedela myslieť na nič iné len na jej záver a to, ako bravúrne autorka dokázala tento príbeh napísať.

Recenzoval: Sue
http://secretworldofdeepsoul.delicate-flower.com/2014/11/25/dolores-redondova-dedicstvo-kosti-baztan-2/