Reťazec skazy

Reťazec skazy

Keby som mala niekomu prerozprávať dej knihy, znel by určite zaujímavo. Máme tu originálny rozbeh – kryptológa Williama v rokoch, ktorého už prestal baviť život, jeho bývalú manželku, ktorá svojho ex nemá zas tak úplne na háku (čo však zistí až po jeho pokuse o samovraždu), i jej mladého kolegu, ktorý si brúsi zuby na atraktívnu šéfku.

Namiesto toho, aby si William po naplánovanej samovražde poležal v pokoji v nemocnici, ukradnú ho odtiaľ páni v čiernych sakách (paralela s Men in black jasná), a odvážajú ho niekam ďaleko, s cieľom zveriť mu tajnú misiu. V DNA sa totiž našli nejaké tajuplné informácie o tom, čo postihne obyvateľov Zeme už o 3…2…1…

Dejovo je teda kniha presne na tej úrovni, akú v rámci žánru čakáte. Vzhľadom na moje nízke hodnotenie teda bude problém niekde inde. Pre mňa bol obrovským kameňom úrazu štýl písania. Krátke a úsečné vety, ktoré chcú len naznačiť atmosféru, ale nič nepovedia, tvoria odhadom až 30 % textu, čo je fakt veľa! Pôsobilo to na mňa, ako keby som čítala scenár nejakého traileru…

Bavilo ma to prvých pár strán, ale potom ma to začalo otravovať. Nehovoriac o tom, že som dlho-dlho netušila, vo co gou. Samotní muži v čiernom toho veľa nenatárali, čo Williama na každej strane vyvádzalo z miery a mňa tiež. Jasné, pri napínavých knihách je fajn hrať sa na tajomnosť, ale nedá sa všetko postaviť len na náznakoch. K tomu si pridajte nemastný-neslaný preklad, a je po zážitku. Nejasné je aj konanie hlavnej postavy – keď človek stratí zmysel života, je divné, ak o pár dní neskôr prežíva blížiaci sa koniec sveta tak emotívne, akoby mal zrazu milión dôvodov, prečo žiť.

Budem sa opakovať podobne ako pri Mandľovníku – bol by z toho skvelý film. A vraj aj bude. Ale úprimne – mám už plné zuby kníh, ktoré tvoria len filmový background. Ak kniha nie je skvele napísaná a nemá kus literárnej kvality, je to len haraburda na poličke. Ak chcete dať knihe Reťazec skazy predsa šancu a hľadáte recenziu, ktorá vám povie presný opak ako ja, skúste blog Adriany Markovičovej.

Recenzoval: Monicqa
http://www.monicqa.sk

Reťazec skazy

William bol unesený organizáciou veriacou, že náš genetický kód obsahuje in-formácie o osude ľudstva - a on je ten, kto ich dokáže rozlúštiť. Tlačí ho ale čas, pretože nikdy nevie, čo ho čaká nasledujúci deň. 

Hneď na rovinu poviem, že mám rešpekt pred hrubými knihami s tenkými stránkami a miniatúrnymi písmenkami. Hoci mám radšej jednoduché čítanie, Frederik Olsson ma nápadom svojej knihy zaujal. O genetike a rôznych mutáciách čo-to z gymnaziálnej biológie viem a keďže ma táto téma niečím zaujala, nad prečítaním knihy som dlho neváhal. Po prvých stranách som mal však niekoľko obáv, keďže sa príbeh až príliš dlho rozbiehal a spočiatku som mu nevedel prísť na chuť. Po chvíli ale prišiel zlom a aj ja som sa stal súčasťou desivého Reťazca skazy, ktorý bol poriadnou jazdou až do poslednej strany. 

"Dnes si nie som istý, že jestvuje nejaké potom. Po prvý raz v celom svojom živote si prajem, aby som mohol žiť teraz."

Reťazec skazy nie je jednoduché čítanie a nie je ani bezchybné. Mnohokrát sa stretneme s dlhými knihami, ktoré majú potenciál unudiť vás k smrti svojou zamotanosťou a početným množstvom hluchých miest. Reťazec skazy taký nie je. Síce sa dlho rozbieha a autor potreboval istý čas pre vykreslenie celého príbehu, v druhej polovici ukázal, že písať vie a veľmi dobre. Takisto vás dokáže udržať v strehu a neraz vás môže prinútiť pri knihe ponocovať. Kniha obsahuje množstvo postáv a taktiež aj rozprávačov príbehu. Viaceré z nich som si obľúbil a William s manželkou Christine mi naozaj sadli.

"Nikto nevie, čo sa stane. Ani čas. Za celý svoj život nedokážete pochopiť prečo. Prečo ja. Prečo teraz."

Na druhej strane však treba poznamenať, že to nie je čítanie pre každého. Hoci je knižka pútavá, nie každý sa do príbehu dokáže vžiť - preto by som ju odporučil skôr dospelým čitateľom. Treba byť ale pripravený na to, že sa pri čítaní budete musieť sústrediť - aspoň v prvej polovici, kedy je čítanie o niečo náročnejšie. Ak sa cez to dokážete preniesť, čaká na vás kniha plná napätia, desivých odhalení a krutých tajomstiev, ktoré nikdy nemali vyjsť na povrch.  V prípade, že vás príbeh zaujal, môžete si na blogu o knižku zasúťažiť (na tejto adrese). Šťastie skúšajte do 29.septembra, dokedy je súťaž otvorená. Výherca bude vyhlásený v deň vydania knihy, teda 30.septembra. 

Aký je teda Reťazec skazy? Dvadsať ľudí by mohlo povedať, že príliš náročný a zdĺhavý. Ďalšia stovka by tvrdila, že sa od knihy nemohli odtrhnúť. Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí a síce som mal spočiatku obavy, čítanie som si naplno užil. Ak máte chuť na niečo náročnejšie a slová adenín, guanín, cytozín a tymín vám nie sú neznáme, určite by ste s čítaním nemali dlho váhať. 

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk

Reťazec skazy

A čo dnes? Čitateľ je zavalený hordami autorov zo severu. Výrazy ako Larsson, Jonasson, Eriksson, Nesser, Jussi, Nesbø, Ørstavik , Håkan, Åsa, Läckberg či Stier si už nepíšeme na kartičky miniceruzkou pri nákupe gauča alebo kuchynskej zostavy, útočia na nás z každého kníhkupectva a veru majú málokedy blízko k odpadkovému košu. Aj literárni kritici a recenzenti hromžia jak pohani. Viete si predstaviť tú drinu, keď musíte dlhé hodiny preškrtávať samohlásky, resp. dávať nad ne dvojbodky a kolieska? Mám na to vlastnú teóriu. Buď pristáli na Škandinávskom poloostrove pristáli mimozemšťania a nainfikovali obyvateľov písacím vírusom alebo začali severské matky pridávať deťom do mlieka nejaké divoké byliny. Jedno z toho.

Kým sa z toho spamätáte, porozprávame sa o knižnej prvotine Fredrika T. Olssona, ktorú prekladateľka pomenovala Reťazec skazy (v origináli Koniec reťazca, anglický preklad trvá na Slede udalostí  a nemecký na Kóde).
O samotnom Olssonovi vie internet príliš málo, detailmi sa nepýši dokonca ani inak vševedúca Wikipédia. Tvrdí akurát to, že písmeno T v jeho mene neznamená nič, dal si ho tam len preto, aby sa odlíšil od troch známych menovcov.
Hoci ide o Švédov románový debut, nedá sa povedať, žeby si počas prežitých štyridsiatich piatich rokov váľal šunky. Písal ako najatý, no iba pre televíziu, takže má na konte desiatky scenárov ku miestnym seriálom, o ktoré našinec zvyčajne nezavadí.
Teraz sa však stav spisovateľovej popularity i peňaženky zmení - podľa všetkého si na Olssonovej debutovej knihe zgustne aj sám veľký skazený Hollywood. Pokúšam sa v hlave tipovať, kto si zahrá hlavnú postavu , a dúfam, že to zase neskončí pri Tomovi Hanksovi. Prečo mi napadol práve on? Dozviete sa o chvíľu.

Raz, dva tri... teraz je tá chvíľa.
Hlavný hrdina William Sandberg je špecialista na kódy (už viete, prečo mi napadol práve Hanks?). Päťdesiatnik, ktorý kedysi pracoval pre tajných, aby im pomáhal lúštiť rôzne halabala usporiadané znaky, si dnes nedokáže poradiť ani sám so sebou. Pokúsi sa o samovraždu, avšak neúspešne. A to je dobre, lebo o čom by potom bola naša knižka, že?
Sotva si William ustelie vankúš na nemocničnej posteli, už ho omráčia a unesú na nechcený výlet do tajomného hradu kamsi do Álp. Aby sa v ňom cítil obzvlášť príjemne, presťahujú mu z domu aj kompletné zariadenie jeho domácej pracovne. Knižky, stôl, káble i počítač. Cez polovicu Európy. Milí únoscovia, však?
Iste tušíte, že to nerobia zo špásu - tí dôstojní uniformovaní páni ho totiž žiadajú, aby pre nich rozlúštil zvláštne zhluky písmen, keď je taký expert. A vlastne mu to celkom dobre padne, aj tak už nemal byť nažive.
Pomáha mu krásna a múdra expertka na sumerské písmo Janine. Viem, je to vskutku šialená kombinácia, ale nebojte sa, Sandberg je síce rozvedený, no na sex ani nepomyslí.
(Píšem to tu aj za cenu rizika, že si niekoľko čitateľov práve povedalo: "Vybodnem sa ja na také sprostosti, idem si radšej prečítať všetkých sedem dielov Šesťdesiatich odtieňov červenej.")
Pokračujme. Sandberg a Janine bývajú v Alpách viac-menej nasilu a navyše, nikto im nechce vysvetliť, prečo sa majú namiesto lúštenia sudoku venovať práve starobylým textom. Preto sa neustále pokúšajú utiecť z hradu, to dá rozum.
Vonku sa zatiaľ formuje súkromná pátracia úderka príbuzných, ktorí dvojicu hľadajú. Aby to nebolo také jednoduché, svetom sa začne šíriť nebezpečný vírus, ktorý z vás do 24 hodín urobí vykrvácanú kôpku tkanív.
Čo ešte chýba dobrému thrilleru? No predsa koniec sveta, nie? Aj ten sa, samozrejme, blíži - lebo však presne to je výsledkom riešenia rébusu, ku ktorému dospeli naši hrdinovia.
Možno si poviete, že všetko toto sme už niekde videli. Konšpirácie, šifry, koniec sveta, tajomné spolky, smrtiace vírusy, ba aj mimozemšťania sú bežnou súčasťou knižnej ponuky.
Nehovorím, že nie. Kniha Reťazec skazy je však namixovaná tak, že som ju v rámci voľného víkendu zhltla na dve posedenia v ušiaku. Niekto v nej síce umrie, niekto sa zase zachráni, ale nakoniec to pre náš svet skončí relatívne dobre. A to predsa potrebujeme počuť vždy, keď odložíme noviny so správami o šírení Eboly či o predpovediach starého Mayského kalendára.

Odpracte teda členov rodiny, hrnce, psy a vysávače z dosahu a rezervujte si na debut novej švédskej spisovateľskej hviezdy cca 1-2 voľné dni. Užijete si to, verte mi. Na ochutnanie ponúkam kúsok textu (krátené):

"Takže mám vyriešiť záhadu bez toho, aby som dostala úplnú odpoveď?"
"Poskytli sme ti toľko, koľko potrebuješ."
"Bez kontextu."
"Ten nie je zaujímavý."
Hľadela naňho. Dlho. A potom sa nadýchla: "Dva vlaky opustili Londýn na ceste do Brightonu, jeden o 14.00 a druhý o 14.20. Jeden sa pohybuje rýchlosťou stodvadsať kilometrov za hodinu, druhý stopäťdesiat. Ako ďaleko od seba sa budú nachádzať o tretej hodine?"
"Ako?"
"Súvislosti," povedala. "Čo môžeš bez súvislostí? Ak máš iba abstraktné hodnoty a nevieš, ako ich spolu spojiť. Nedajú sa vyriešiť, pretože nevieš, prečo ich máš riešiť. Všetko spolu súvisí. Riešenie vychádza z celku."
Chvíľu počkal. A potom, akoby to bolo najjednoduchšie na svete: "Stodvadsať krát jeden mínus stopäťdesiat krát štyridsať lomeno šesťdesiat. Nechápem, čo tým sleduješ, nie je to nič zložité. Súvislosti tu nie sú na mieste. Môže to byť z Londýna do Brightonu, zo Zeme na Mesiac, panebože, môžu to byť dva slimáky lezúce po tráve. Nemá ťa čo zaujímať celok. Poskytli sme ti správne detaily a tvojou prácou je, aby si nám s nimi pomohla. So všetkou vážnosťou."
Pozrel sa na ňu takmer vyčítavo.
"Dvadsať," povedal. "Odpoveď je dvadsať."
...
V ruke držal kľučku, už vychádzajúc na chodbu. Otočil sa. Čo ešte chce?
"Ide o to, že odpoveď je nula."
O čom to hovorí?
"Z Londýna do Brightonu je deväťdesiat kilometrov. Oba vlaky tam prídu pred treťou. O tretej už upratovacia služba vyprázdňuje odpadkové koše a cestujúci sú na ceste do svojich hotelov. Vzdialenosť je nula."
Zastavila sa. Nehybný pohľad. Vnútorný pokoj.
"Tak je to, ak neberieme ohľad na celok. Ak pozeráme iba na detaily a nehľadíme na to, ako to vyzerá navôkol. Vtedy sa dostaneme do závozu. Akokoľvek múdri môžeme byť."

Do čítania, priatelia.

Recenzoval: Adriana Markovičová
http://markovicova.blog.sme.sk

Od najbližších ľudí. Nečakane. Najprv nevedia, prečo práve oni. Všetko je pre vyššie dobro. Majú možnosť zachrániť svet. Lákavá ponuka, no niečo tu nesedí. Vytrhnú ich zo všedného života a vláda im nariadi, aby zistili, aká správa sa ukrýva v našej genetickej informácii. Toto zistenie je znepokojujúce. Ako sa dá zabrániť najväčšej skaze ľudstva? A nie je náhodou ľudstvo skazou pre seba? Človek pácha škody. Aj táto kniha na tento fakt poukazuje. Strhne sa v nej boj medzi morálkou a vyhovujúcim riešením. Jedno z týchto dvoch vecí je silnejšie, ale druhé je správnejšie. Čo napokon zvíťazí? Človek si sám pod sebou píli konár a potom sa čuduje, prečo spadne. Má pokrivený zmysel pre spravodlivosť. Nevie usúdiť, čo je dobré a čo zlé. V reťazci skazy sa všetko prelína. Čitateľ hneď vie, že sa to môže skončiť iba katastrofou. Ale stane sa tak?

Keď som sa "prehrýzla" prvými dvoma kapitolami, príbeh sa mi čítal lepšie, pretože do úvodu chcel dať autor neskutočne veľa informácií a bol z toho poriadny zmätok. Od začiatočných udalostí sa odvíjali ďalšie, až kým som nezistila úplnú pravdu. Aj keď ma začiatok nechal zmätenú a vôbec som nevedela žiadne súvislosti, aj tak som knihu milovala. Zbožňujem ju aj teraz. Len škoda, že som ju tak rýchlo prečítala - za deň. (A to som sa ešte bála, že také hrubé dielo budem čítať, pri mojom nedostatku času, možno dva týždne.) Nuž, ak si ju budete chcieť tiež zaobstarať, radím vám, aby ste ju otvorili iba vtedy, ak si vyhradíte celý deň na oddych a čítanie. V tomto prípade neplatí: "Prečítam si pár strán, nech aspoň viem, o čom to je a či sa mi to bude pozdávať." - takto som začínala ja a končila som takto: "Nejako sa zotmelo. Som unavená, ale dobre, že som to dočítala. Inak by som nezaspala." Tá kniha ma tak pohltila, že som ani netušila, aké plány som si vytýčila na deň. Prosto mi prišla a nič iné ma nezaujímalo (ani to, že som sa mala učiť). Knihu som nepustila z rúk. Bola som ňou fascinovaná. Reťazec skazy je pre "knihomoľa" ako silná droga. Musí to čítať, lebo inak sa to nedá. Na tejto knihe by mal byť oznam: Návykové. Čítať iba na vlastné riziko!

A čo bolo také návykové? Všetko. Obľúbila som si postavy, prostredie, celý príbeh. Spisovateľ vie úžasne narábať s faktami, ktoré dokáže podať zaujímavo. Toto je veľké plus, pretože Reťazec skazy je o DNA, takže bez odborných termínov sa to nezaobišlo, no autor to ozvláštnil. "Hltala" som každé jeho slovo, čo položil na papier. Aj keď som stále neprišla biológii na chuť, toto ma bavilo.

Dej má rýchly spád. Viem, že to píšem stále, no táto kniha sa čítala veľmi, veľmi rýchlo a teraz si nie som istá, či tento prípad môžem považovať za môj osobný rekord v čítaní. Pripadalo mi to, akoby som iba otvorila dielo a hneď ho zavrela a vedela celý príbeh. TOTO JE NAJLEPŠÍ TRILER, AKÝ SOM  MALA MOŽNOSŤ ČÍTAŤ. Získal si ma. Je svieži, pútavý, sofistikovaný, plný prekvapení a zvratov, pri ktorých si poviete, že toto predsa autor neurobí. A viete čo? Niekedy vykoná to, čoho sa ten, kto knihu číta, najviac bojí, no o tom potom...

Netuším, prečo nemá Reťazec skazy nálepku bestseller, pretože si to právom zaslúži. Už dávno som nečítala takýto prudko návykový príbeh. Veľká poklona patrí autorovi. Vie zaujímavo písať, jeho postavy si musíte hneď obľúbiť. Sú milo ironické a zopárkrát vám vyčaria úsmev na tvári svojimi poznámkami. Ak ste si mysleli, že všetko bude iba smutné, lebo dielo je o celosvetovej katastrofe, mýlili ste sa. Spisovateľ našiel cestičky, ktorými do príbehu vkladá svetlo, no, samozrejme, že viac prevyšujú tie negatívne veci. To bol zámer.

Chcela by som ospevovať túto knihu donekonečna, ale to sa mi už nedá bez toho, aby som vám neprezradila pointu. Viem, že táto recenzia nie je až taká "profesionálna", ako ste zvyknutí, no ja som sa s vami potrebovala podeliť o dojmy. Kniha ma zasiahla. Nie citovo, ale svojou kvalitou, ktorá je neskutočná. Budem rada, ak si ju prečítate. Myslím, že neoľutujete.

Recenzoval: Natalie Nathaly
http://nathalys-reading.blogspot.sk

A úplné kombo, ktoré som praktikovala veľmi často a veľmi rada - túto knihu som si vzala na prednášku z Obecnej genetiky a keď sme sa práve točili o niečom, čo som vedela alebo okolo niečoho jednoduchého, táto adrenalínová jazda mi úspešná nahradila akékoľvek iné debaty o DNA. 

Dosť však o tom, že z pohľadu cudzieho človeka by som mohla začať vyzerať ako freak posadnutý genetickou informáciou. Drvivá väčšina bežných ľudí, pre ktorých je táto kniha určená, však nie sú genetický freaci, takže vás bude istotne zaujímať aj tá omáčka okolo lúštenia najtajomnejšieho a najuniverzálnejšieho kódu v dejinách našej planéty. 

Tá omáčka totiž preniesla celú knihu na úplne inú úroveň. A ja s čistým svedomím môžem povedať, že nič podobné tejto knihe som ešte asi ani nečítala. Zabudnite totiž na nejakú psychologizáciu postáv, hlboké myšlienkové pochody, komplikované medziľudské vzťahy alebo čokoľvek iné, v čom sa väčšina kníh tak odlišuje od filmov. Toto bol skôr film, ktorý sa mi krásne odvíjal pred očami, akurát som nečumela do telky, ale otáčala strany jedna radosť. Ešte aj text bol členený ako nikde inde. Mám pripravenú nejakú brutálnu vetu, ktorá psychické zdravie môjho čitateľa zruinuje už úplne? Jasné, pekne ju od zvyšku textu oddelím a šups ňou do nového riadka. To som tiež ešte v inej knihe asi nevidela a brutálne sa mi to zarátalo. Navodilo to tú správnu gradáciu a vy ste sa mohli aj zblázniť.

Ak by ste čakali nejaký obsiahly úvod, ktorý by vám krok po kroku vysvetlil čo a ako, tak na to rovno zabudnite. Radšej si pripravte pevné nervy a veľa kávy, aby sa vám nestalo to čo mne - pol druhej v noci, do konca mám 70 strán, z tých všetkých šialených pocitov si mám chuť trhať vlasy, potrebujem to čo najskôr dočítať do konca, lebo ja MUSÍM vedieť ako to skončí, a musím to vedieť teraz hneď... A potom sa zobudím ráno tak trocha pološialená, pretože po ceste z Brna domov to moja hlava nezvládla a ja som nad knihou surovo zaspala... A kniha ostala nedočítaná! A ja som nevedela ako sa skončila! The worst feeling ever. Takže áno, toto je jedna z tých šialených kníh, po ktorých nebudete vedieť čo so sebou a čo skôr. A nie, nenechávajte si ju rozčítanú na noc. Alebo ak sa vám treba učiť. Alebo ak viete, že máte akékoľvek povinnosti, na ktoré by sa mal váš mozog sústrediť na 100% 

William Sandberg je najlepší vo svojom obore, takže ho jedného pekného dňa unesú, aby pre nich rozlúštil jeden z najkomplikovanejších kódov, ktorého nositeľom je každá jedna bunka (až na pár výnimiek) každého jedného z nás. Nikomu sa však nepáči, ak je väznený proti svojej vôli. Síce väznený luxusne, kde mu nič nechýba, ale predsa len... Pre zachovanie "dobrých vzťahov" však robí svoju prácu ako najlepšie vie - a to tvorí tú tajomnú časť tejto knihy. Koľké tajomstvá skrýva naše vlastné telo? A hovoria mu jeho väznitelia všetko, čo pre svoju prácu potrebuje? A čo sa skrýva za všetkými tajnými dverami? 

Tá akčná časť je šialene dobrá a perfektne by vyzerala na kinovom plátne - veľa sa uteká, bije, skáče, stráca... A to ani nehovorím, že keď v závere vypukne chaos a panika, akékoľvek vaše snahy knihu zatvoriť sú vopred odsúdené na neúspech. Lebo celá kniha si drží super úroveň, čítanie ma bavilo, šlo to rýchlo a vlastne by som ani nemala čo vytknúť. A potom príde posledná časť, ktorá je šialená. To nabralo taký spád, že som nestíhala ani všetko vnímať. No a potom sa to celé trocha pokazilo, lebo človek čaká akýkoľvek záver, ale že to autor zrazu uprostred ničoho sekne a potom si zacestuje v čase a všetko preskočí o pár mesiacov, no to som čumela jak puk. 

Zhrnuté a podšrktnuté - od knihy som dostala oveľa, oveľa viac ako som čakala.Či mi tam niečo vyslovene vadilo alebo chýbalo tvrdiť nemôžem. Je to typ knihy, ku ktorému sa priliš často nedostanem, takže keď už som sa raz začítala, vychutnávala som si každé písmenko a nejaké prípadné nedostatky som, veľmi neriešila. Aj keď to nie je vyslovene geniálne kniha, ktorej by som mala nutkanie napárať rovných 5 hviezd, ak nie 6, stále sa oplatí ju prečítať.

Recenzoval: Miruš
http://books-music-writing.blogspot.sk/

Na Reťazec skazy sa internetom šíria samé ódy. Je v ňom dychberúca akcia, nečakané zvraty, šokujúce odhalenia, od knihy sa nedá odtrhnúť. Prípadne – je to náročnejšie čítanie pre dospelých. Pravda, aspoň tá moja pravda, je ale niekde inde.

   Príbeh – Istá spoločnosť zistila, že máme niečo strašné zakódované v našom DNA. Preto si najme (lepšie povedané ukradne) vedcov, ktorí majú zistiť, čo to je. Zistí sa, že v DNA je zakódovaná dosť frustrujúca budúcnosť ľudstva a následne ich napadne spásonosná myšlienka, ako z tej šlamastiky von. A vymyslia vírus, blbci jedni. Inak povedané – stačilo dať dokopy Armagedon, Nákazu (vynikajúci film) a niečo od Michaela Crichtona.

   Myšlienka ale nie je zlá ako jej prevedenie. Ak do sto päťdesiatej strany človek nevie, o čom vlastne číta, začína si zúfať. Ak sa ešte aj na strane dvestopäťdesiat len vysvetľuje, má chuť roztrhať knihu zubami. Tu už nejde o navodenie tajomnosti, toto je mučenie čitateľa! Niektoré veci sa mi dokonca zdali zbytočné. Napríklad súvislosť s klinovým písmom. Napriek nekonečne zdĺhavým vysvetľujúcim pasážam som sa nedozvedel, prečo sa tam spomínajú staroorientálni Sumeri? To aby autor mohol do deja zakomponovať fešnú doktorandku archeológie? 

Postavy – lekvárové. No dobre, poviem to slušnejšie – nezaujímavé. Hlavná postava kryptológ William sa hneď v úvode snaží spáchať samovraždu, len aby sa o pár kapitol neskôr zubami-nechtami držal života. A ani s ostatnými postavami si čitateľ nepodá ruku. Ak náhodou nejaká zomrie (a verte mi, že zomrie – veď ide o katastrofický thriller), bude mu to úplne fuk.

Štylistika (juj – aké čudné slová používam) – lepšie povedané, štýl písania. Vety sú krátke a úsečné, ktoré vlastne nič nepovedia, iba naznačia. Takže s dychberúcou akciou pozor! Väčšinou akcia ani nie je popísaná – iba jej náznaky. Ako keby ste kaskadérovi nejakého béčkového filmu naznačili: „Tak, teraz skočíš pod auto a nejako to už dopadne.“ A na čítajúcom ostáva domyslieť si, ako to dopadlo.  Nanešťastie, takýto štýl stráca dych aj pri vykresľovaní atmosféry a pomaly začne nudiť.

Scenár – autor je v prvom rade scenárista a Reťazec skazy je jeho prvotinou na poli beletrie. To, že filmové práva už kúpila spoločnosť Warner Bros., ma zo stoličky nedvíha. Veď koľko filmových práv sa už pokúpilo?! Radšej by som na plátne videl Priechod od Justina Cronina (prípadne Červenákovho Rogana), ale to je čisto moja osobná vec. Čo je už ale menej osobné, že Olsson neponúka beletristicky kvalitný produkt, ale iba rozšírený scenár.

Záver – Internetové ódy sú do veľkej miery hlasom ľudu. Kladné ohlasy prehlušujú záporne a mne je to vlastne jedno. Čas ukáže, či sa z Reťazca skazy stane hit, alebo zapadne prachom, ako mnohé iné a často oveľa lepšie literárne diela, než je táto kniha.

Čas ukáže, či som mal pravdu, alebo som sa mýlil.

... a ak som sa mýlil, tak ... pardon. 

Recenzoval: Marian Kubicsko
http://idolov.blogspot.sk