Astronautov sprievodca životom na Zemi

Obsah knihy: Astronautov sprievodca životom na Zemi

Plukovník Chris Hadfield strávil celé desaťročia astronautickým výcvikom a takmer štyritisíc hodín pobudol vo vesmíre. Pomocou švajčiarskeho armádneho noža sa vlámal do vesmírnej stanice, počas pilotovania lietadla sa zbavil živého hada a pri pobyte v exteriéri vesmírnej lode dočasne oslepol. Tajomstvom úspechu plk. Chrisa Hadfielda – a tajomstvom prežitia – je jeho osobitá filozofia, ktorú si osvojil v NASA: Pripravte sa na najhoršie –  a vychutnávajte si z toho každý moment.

V knihe Astronautov sprievodca životom na zemi plukovník Hadfield zasvätí čitateľov do tajov svojho dlhoročného výcviku a objavovania vesmíru. Ukáže, ako sa dá urobiť  z nemožného možné. Cez pútavé a zábavné príbehy, ktoré opisujú vzrušenie pri štarte, fascinujúce čaro pohybu vo vesmíre a premyslené, uvážené reakcie v krízových situáciách vysvetľuje, ako sa môže konzervatívne myslenie postaviť do cesty úspechu – a radosti. Vďaka bohatým skúsenostiam vo vesmíre si osvojil niekoľko ponaučení do života, ktoré odporúča čitateľom: nepredstavujte si úspech, zaujímajte sa o to, čo si myslia ostatní, a vždy sa sústreďte na maličkosti.

Možno sa vám nikdy nepodarí zostrojiť robota, pilotovať raketoplán, nakrútiť hudobný klip alebo vykonať základnú operáciu v nulovej gravitácii ako plukovníkovi Chrisovi Hadfieldovi. Jeho živé a originálne náhľady vás naučia myslieť ako astronaut a úplne zmenia vaše vnímanie života na zemi – najmä toho svojho.

Z anglického originálu An Astronaut’s Guide to Life on Earth (Little, Brown and Company, New York 2013)
preložili Oliver Halgaš a Miroslav Kováč.

Ukážky z knihy

Okná vesmírnej lode jednoducho ponúkajú hotové zázraky. Každých 92 minút ďalší východ slnka: vrstvy žiarivého koláča začínajú oranžovou, nasleduje hrubý klin modrej a hneď nato najbohatšia, najtmavšia poleva ozdobená hviezdami. Odkrývajú sa tajomné vzory našej planéty. Hory prudko vybiehajúce z úhľadných rovín, zelené lesy náhle zrezané hranicou snehu, rieky trblietajúce sa v slnečnom svite, čo sa vinú a kľukatia ako strieborné červy. Rozľahlé kontinenty tu a tam lemujú ostrovy roztrúsené po mori ako jemné čriepky rozbitej škrupiny vajíčka.
Vznášal som sa v prechodovej komore pred svojou prvou vesmírnou prechádzkou a tušil som, že ma čaká ešte nezvyčajnejšia krása. Vykĺznuť von naplno ponorený do divadla vesmíru, zatiaľ čo sa pridŕžam vesmírnej lode obiehajúcej Zem rýchlosťou 28 000 kilometrov za hodinu – to bol moment, o ktorom som sníval a pre ktorý som pracoval väčšinu svojho života. Vystavený toľkej vznešenosti, čelil som tak trochu zvláštnej dileme: ako tam čo najdôstojnejšie vykročiť? Poklop bol malý a okrúhly, pričom ja so všetkým náradím pripnutým k hrudi a s obrovským balením kyslíkových fliaš, aj elektronikou pripnutou k chrbtu som bol „štvorcový“. Hranatý astronaut, okrúhly otvor.