Modrý Papľuh

Jedného rána nám poštou prišla obálka s menom môjho Maťka. Nedočkavo ju teda otvoril a vykukla na neho práve táto knižka. Hneď ho zaujala, lebo je tam veľa obrázkov, ale pritom to nie sú len také hocijaké obrázky – to je vidieť už z obálky. Zvedavosť bola veľká, nuž sme sa pustili do čítania, čo sú to vlastne za čudá-judá tí Papľuhovia. Bolo nám vysvetlené, že sa s nimi neradno zahrávať a najlepšie sa im celkom vyhýbať, lebo dobré deti aj dospelí pod ich vplyvom začnú zlostiť, byť lakomí, hádať sa, žiarliť a všelijaké iné kúsky stvárať. Nasledoval zoznam jednotlivých pohnevadiel aj s obrázkami, to už bol Maťko stratený – sledoval dej úplne bez dychu. Samozrejme, dozvedeli sme sa aj to, ako s nimi zatočiť, to bolo naozaj dôležité. Odvtedy, keď Maťkovi skočí za krk nejaký Papľuh, už mu aj citujem z tejto knižky. Alebo vytiahnem okuliare a baterku, akože profesora Navrátila a tvárim sa, že vidím toho Rozhádajka, čo ho drží za vlasy. Čuduj sa svete, naozaj s tým mám úspech a takto s humorom vyriešime aj situácie, v ktorých sme si predtým občas nevedeli rady.