Invázia do Tearlingu

V podobnom duchu sa nesie aj originálna a slovenská anotácia na Inváziu do Tearlingu. Po jej prečítaní človek čaká, že dostane parádnu dobrodružnú jazdu a bez dychu bude otáčať stránku po stránke. Skutočnosť je však trochu iná, hlavne zo začiatku. S dvojkou som mala veľmi podobný problém ako aj s prvou časťou. Nedokázala som sa do prvých kapitol tak celkom začítať, kvôli čomu mi trvalo pár dní, kým som prešla najkritickejšie časti. Čítanie mi neuľahčil ani fakt, že sa autorka rozhodla pridať do príbehu viac uhlov pohľadov, z ktorých som bola občas trochu nervózna. Chcela som totiž čítať o Kelsey, no predtým som si musela prejsť minimálne dvadsať strán z pohľadu Ewena, Lily, Tylera alebo Aisy. Nehľadiac na to, aké boli unikátne ich pohľady na život, nedokázala som si ich naplno vychutnať, keď som vedela, že Kelseu čaká toľko ťažkých rozhodnutí a zaujímalo ma iba to, ako sa s nimi popasuje. Skutočne som si začala čítanie o živote týchto postáv užívať až po polovici. Dovtedy pre mňa predstavovali iba akési otravné zdržanie hlavnej dejovej línie. 

„Čo urobíš so svojou novou krásou? Ulovíš si bohatého manžela?“
„O svoj trón sa nehodlám s nikým deliť.“

Invázia do Tearlingu je veľmi dobre napísaná a premyslená kniha, napriek tomu na mňa v niektorých momentoch pôsobila ako klasický stredný diel s cieľom každého nabudiť na vyvrcholenie. Autorka nám sem-tam hodila zopár zaujímavých omrviniek, niečo odhalila, ale podľa mňa sa príbeh až tak výrazne dopredu neposunul vzhľadom na to, že má kniha päťsto strán. Bola v nej vojna, tá však nepôsobila až tak akčne a odohrávala sa v podstate behom celej knihy. Bolo to tak trochu ako verná kópia skutočnej bitky, keď armády postupovali proti sebe, čo trvalo nekonečné týždne. Na striedačku sa snažili obe skupiny vojsk zničiť tú druhú, raz mali úspech Morti, raz zase Kelsea. Sledovanie tohto dlhočizného zápasu mi pripomínalo volejbal. Ibaže súperi si namiesto lopty medzi sebou pinkali hlavy.

S dvojkou mám ešte jeden veľký problém, a tým je Fantóm. Neviem ako vy, ale podľa mňa to je jedna z najlepších postáv a veľmi ma mrzelo, že je autorka taká sebecká a neponúkne nám viac z jeho života. Ak už tam chcela mať toľko rôznych uhlov pohľadov, mohla tam namiesto takej Aisy (ktorá mi mimochodom úplne pripomínala Ariu z GoT), dať radšej jeho. Podľa toho, aké správy chodili ku Kelsey z Mortmesnu, Fantóm mal dosť veľa práce a určite by bolo zaujímavejšie sledovať jeho postavu, ako sedieť s otcom Tylerom v Arvathe a čítať knižky. 

Prechádzate sa po mŕtvom kráľovstve, kráľovnička.

Pôvodne som plánovala dať druhej časti tri hviezdičky – aspoň podľa toho, čo sa v knihe dialo skoro do trištvrtiny –, no koniec všetko zmenil. Posledné stránky vytvorili perfektný ucelený obraz a spojili dokopy aj také informácie, ktoré mi najprv nedávali zmysel. Ukázalo sa, že každá z postáv má presne dané svoje miesto, zohráva úlohu v osude Tearlingu. Aká je tá úloha, sa však pri niektorých postavách ešte neukázalo a budeme si na to musieť počkať do vydania trojky. 

Záverečná „bitka“ mi ponúkla obstojný záver plný zvratov a nečakaných zmien, takže aj napriek tomu, že som voči príbehu mala zopár výhrad, som s ním spokojná a teším sa na tretí diel. Je to jedna z tých zaujímavejších high fantasy/dystopii, alebo čo to vlastne je, ktoré som mala možnosť čítať. 

Zhrnutie: Kniha nie je pre slabé žalúdky alebo romantičky, čitateľ dostane skôr realistický pohľad na fantasy svet, v ktorom prebiehajú neustále spory o moc. Hlavná hrdinka nie je dokonalá, vďaka čomu nepôsobí ako kráľovná s nekonečnou silou, ale skôr ako dievča, ktoré dostalo do rúk celú krajinu tesne predtým, než zaľahne popolom. Niektoré pasáže boli trochu zdĺhavejšie, iné si naplno držali moju pozornosť. Koniec ma však definitívne presvedčil, že Erika Johansen vie presne, ako vytvoriť poriadny a originálny fantasy príbeh.

Recenzovala: Mária Danihelová
http://lyn-von-nightlight.blogspot.sk/2016/02/erika-johansen-invazia-do-tearlingu.html

Prvých 200 strán to bolo celé zle. Neskutočná nuda, niekedy až zbytočné omáčky a bola som v pokušení tú knihu zavrieť a nedočítať. Potom sa to však rapídne zlepšilo a už som nestíhala registrovať ten obrovský nával informácií. Obrovským plusom tejto série je, že na postavách vidíte, ako veľmi sa vyvíjajú a menia. Samotná Kelsea uvažovala úplne odlišne ako v prvej časti, bola rozumnejšia, menej riešila banality (aj keď občas ich aj tak stále riešila) a väčšinou si zachovala chladnú hlavu, miestami sa však tiež až príliš nechala ovládať emóciami, najmä hnevom. Takže áno, Kelsea je občas veľmi komplikovaná osobnosť, ale aj napriek všetkému si ju ako čitateľ obľúbite. Dievča je inteligentné, vie, ako si vybudovať rešpekt, snaží sa robiť, čo je dobré pre krajinu, nie pre ňu, celkom dobre jej to páli a najviac zo všetkého ma zaujíma, kto je jej otec. Inak sú všetky postavy rôznorodé, majú svoju osobnosť a minulosť, ktorá je v niektorých prípadoch veľmi zaujímavá. Ďalšou kľúčovou postavou bola Lily, obyčajná žena z minulosti, ešte spred Prechodu, ktorá nemala ľahký život a musela prejsť mnoho prekážok. Nakoniec sa z nej vykľula veľmi zaujímavá postava a budete zvedaví, ako skončí.

"Krivdy minulosti nie sú o nič menej dôležité, iba sa ťažšie naprávajú. Čím dlhšie ich ignorujeme pre naliehavejšie veci, tým väčšia škoda vzniká, až napokon problémy minulosti spôsobujú nové problémy." 

Táto kniha je omnoho temnejšia, magickejšia a akčnejšia, ako bol prvý diel. Kelsea objavuje sama seba aj z tej magickej stránky, keďže už z prvého dielu vieme, že má nejaké schopnosti. Budete mať možnosť užiť si tej mágie viac a už to nebude len zmätená Kelsea, ale už sa ju bude učiť použiť a budete sa čudovať, ako veľmi sa zmenila a aká je brutálnejšia. A bude sa vám páčiť. Takisto budete mať možnosť nazrieť na krutý a bezcitný vojnový front, kde Morti a Tearlinci stavajú vojská a snažia sa čo najlepšie zbaviť jeden druhého. A takisto budete mať možnosť stretnúť Mortskú alebo inak Červenú kráľovnú v mnohých situáciách a úplne inom svetle. A nakoniec sa dozviete viac aj o tom slávnom Prechode. A potom je tu jeden zvrat, ktorý som síce uhádla hneď, ale možno vy ho neuhádnete a budete prekvapení. A všetko to zavŕši jedno dvanásťročné dievča s nožom, osobný strážca kráľovnej, záhadný Lazarus Palcát a epický koniec knihy, ktorý má na svedomí samotná Kelsea. A vy si Kelseu zamilujete aj pre jej extrémne uštipačný, drsný a sarkastický humor a zmysel pre epickosť. A autorkin zmysel pre humor takisto nemá chybu. Povedzme si pravdu, koho z nás by napadlo nadávať niekomu, že je "vygrcaná haluška"? Toto si proste nemôžete nechať ujsť.

Ani na chvíľu si nenahovárala, že je krásna, ale už nebola ani fádna. Vyzerala ako žena, ktorú by si niekto mohol zapamätať. 

Áno, Kráľovná Tearlingu síce nie je dokonalé dielo, má dosť múch, ale aj tak stojí za to. A to sa dá povedať aj o Invázii, ktorá bola síce lepšia, ale aj tak mnohých neohúri. Pre mňa je to príjemná, ľahká fantasy, neskutočne vtipná a originálna a jednoznačne vám ju odporúčam. Jediné, čo musíte, je prehrýzť sa zdĺhavými začiatkami, ale nemusíte sa báť. Ten zvyšok knihy vám to trápenie úplne vynahradí a nebudete sa môcť odtrhnúť. A ten koniec ma fakticky dostal. Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Každopádne, veľmi ma navnadil na pokračovanie, na ktoré sa veľmi teším.

Recenzovala: Natália Chudá
http://world-of-books-by-naty.blogspot.sk/2016/03/invazia-do-tearlingu.html

Na Inváziu do Tearlingu som čakala rok. Môžem povedať, že to za to čakanie stálo. Tak poďme pekne od začiatku. 

Ako som spomínala už v recenzii na prvý diel, autorka ma zaujala svojim štýlom písania. Aj keď mi na niektorých miestach prekážali tony nezáživného opisu, tak si to dokázala napraviť výstavbou dialógov medzi postavami. Tieto dialógy majú svoje presné miesto – nie sú to nútené konverzácie, ktoré majú len vyplniť prázdny priestor. Vo viacerých knihách sa postavy spoznávajú hlavne prostredníctvom ich myšlienok, no v Invázii do Tearlingu tomu dopomáhali aj práve spomínané dialógy.

Dej je opäť vystavaný z niekoľkých rôznych uhľov pohľadu. Čitateľ sa zúčastní života viacerých postáv, ktoré sú v strede diania a dokáže si vďaka nim lepšie poskladať kúsky skladačky. Priznám sa, občas som bola zmätená. Dôvodom bolo, že som si už nepamätala detaily z prvej časti a tie na začiatku boli dôležité. Hlavne udalosti zo záveru.

Autorka pre čitateľa pripravila akoby dve dejové línie. V jednej ste vo svete Kelsei a v druhom ste vo svete ženy, ktorá žila v období tesne pred Prechodom – teda pred veľkou zmenou. Keď som čítala prvú kapitolu ženy pred Prechodom, tak som veľmi nerozumela o čo ide. Absolútne mi to dejovo nesedelo ku Kelsei a k jej kráľovstvu. Ale ako sa hovorí: „Trpezlivosť ruže prináša.“ Čím som bola bližšie k záveru, tým lepšie som pochopila prepojenie Lily a Kelsei. Autorke pripisujem veľký bod k dobru. Jej prepojenie bolo šikovne premyslené, oživujúce a prinieslo niečo nové. O Prechode sa čitateľ konečne dozvie viac informácií. V Kráľovne Tearlingu sa táto dôležitá udalosť spomínala veľmi okrajovo, aj napriek tomu že bola podstatou celého príbehu. Tu sa to už rozbehlo naplno. Prechod nebol podaný všeobecne, ale cez postavu, čo čitateľ dokáže oceniť oveľa viac. 

Keď už som pri tých postavách, tak musím povedať, že Erika Johansen sa rozhodla svoju hlavnú hrdinku od iných poriadne odlíšiť. Kelsea sa odkláňa od zaužívaného stereotypu. Páči sa mi na nej, že nie je dokonalá. Autorka ju nepopisuje ako najväčšiu krásavicu široko ďaleko, ani jej nedáva najlepšie vlastnosti, aké človek môže mať. Ku každému sa správa tak, ako si daná osoba zaslúži a nesnaží sa v každom hľadať iba to dobré. K tomu je ešte aj chytrá. Čistý prípad realistky – to je to, čo ju v mojich očiach pozdvihlo na vysokú úroveň. Z hľadiska hodnotenia prvého dielu, Kelsea prešla a aj stále prechádza zmenami. Snaží sa zžiť s pozíciou kráľovnej, od ktorej závisí osud Tearlingu. Je to všetko len v jej rukách a jej drahokamoch. Vplyv drahokamov predstavuje dôležitý element pre celý príbeh.

Pri postavách ma sklamalo, že niektoré boli vyšachované na úplný okraj. Celý ten čas som sa tešila na prešibaného Fantóma, no nedočkala som sa ho. V podstate sa tam objavil asi len na jednej strane a potom už upadol do zabudnutia. Pýtam sa prečo? Veď tá postava v sebe nesie toľko potenciálu.
Aspoň Pen a Palcát sa udržali. O nich som sa dozvedela tiež niečo nové a Palcáta som si obľúbila ešte viac vďaka jeho názorom a vďaka tomu, ako hodnotí situácie, ktoré nastanú.

Aj v príbehu sa čitateľ posunie. Pochopí minulosť, pochopí prítomnosť a snaží sa predpovedať budúcnosť. Už to nie je len o malých drobných problémoch vládnutia, ale nastupujú tie najvážnejšie. Záver ma milo prekvapil, škoda že na posledný diel treba opäť čakať.
Či Tearling vydrží alebo skončí pochovaný v prachu sa zjavne dozvieme v poslednej časti trilógie. Už sa neviem dočkať.

HODNOTENIE: 5/5

Recenzovala: Hana Kubišová
http://kniznemaniacky.blogspot.sk/2016/03/recenzia-erika-johansen-invazia-do.html