Zvieracia farma

Kniha je krátka, dá sa prečítať na 1-2 posedenia. Príbeh zvieracej farmy, kde sa zvieratá vzburia proti ľuďom a následne si panujú sami čitateľa privádza zamýšľať sa nad našimi ľudskými revolúciami.

Všetci to poznáme, keď sa niekto dostane k moci, chce stále viac a viac. S týmto sa stretávame aj v tejto, skvelo napísanej, knihe. Príbeh nám ukazuje farmu, kde sa zvieratá rozhodnú vyhnať svojho ľudského pána a žiť si na farme sami, podľa vlastných pravidiel, bez nadradenosti a podradenosti. Spočiatku sa mi kniha čítala ako rozprávka, svedčia o tom aj mená zvieracích postáv, alebo iné názvy v knihe. V jej druhej polovici sa dej mení, na farme sa postupne k moci dostávajú prasatá, ktoré porušujú vlastné pravidlá a následne si ich začnú upravovať tak, ako to vyhovuje im. Odohrávajú sa tu aj nejaké drsné a krvavé scény. Prasatá sa čoraz viac podobajú na despotických ľudí, ktorí vládli na farme pred zvieracou revolúciou, ba dokonca sú v niektorých momentoch ešte horšie. Táto časť knihy skvelo vykreslila realitu - kto sa raz dostane k moci, myslí si, že je niečo viac ako ostatní a má väčšie práva. Najviac sa mi páčil úplný záver kde je scéna, keď sa ostatné zvieratá pozerajú cez okno do domu na prasatá, ktoré diskutujú s ľuďmi. Pamätám si vetu - pozerali sa z prasiat na ľudí, z ľudí na prasatá, no už akosi nevedeli, kto je kto. - Táto posledná veta, vystihla celé dielo a zároveň aj súčasnú realitu vo svete.

Zvieracia farma patrí medzi najlepšie politické satiry svetovej literatúry. Tento alegorický román je veľmi výstižnou analýzou zaužívaného systému, revolúcie a následných systémových zmien, ktoré v konečnom dôsledku nič nemenia. Autor je vynikajúcim znalcom ľudských charakterov, ktoré sú brilantne vykreslené prostredníctvom zvierat. Dokonale opisuje populizmus, chuť po moci, lož možnosti výberu, delenie spoločenských tried a politických názorov. Taktiež excelentne odôvodňuje, že všetci sú si rovní ale niektorí sú si rovnejší a nech sa veci akokoľvek menia, všetko je stále rovnaké. Nespokojnsoť s doterajším režimom vedie k úspešnej vzbure, a vzniká tak Zvieracia farma, kde zvieratá deklarujú princíp vzájomnej rovonoprávnosti a spoločnej zodpovednosti za riadenie a chod, kde všetci rozhodujú o všetkom, čo novú Zvieraciu farmu privedie k rozkvetu, šťastnej a žiarivej budúcnosti. Avšak, je potrebné zničiť stopy bývalej nenávidenej vlády, ako aj zmeniť názov zriadenia. Nové zriadnie sa teda musí riadiť novým "učením", novými princípmi a zákonmi. Privilegovaná skupina zvierat-prasce, sa však postupne zmocňuje vlády, pretože niekto musí nielen organizovať, riadiť prácu ostatných zvierat ale aj vydávať príkazy. Základné princípy sa postupom času začínajú porušovať, nastáva vzájomné obviňovanie sa, čo vedie k ďalšej vzbure.

Povinné čítanie - priznajme si - náš vždy tak trošku odrádza. Aj keď v mojom prípade povinnému čítaniu dávno odzvonilo, Zvieraciu farmu som si vždy veľmi chcela prečítať, no vždy som na to kvôli povinnostiam zabudla. A keď som sa k nej konečne dostala, "zhltla" (prepáčte za výraz) som ju za jeden večer. Je taká zvláštna, netradičná a iná. Je o ľuďoch, ale bez ľudí. Zvieracie charaktery nahrádzajú tie ľudské a stotožňujú sa s osobami, ktoré v bežnom živote určite poznáte aj vy. Keby som sa na ňu chcela pozrieť čisto "beletristickým" pohľadom, happy end v nej určite nenájdem, ale táto kniha je reálna a vždy aktuálna. Aj o 100, aj o 1000 rokov. Veď ľudská spoločnosť sa nemení, vždy tu budú tí zlí a tí dobrí. Orwell v tejto knihe dokonale vystihol podstatu našej spoločnosti, so všetkými kladnými a aj zápornými charakteristikami a to prostredníctvom zvieracích charakterov. Je to jedna z tých kníh, ktorá Vás bude nútiť ďalej premýšľať nad jej obsahom, či svedectvom, ktoré priniesla. Som rada, že existuje. Len keby tie naše deti viac čítali... :)

Knihu Zvieracia farma mala moja kamarátka na povinné čítanie a keď sme sa bavili o knihách, povedala, že je to jedna z najlepších kníh, aké mohli v škole dostať. Jej odporúčanie mi nedalo a rozhodla som sa do knižky pustiť. A veľmi príjemne ma prekvapila! Namiesto nudných opisov, ktoré povinné čítania vždy majú, tu neboli a navyše to bolo miestami vtipné a trefné. Metafora na skutočnú udalosť bola celkom dobre skrytá a ak som na to nemyslela, kto to v skutočnosti bol, ani ma to nenapadlo pri čítaní. Zvieratá v príbehu boli veľmi hlúpe a ľahko zmanipulovateľné a občas ma napadlo, ako skvele vystihol ľudí všeobecne. Občas mi tiež prišlo, že príbeh je svojim spôsobom aktuálny aj v tomto čase! :)