Menivé oko

Hanna má dve dcéry. Obidve sú úplne odlišné. Jej mladšia dcéra, Dawn, má psychické problémy už od mala, pretože sa jej deti posmievali kvôli jej chorobe. Nemá kamarátov - nikdy nemala. Všetci si z nej robili iba žarty. Preto je pre rodičov veľmi zvláštne, keď im oznámi, že si našla priateľa Ruda. Sú podozrievaví, no privítajú ho v rodine. Ale niekedy je lepšie dať na šiesty zmysel. Rud ich totižto napadne. Otca zabije a mamu nechá s ťažkými poraneniami, ktoré ovplyvnia jej život natrvalo. Dcéra sa však svojho priateľa snaží obhajovať za každú cenu. Aj za cenu, že sa dobrý vzťah matky a dcéry nenapraviteľne pokazí...

Keď som zistila, že vychádza nový psychotriler, veľmi som sa potešila. Anotácia sľubovala kvalitné čítanie a príbeh sa mi javil ako zaujímavý. Vedela som, že toto bude niečo pre mňa. Prvý pohľad neklamal a knihu som "hltala".

Stále som v nej však hľadala niečo, čo tam ani nebolo. Spriadala som všakovaké teórie a čakala som, že budem mať pravdu. Úplne som zabudla, že dielo nie je detektívka a musím to aj tak hodnotiť. Snažila som sa viac sústrediť na psychiku postáv, no nejako sa to nedalo uskutočniť - stále som skončila pri menách podozrivých. Štýl písania ma veľmi miatol. Bolo to také tajomné, že som pátrala po vrahovi aj keď tam už dávno bol.

Spisovateľka nás zaviedla do minulosti postáv a ja som tieto časti milovala, pretože som sa o nich kadečo dozvedela. Jej opisy som si vychutnávala, lebo ich dokázala povýšiť na umenie a vôbec mi neprekážali - vyhľadávala som ich - a to je už čo povedať. Je známe, že ja potrebujem v knihe nájsť napätie a opisy z duše nenávidím, pretože ma brzdia v čítaní a najradšej by som všetky vyčiarkla. Teraz tomu tak nebolo... Zistila som, že aj tie sa dajú napísať zaujímavo.

Rozprávačkou bola Hanna, ktorá prežila masakru, no na nič si nespomína. Čitateľ pozná iba útržky, ktoré sa hlavnej postave vynárajú, ale nevie si ich spojiť dokopy. Hanna trpí stratou pamäti, no všetko sa jej začne rozjasňovať. Musí si pripustiť pravdu a nezatvárať pred ňou oči, pretože by to mohlo mať smrtiace následky.

Je až hrozivé, čo dokáže s človekom urobiť labilná psychika. Ako sa niekto premení na niekoho, koho nepoznáme. Už nemôžeme dôverovať ničomu, čo vidíme ani čo počujeme. Hlavná hrdinka príbehu o tom vie svoje. Musí nabrať všetky sily, aby zistila, prečo došlo v osudnú noc k takému skratu a taktiež hľadá dôvod, aby mohla svojej dcére ďalej dôverovať, pretože aj ona v tomto prípade hrá svoju úlohu.

Kniha bola prudko čitateľná, opisy boli bravúrne, psychologický aspekt príbehu bol vykreslený tajomne, ba hrôzostrašne. Postavy boli záhadné, takže som vôbec nevedela, kto je napokon vinník - aj keď som sa nad touto otázkou ani pozastavovať nemala. Menivé oko bolo vynikajúce, no stále ma štýl autorky strhával k detektívke, takže som zabúdala, že kniha nie je o dolapení vraha. Preto som bola na konci z diela sklamaná. Viem, že je to zlý postoj, no kvôli tomu, že príbeh budil dojem toho, čím nebol, musím hodnotiť takto:

Hodnotenie: 3/5

Recenzovala: Natália Kapustová
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2015/07/jessica-treadwayova-menive-oko.html

Dawn, ktorej lekári diagnostikovali zrakovú poruchu, trpí pocitom menejcennosti. Jej správanie sa nedá predvídať a taktiež si nevie nájsť miesto v rodine a medzi rovesníkmi. Situácia vyvrcholí v momente, keď priateľ Dawn napadne jej rodičov, na čo otec doplatí životom a matka Hanna utrpí ťažké zranenie. Dawn je odhodlaná priateľa chrániť - navzdory tomu, že skoro zabil oboch jej rodičov. Avšak prečo sa správa takýmto spôsobom? Hoci matka svoju neprispôsobivú dcéru od detstva uprednostňovala a podporovala, vzniká medzi nimi čoraz otvorenejší konflikt. To najťažšie – prijatiekrutej reality – však Hannu ešte len čaká.

"Myseľ nám pomáha tým, že nedovoľuje spoz-návať veci v podobe, akú majú v skutočnosti."

Keď som si prvýkrát prečítal anotáciu tejto knihy, mal som problém s jej zaradením. Pôjde o psychologický román alebo skôr o krimi detektívku? Tak či onak, spomínaná anotácia ma zaujala a ja som vedel, že si Menivé oko musím prečítať. S odstupom času môžem povedať, že knihu možno zaradiť do oboch kategórii. Pretože správanie mladej Dawn sa dá pochopiť len vďaka poznatkom zo psychológie a práve tie dopomôžu k vyšetreniu chladnokrvného zločinu, ktorého sa jej priateľ Rud bezdôvodne dopustil.

Určite treba povedať, že je kniha písaná jednoduchým a dobre čitateľným štýlom, ktorý nie je kostrbatý. Musím sa ale priznať, že som mu prišiel na chuť až neskôr, keď sa dejová línia začala stupňovať a blížila sa k rozuzleniu. Spočiatku som sa obával, čo sa z príbehu vykľuje a mal som problém sa v ňom zorientovať - autorka totiž využila koncepciu in medias res, ktorá mohla pôsobiť mierne mätúco. Bolo však vidieť, že sa Jessica ako spisovateľka vyzná a písať naozaj vie, pretože viaceré veci začali dávať zmysel až neskôr - vo chvíli, keď som to najmenej čakal. Treadwayová do príbehu vniesla tú správnu atmosféru. Románu nechýbali ani hlboké myšlienky súce zamyslenia sa, bez ktorých by bolo Menivé oko iba obyčajnou kôpkou papiera.

"Obávala som sa, že keby som jej dala najavo, čo všetko pre mňa znamená jej láska, možno sa rozhodne, že mi ju už nebude poskytovať." 

Mám rád príbehy, ktoré majú psychologický podtón a Menivé oko patrí práve do tejto skupiny románov. Síce je sčasti zamerané na vyšetrovanie zločinu, možno ho zaradiť medzi oddychovú literatúru. Autorka ma prekvapila najmä vykreslením hlavných postáv, ktorým dodala ten správny ráz. Netvrdím, že príbeh nemal svoje nedostatky, avšak zároveň ani nevylučujem, že sa k nemu v budúcnosti ešte vrátim. Práve preto by som ho odporúčal najmä tým, ktorí hľadajú zmenu po všedných príbehoch a ktorým nebude vadiť sa nad knižkou pozastaviť, zamyslieť. Presne do toho vás bude tento román nútiť. Prajem pekné čítanie! :-)

Recenzoval: Dominik Petriska

http://domco-books.blogspot.sk/2015/07/recenzia-menive-oko-jessica-treadwayova.html