Na smrť II: Bez milosti

Na smrť II: Bez milosti

Druhé pokračovanie úspešnej knihy slovenského autora Jozefa Kariku Na smrť II. Si jednoznačne musia prečítať všetci, ktorí  zvládli prvý diel. Nie je možné, aby ste to po prvej knihe vzdali. To sa jednoducho nedá. Až v druhej knihe sa totiž dozviete, čo sa stalo Viktorovi v koncentračnom tábore Birkenau a čo Karlovi (v detstve slovanským menom Karol), vysokému nemeckému führerovi SS. Najlepší kamaráti z detstva teraz stoja tvárou v tvár v najobávanejšom koncentračnom tábore na svete. S jedným rozdielom – Karl bol niekto, Viktor a ďalší uväznení Židia, Slovania a Cigáni – nikto. Karl s hrdo vztýčenou hlavou prechádzajúci sa po tábore, Viktor s pohľadom zapichnutým do zeme... Dvaja nerozluční kamaráti z detstva však teraz stoja každý na inej strane sveta. Delí ich neviditeľná čiara, ktorá predurčuje ich osud.

Po prečítaní prvej časti príbehu som si vydýchla, fuu, zvládla som to. Už jednotka sa mi zdala dosť krutá (najmä kvôli Viktorovým gangsterským skúsenostiam, vraždám, týraniam). Keď som však načala prvé strany druhej časti, odvaha ma akosi začala opúšťať. Naozaj som si nebola istá, či zvládnem čítať o vyvražďovaní celých národov. Stala som sa súčasťou príbehu, s Viktorom, Laurou a Sárou som sa prechádzala po ružomberských uliciach v čase, keď ich okupovali nemeckí vojaci a prívrženci Hitlerovho režimu. Vnútorne ma zvieral strach, keď ich prevážali do koncentračného tábora, pri vlakoch rozdelili mužov a ženy, manželov a manželky, deti a rodičov. Keď selektovali, kto prežije do rána a komu ostávajú posledné minúty života. To všetko som predsa už videla v dokumentárnych filmoch, či počula z rozprávania tých, ktorým sa akoby zázrakom podarilo prežiť. Nebola som však pripravená na to, že ma to zasiahne tak hlboko, tak osobne. Chtiac-nechtiac sa stanete svedkami hrôz, ktoré nielen ružomberskí Židia museli v tábore prežívať.

Aj keď som často knihu musela zatvoriť, aby som strávila, čo som práve prečítala, musela som ju otvoriť znova. Veľakrát som si povedala, že to už nezvládnem ďalej čítať. Ale knihu som otvorila. Musela som sa dozvedieť, ako sa skončí stretnutie Karla s detskou láskou Sárou, ktorá teraz v lágri bojovala nie o svoj život, ale život svojich detí.

Dokáže Karl pomôcť svojim priateľom? Ako veľmi mu na nich záleží? Veď Hitler označil týchto ľudí ako menejcenné stvorenia, ktoré si ani pomenovanie ľudia nezaslúžia. Ako sa vnútorne vyrovná so zistením, že on, obávaný veliteľ špeciálnych vyhladzovacích jednotiek SS, stále cíti náklonnosť k židovskej žene a že prežil so židovskými priateľmi najkrajšie detstvo? Ako veľmi ovplyvnia spomienky na detstvo jeho konanie? Ako sa vysporiada Viktor s myšlienkou, že je to práve on, kto dostal svojich najbližších do koncentračného tábora, kde každý deň hľadia smrti priamo do tváre? Odpovede nájdete na stránkach knihy, ktorá je nielen príbehom dvoch kamarátov, ale príbehom miliónov ľudí,  ktorí sa stali bábkami v rukách Zla.

Ak si chcete knihu prečítať, určite tak urobte. Obrňte sa však poriadnou dávkou trpezlivosti. A odvahy a vytrvalosti. Nehanbite si pri knihe poplakať, pomáha to. Nie každý totiž dokáže čítať o tom, ako sa niekto teší z toho, že našiel účinnejšiu metódu, ako zabiť čo najekonomickejšie čo najviac _"akože ľudí”.

Nedovoľte, aby niekto vo vašom okolí hovoril posmešne o koncentračných táboroch a ľuďoch, ktorí tam zahynuli. Odkaz minulých generácií musíme niesť do budúcna a odovzdať ďalším generáciám, aby sa ohavnosti koncentračných táborov už nikdy neopakovali. 

„Zohol sa k dolámanej obeti a zasunul jej striekajúcu hadicu hlboko do hrdla. Umierajúci sa Žid sa zvíjal a vypliešťal oči. Bol by si hadicu vytrhol, no smejúci sa mladíci ho pridŕžali na zemi. Prizerajúci šaleli od radosti. Mužovi sa z úst valila voda, čoskoro skrvavela, no napriek roztrhaným vnútornostiam stále žil. Keď Schmidt uvidel, akí sú miestni dobrovoľníci vynaliezaví, vyprskol od smiechu. Okamžite sa ovládol a nasadil kamennú tvár, no dobrý pocit mu ostal. Popravy pokračovali, zaznieval nárek, tupé údery aj výkriky radosti. Chlapi zistili, že trhanie vnútorností vodou je obzvlášť zábavné.“

Recenzoval: Michala Guľasová
http://www.citaj.to