Reťazec skazy

Od najbližších ľudí. Nečakane. Najprv nevedia, prečo práve oni. Všetko je pre vyššie dobro. Majú možnosť zachrániť svet. Lákavá ponuka, no niečo tu nesedí. Vytrhnú ich zo všedného života a vláda im nariadi, aby zistili, aká správa sa ukrýva v našej genetickej informácii. Toto zistenie je znepokojujúce. Ako sa dá zabrániť najväčšej skaze ľudstva? A nie je náhodou ľudstvo skazou pre seba? Človek pácha škody. Aj táto kniha na tento fakt poukazuje. Strhne sa v nej boj medzi morálkou a vyhovujúcim riešením. Jedno z týchto dvoch vecí je silnejšie, ale druhé je správnejšie. Čo napokon zvíťazí? Človek si sám pod sebou píli konár a potom sa čuduje, prečo spadne. Má pokrivený zmysel pre spravodlivosť. Nevie usúdiť, čo je dobré a čo zlé. V reťazci skazy sa všetko prelína. Čitateľ hneď vie, že sa to môže skončiť iba katastrofou. Ale stane sa tak?

Keď som sa "prehrýzla" prvými dvoma kapitolami, príbeh sa mi čítal lepšie, pretože do úvodu chcel dať autor neskutočne veľa informácií a bol z toho poriadny zmätok. Od začiatočných udalostí sa odvíjali ďalšie, až kým som nezistila úplnú pravdu. Aj keď ma začiatok nechal zmätenú a vôbec som nevedela žiadne súvislosti, aj tak som knihu milovala. Zbožňujem ju aj teraz. Len škoda, že som ju tak rýchlo prečítala - za deň. (A to som sa ešte bála, že také hrubé dielo budem čítať, pri mojom nedostatku času, možno dva týždne.) Nuž, ak si ju budete chcieť tiež zaobstarať, radím vám, aby ste ju otvorili iba vtedy, ak si vyhradíte celý deň na oddych a čítanie. V tomto prípade neplatí: "Prečítam si pár strán, nech aspoň viem, o čom to je a či sa mi to bude pozdávať." - takto som začínala ja a končila som takto: "Nejako sa zotmelo. Som unavená, ale dobre, že som to dočítala. Inak by som nezaspala." Tá kniha ma tak pohltila, že som ani netušila, aké plány som si vytýčila na deň. Prosto mi prišla a nič iné ma nezaujímalo (ani to, že som sa mala učiť). Knihu som nepustila z rúk. Bola som ňou fascinovaná. Reťazec skazy je pre "knihomoľa" ako silná droga. Musí to čítať, lebo inak sa to nedá. Na tejto knihe by mal byť oznam: Návykové. Čítať iba na vlastné riziko!

A čo bolo také návykové? Všetko. Obľúbila som si postavy, prostredie, celý príbeh. Spisovateľ vie úžasne narábať s faktami, ktoré dokáže podať zaujímavo. Toto je veľké plus, pretože Reťazec skazy je o DNA, takže bez odborných termínov sa to nezaobišlo, no autor to ozvláštnil. "Hltala" som každé jeho slovo, čo položil na papier. Aj keď som stále neprišla biológii na chuť, toto ma bavilo.

Dej má rýchly spád. Viem, že to píšem stále, no táto kniha sa čítala veľmi, veľmi rýchlo a teraz si nie som istá, či tento prípad môžem považovať za môj osobný rekord v čítaní. Pripadalo mi to, akoby som iba otvorila dielo a hneď ho zavrela a vedela celý príbeh. TOTO JE NAJLEPŠÍ TRILER, AKÝ SOM  MALA MOŽNOSŤ ČÍTAŤ. Získal si ma. Je svieži, pútavý, sofistikovaný, plný prekvapení a zvratov, pri ktorých si poviete, že toto predsa autor neurobí. A viete čo? Niekedy vykoná to, čoho sa ten, kto knihu číta, najviac bojí, no o tom potom...

Netuším, prečo nemá Reťazec skazy nálepku bestseller, pretože si to právom zaslúži. Už dávno som nečítala takýto prudko návykový príbeh. Veľká poklona patrí autorovi. Vie zaujímavo písať, jeho postavy si musíte hneď obľúbiť. Sú milo ironické a zopárkrát vám vyčaria úsmev na tvári svojimi poznámkami. Ak ste si mysleli, že všetko bude iba smutné, lebo dielo je o celosvetovej katastrofe, mýlili ste sa. Spisovateľ našiel cestičky, ktorými do príbehu vkladá svetlo, no, samozrejme, že viac prevyšujú tie negatívne veci. To bol zámer.

Chcela by som ospevovať túto knihu donekonečna, ale to sa mi už nedá bez toho, aby som vám neprezradila pointu. Viem, že táto recenzia nie je až taká "profesionálna", ako ste zvyknutí, no ja som sa s vami potrebovala podeliť o dojmy. Kniha ma zasiahla. Nie citovo, ale svojou kvalitou, ktorá je neskutočná. Budem rada, ak si ju prečítate. Myslím, že neoľutujete.

Recenzoval: Natalie Nathaly
http://nathalys-reading.blogspot.sk

A úplné kombo, ktoré som praktikovala veľmi často a veľmi rada - túto knihu som si vzala na prednášku z Obecnej genetiky a keď sme sa práve točili o niečom, čo som vedela alebo okolo niečoho jednoduchého, táto adrenalínová jazda mi úspešná nahradila akékoľvek iné debaty o DNA. 

Dosť však o tom, že z pohľadu cudzieho človeka by som mohla začať vyzerať ako freak posadnutý genetickou informáciou. Drvivá väčšina bežných ľudí, pre ktorých je táto kniha určená, však nie sú genetický freaci, takže vás bude istotne zaujímať aj tá omáčka okolo lúštenia najtajomnejšieho a najuniverzálnejšieho kódu v dejinách našej planéty. 

Tá omáčka totiž preniesla celú knihu na úplne inú úroveň. A ja s čistým svedomím môžem povedať, že nič podobné tejto knihe som ešte asi ani nečítala. Zabudnite totiž na nejakú psychologizáciu postáv, hlboké myšlienkové pochody, komplikované medziľudské vzťahy alebo čokoľvek iné, v čom sa väčšina kníh tak odlišuje od filmov. Toto bol skôr film, ktorý sa mi krásne odvíjal pred očami, akurát som nečumela do telky, ale otáčala strany jedna radosť. Ešte aj text bol členený ako nikde inde. Mám pripravenú nejakú brutálnu vetu, ktorá psychické zdravie môjho čitateľa zruinuje už úplne? Jasné, pekne ju od zvyšku textu oddelím a šups ňou do nového riadka. To som tiež ešte v inej knihe asi nevidela a brutálne sa mi to zarátalo. Navodilo to tú správnu gradáciu a vy ste sa mohli aj zblázniť.

Ak by ste čakali nejaký obsiahly úvod, ktorý by vám krok po kroku vysvetlil čo a ako, tak na to rovno zabudnite. Radšej si pripravte pevné nervy a veľa kávy, aby sa vám nestalo to čo mne - pol druhej v noci, do konca mám 70 strán, z tých všetkých šialených pocitov si mám chuť trhať vlasy, potrebujem to čo najskôr dočítať do konca, lebo ja MUSÍM vedieť ako to skončí, a musím to vedieť teraz hneď... A potom sa zobudím ráno tak trocha pološialená, pretože po ceste z Brna domov to moja hlava nezvládla a ja som nad knihou surovo zaspala... A kniha ostala nedočítaná! A ja som nevedela ako sa skončila! The worst feeling ever. Takže áno, toto je jedna z tých šialených kníh, po ktorých nebudete vedieť čo so sebou a čo skôr. A nie, nenechávajte si ju rozčítanú na noc. Alebo ak sa vám treba učiť. Alebo ak viete, že máte akékoľvek povinnosti, na ktoré by sa mal váš mozog sústrediť na 100% 

William Sandberg je najlepší vo svojom obore, takže ho jedného pekného dňa unesú, aby pre nich rozlúštil jeden z najkomplikovanejších kódov, ktorého nositeľom je každá jedna bunka (až na pár výnimiek) každého jedného z nás. Nikomu sa však nepáči, ak je väznený proti svojej vôli. Síce väznený luxusne, kde mu nič nechýba, ale predsa len... Pre zachovanie "dobrých vzťahov" však robí svoju prácu ako najlepšie vie - a to tvorí tú tajomnú časť tejto knihy. Koľké tajomstvá skrýva naše vlastné telo? A hovoria mu jeho väznitelia všetko, čo pre svoju prácu potrebuje? A čo sa skrýva za všetkými tajnými dverami? 

Tá akčná časť je šialene dobrá a perfektne by vyzerala na kinovom plátne - veľa sa uteká, bije, skáče, stráca... A to ani nehovorím, že keď v závere vypukne chaos a panika, akékoľvek vaše snahy knihu zatvoriť sú vopred odsúdené na neúspech. Lebo celá kniha si drží super úroveň, čítanie ma bavilo, šlo to rýchlo a vlastne by som ani nemala čo vytknúť. A potom príde posledná časť, ktorá je šialená. To nabralo taký spád, že som nestíhala ani všetko vnímať. No a potom sa to celé trocha pokazilo, lebo človek čaká akýkoľvek záver, ale že to autor zrazu uprostred ničoho sekne a potom si zacestuje v čase a všetko preskočí o pár mesiacov, no to som čumela jak puk. 

Zhrnuté a podšrktnuté - od knihy som dostala oveľa, oveľa viac ako som čakala.Či mi tam niečo vyslovene vadilo alebo chýbalo tvrdiť nemôžem. Je to typ knihy, ku ktorému sa priliš často nedostanem, takže keď už som sa raz začítala, vychutnávala som si každé písmenko a nejaké prípadné nedostatky som, veľmi neriešila. Aj keď to nie je vyslovene geniálne kniha, ktorej by som mala nutkanie napárať rovných 5 hviezd, ak nie 6, stále sa oplatí ju prečítať.

Recenzoval: Miruš
http://books-music-writing.blogspot.sk/

Na Reťazec skazy sa internetom šíria samé ódy. Je v ňom dychberúca akcia, nečakané zvraty, šokujúce odhalenia, od knihy sa nedá odtrhnúť. Prípadne – je to náročnejšie čítanie pre dospelých. Pravda, aspoň tá moja pravda, je ale niekde inde.

   Príbeh – Istá spoločnosť zistila, že máme niečo strašné zakódované v našom DNA. Preto si najme (lepšie povedané ukradne) vedcov, ktorí majú zistiť, čo to je. Zistí sa, že v DNA je zakódovaná dosť frustrujúca budúcnosť ľudstva a následne ich napadne spásonosná myšlienka, ako z tej šlamastiky von. A vymyslia vírus, blbci jedni. Inak povedané – stačilo dať dokopy Armagedon, Nákazu (vynikajúci film) a niečo od Michaela Crichtona.

   Myšlienka ale nie je zlá ako jej prevedenie. Ak do sto päťdesiatej strany človek nevie, o čom vlastne číta, začína si zúfať. Ak sa ešte aj na strane dvestopäťdesiat len vysvetľuje, má chuť roztrhať knihu zubami. Tu už nejde o navodenie tajomnosti, toto je mučenie čitateľa! Niektoré veci sa mi dokonca zdali zbytočné. Napríklad súvislosť s klinovým písmom. Napriek nekonečne zdĺhavým vysvetľujúcim pasážam som sa nedozvedel, prečo sa tam spomínajú staroorientálni Sumeri? To aby autor mohol do deja zakomponovať fešnú doktorandku archeológie? 

Postavy – lekvárové. No dobre, poviem to slušnejšie – nezaujímavé. Hlavná postava kryptológ William sa hneď v úvode snaží spáchať samovraždu, len aby sa o pár kapitol neskôr zubami-nechtami držal života. A ani s ostatnými postavami si čitateľ nepodá ruku. Ak náhodou nejaká zomrie (a verte mi, že zomrie – veď ide o katastrofický thriller), bude mu to úplne fuk.

Štylistika (juj – aké čudné slová používam) – lepšie povedané, štýl písania. Vety sú krátke a úsečné, ktoré vlastne nič nepovedia, iba naznačia. Takže s dychberúcou akciou pozor! Väčšinou akcia ani nie je popísaná – iba jej náznaky. Ako keby ste kaskadérovi nejakého béčkového filmu naznačili: „Tak, teraz skočíš pod auto a nejako to už dopadne.“ A na čítajúcom ostáva domyslieť si, ako to dopadlo.  Nanešťastie, takýto štýl stráca dych aj pri vykresľovaní atmosféry a pomaly začne nudiť.

Scenár – autor je v prvom rade scenárista a Reťazec skazy je jeho prvotinou na poli beletrie. To, že filmové práva už kúpila spoločnosť Warner Bros., ma zo stoličky nedvíha. Veď koľko filmových práv sa už pokúpilo?! Radšej by som na plátne videl Priechod od Justina Cronina (prípadne Červenákovho Rogana), ale to je čisto moja osobná vec. Čo je už ale menej osobné, že Olsson neponúka beletristicky kvalitný produkt, ale iba rozšírený scenár.

Záver – Internetové ódy sú do veľkej miery hlasom ľudu. Kladné ohlasy prehlušujú záporne a mne je to vlastne jedno. Čas ukáže, či sa z Reťazca skazy stane hit, alebo zapadne prachom, ako mnohé iné a často oveľa lepšie literárne diela, než je táto kniha.

Čas ukáže, či som mal pravdu, alebo som sa mýlil.

... a ak som sa mýlil, tak ... pardon. 

Recenzoval: Marian Kubicsko
http://idolov.blogspot.sk