Silo

Silo

S nostalgiou skúsenosti mám. A rovnako mám skúsenosti so Silom. Vlastne s Vaultom. Písal sa rok (tuším) 1997 a ja, mladý a krásny, som trávil noci za monitorom svojho (vtedy) nabúchaného počítača. Oči ma pálili, o pravú ruku sa ma pokúšal syndróm karpálneho tunela. Hral som príbeh s veľkým P. Hrdina, ktorého som ovládal, pochádzal z Vaultu 13 – z protiatómového bunkra, v ktorom sa nanešťastie pokazil vodný čip a nemali náhradný. Preto musel podniknúť cestu na povrch a pokúsiť sa zohnať nový. Hral som Fallout.

Kniha, ktorej autorom je Hugh Howey, sa zaoberá životom ľudí práve v takomto bunkri. Má veľké množstvo poschodí (naozaj veľké množstvo) a v jednoduchosti sa dá opísať ako obrovský mrakodrap, ktorý ktosi otočil a vrazil do zeme. Jeho obyvatelia museli prijať drsné pravidlá, aby prežili. Každý má svoje miesto v spoločnosti a dôsledne ho dodržuje. Existuje tam lotéria na splodenie dieťaťa, partnerské vzťahy sú regulované. Po smrti sa telá stávajú kompostom, hnojivom pre rastliny, ktoré nikdy nevideli skutočné slnečné svetlo. Každý prehrešok je potrestaný. Trestom je napríklad čistenie kamier na povrchu, ktoré sú jediným spojením s vonkajším svetom. Je to trest smrti, nakoľko ovzdušie tam hore je prudko jedovaté. Napriek tomu, sú ľudia, ktorí sa dobrovoľne prihlásia vykonať túto službu.

Problém nastáva, keď sa tým dobrovoľníkom stáva hlavný strážca zákona. Literárna vedecká fantastika v súčasnosti nemá príliš veľa dôvodov na radosť. Preč je doba velikánov ako Ray Bradbury, Arthur C. Clarke, Isaac Asimov. Aby vôbec sci-fi prežilo, muselo sa zakryť plášťom young adult literatúry, takže namiesto hlbokomyselného posolstva dnes máme sexuálnu náruživosť dvoch mládežníkov väčšinou opačného pohlavia.

V Sile sa so sexom nepracuje. Ani s láskou nie. Silo je jednoducho dospelejšie čítanie. Postavy premýšľajú a aj konajú logicky, popisujú sa tu politické intrigy, pátra sa po pravde a keď sa k nej konečne dopátra, zistí sa, že by bolo možno lepšie, ak by obyvatelia bunkra ostali v nevedomosti. Lebo nevedomosť je jedna zo základných bodov prežitia.

Dielo má silne alegorické prvky. Poukazuje, ako súčasné mocenské vrstvy dokážu manipulovať s ľudskou populáciou. Ako dokážu utajovať skutočnosť, ako masa funguje, keď sa dozvie, že ňou bolo manipulované. Ako funguje strach z nepoznaného.

Napriek týmto prvkom kniha nie je ťažkým čítaním. Čitateľa vtiahne a už nepustí. Aj keď je pravda, že by možno nebolo na škodu, ak by autor čo to vyškrtol skôr, než sa dielo dostalo na verejnosť. Opisov tu je na môj vkus viac, než by sa mi to páčilo. Je to síce iba môj subjektívny názor, ale ja napríklad nepotrebujem vedieť, ako funguje postapokalyptická vysielačka, ani ako ju opraviť. (Možno tak fungujú aj súčasné vysielačky, no mňa to nezaujíma). Ako nahodiť čerpadlo, ako vyrobiť ochranný oblek, ktorý ochráni pred jedovatými plynmi na povrchu atď.. atď. S knihou človek dostane aj manuál na prežitie v postapo svete. Lenže to je iba malá muška na kráse a dá sa prežiť (alebo opisy jednoducho preskočiť).

Napriek epike, akou námet ovplýva, je dielo skôr komorného rázu. Veľká väčšina deja sa odohráva pod zemou, keďže krajina je silne zamorená. Akčným pasážam sa autor vyhýba a keď už tam sú, málokedy sa popisujú priamo. Inak povedané – väčšinou sú napísané spôsobom: „Sedel som a čítal som knihu. Vo vedľajšej miestnosti ľudia po sebe strieľali, zabíjali sa, no ja som sa bál vystrčiť nos.“  

Na to, aby nás Howey udržal v napätí, nepotrebuje do deja pridávať akciu. Stačí mu postupne odhaľovať temné tajomstvá sila. A že  tých je tajomstiev veľa, tým si môžeme byť istí. Dokonca tak veľa, že po dočítaní knihy nám budú  hlavou víriť otázky, na ktoré sme nedostali odpoveď. A jedna z tých otázok bude znieť: „Existuje pokračovanie?“

My len musíme veriť, že existuje. My vieme, že existuje.

Recenzoval: Marian Kubicsko
http://idolov.blogspot.sk

Silo

Na každom poschodí ( je ich 140) sa ľudia venujú inej činnosti - výroba elektrickej energie, čistenie vody, produkcia kyslíka, pestovanie rastlín a pod. Navonok žijú obyvatelia sila harmonicky, no z času na čas sa nájde medzi nimi výtržník a rojko, ktorý zatúži po tom, aby sa mohol pozrieť na povrch. V tom prípade je mu to umožnené, no zároveň je tým podpísaný aj jeho rozsudok smrti. Tej však stále predchádza čistenie kamier, ktoré monitorujú povrch. Je záhadou, že zatiaľ ani jeden odsúdenec na smrť neodmietol vyčistenie kamier. Pravda a iné šokujúce odhalenia však už čakajú za dverami, kedy si ľudia v sile začnú klásť otázky a hľadať na ne odpovede...

Silo je sci-fi odohrávajúce sa v budúcnosti a základom tohto žánru je prvotný nápad a hlavná myšlienka. Vízia o veľkom mrakodrape pod zemou predstavuje originálny základ, na ktorom sa dá vystavať dynamický a pútavý príbeh. Hugh Howey to aj urobil a v tejto knihe nám predkladá fascinujúci pohľad na svet z budúcnosti. Tak, ako ľudia žijú a pracujú na rôznych poschodiach sila, tak je rozdelená aj spoločenská hierarchia a desivé tajomstvá poznajú len tí povolaní z IT oddelenia. No čoraz viac ľudí z iných oddelení začína pochybovať o sile, pátrajú na vlastnú päsť a mnoho z nich skončí ako mŕtvola na povrchu.

Kniha sleduje osudy viacerých postáv, ktoré boli zvolené veľmi dômyselne. Stretnete sa tu s obyvateľmi najvyšších, stredných i najspodnejších poschodí sila, a tak si čitateľ vytvorí kompletný obraz nielen o samotnej konštrukcii sila, ale aj o živote v ňom. Zoznámite sa s najvyššie postavenými členmi - šerifom a starostkou - aj s najnižšie postavenými mechanikmi, z ktorých dostane najviac priestoru Juliette. Je to silná mladá žena s hlbokým zmyslom pre spravodlivosť. Je dôvtipná, bystrá, odhodlaná a je ochotná bojovať za svojich blízkych aj za odhalenie pravdy.

Ľudská spoločnosť v sile zahŕňa tri typy ľudí: tých, ktorí poznajú väčšinu špinavých tajomstiev a potichu riadia silo; tých, ktorí sú zmierení so životom v sile a slepo poslúchajú svojich vodcov; a tých, ktorí sa postavia proti klamstvám aj za cenu svojho vlastného života. Práve ľudia a ich povaha je jednou z hlavných a najsilnejších tém tejto knihy. Silo nie je len skvele napísané sci-fi s úžasnými výdobytkami techniky, silo predstavuje nový svet, avšak ľudia sú takí istí - konfliktní, lživí, krvilační. Aj v takejto uzavretej komunite si rýchlo vytvorili predsudky, platy vo forme kupónov nie sú rovnaké a všetko podlieha kontrole - od počatia dieťaťa až po počet poslaných znakov v emailovej pošte. Z filozofického hľadiska som si z tejto knihy zobrala to, že podmienky a prostredie sa môžu miliónkrát zmeniť, ale ľudia sa preto ešte nezmenia a aby vôbec k nejakej zmene došlo, musí sa tak stať v ich srdci a v hlave.

Z dejového hľadiska vidím jediný nedostatok v niektorých príliš detailne a zdĺhavo opisovaných pasážach hlavne technických a mechanických opráv a záležitostí. Myslím, že to bolo zbytočné a bolo citeľné, že tieto časti slúžia len oddialenie nejakého väčšieho odhalenia. Odhliadnuc od toho však príbeh plynul veľmi rýchlo a plynulo, k čomu prispelo hlavne striedanie uhlov pohľadu. Čakala som síce trochu viac šokujúcich a prekvapivých zistení, ale nakoniec som zistila, že tu nejde o to, čo sa vlastne deje, ale prečo sa to deje - to znamená, že vysvetlenia sú dôležitejšie, ako samotné zistenia. Páči sa mi aj pomerná uzavretosť tohto prvého dielu. Autor dokázal to, že na jednej strane som spokojná so záverom príbehu, no na druhej strane veľmi napäto očakávam ďalší diel. Ak teda chcete čítať skutočne dobre napísané a originálne sci-fi pre dospelých, tak vám Silo vrelo odporúčam.

Hodnotenie: ****

Recenzoval: Catty
http://books-parts-of-my-life.blogspot.sk

Silo

Pohyb po sile je možný iba po točitom schodisku, mnohí obyvatelia sa preto od svojho rodiska za celý život nevzdialia viac než niekoľko poschodí. Platia tu prísne pravidlá, pôrodnosť podlieha kontrole, iná ako oficiálne schválená láska je neprístupná. Naoko spravodlivá spoločnosť je v skutočnosti rozdelená podľa úloh vykonávaných pre silo aj podľa spoločenského postavenia, ktoré s hĺbkou klesá. Výhľad na zem sprostredkúvajú kamery a veľké obrazovky, no rozprávať či dokonca snívať o povrchu je zakázané. Trestom je, paradoxne, vyhnanstvo na vytúžený povrch zeme, z ktorého niet návratu. Súčasťou trestu je čistenie kamier. Ale prečo z doterajších odsúdencov ani jeden neodmietol vykonať túto povinnosť? 

Juliette bola veľmi zaujímavá postava. Autor ju spravil neskutočne odvážnou, inteligentnou, vynaliezavou a silnou. Okamžite som si ju obľúbila. Veľmi sa mi páčila jej pevná vôľa a tiež, že keď si vytýčila nejaký cieľ, tak ho splnila aj za cenu svojho života. Pripadala mi, akoby nemala žiadne slabiny a strach bol pre ňu neznáme slovo. Teda ten strach len občas. Pre ľudí, na ktorých jej záležalo by spravila čokoľvek.
Jahnsová bola tiež fajn a páčilo sa mi, že sa tiež pokúšala za každú cenu presadiť svoje.  Marnes mi prišiel tiež fajn, ale spravil blbosť.
Bernard mi zas išiel strašne na nervy. Pri ňom som si išla úplne vytrhať vlasy, pretože to, čo robil bolo hrozne bezcitné a kruté. Podľa mňa to nemal v hlave v poriadku.
Walker, Shirly, Courtnee a všetci z hlbín boli naozaj skvelí a pri nich Jules vedela, že niekde má skutočných priateľov a sú ľudia, ktorým na nej záleží.
Lukas mi prišiel ako také zlatíčko. Taký chlapček, ktorý sníva o veľkom svete. Vedel si však tiež presadiť svoje. Peter ma veľmi prekvapil, to sa od neho skutočne nedalo čakať a normálne som ho začala mať rada. Trochu. Sam bol tiež fajn i keď som si myslela, že to bude nejaký vrah alebo niečo podobné. On mal však také dobré srdce na konci, že som ho mala radšej ako doteraz. :D

Bláznivo sa rozosmiala, vstala a vykročila ku schodisku. Priťahovala ju zelenkavá žiara. Zhlboka dýchala, bola však priveľmi vyčerpaná, aby si uvedomila, že dokázala niečo, čo sa doteraz nikomu nepodarilo.

Fascinujúci príbeh, ktorého autor musí mať neskutočnú predstavivosť a fantáziu, pretože proste to bolo tak geniálne. Dokonale premyslené a ešte lepšie napísané. Autorov štýl písania sa čítal jednoducho a čitateľ sa dokáže do tej knihy úplne vžiť. Celý čas som mala pocit, že tam žijem, že prežívam to, čo prežívala Juliette a všetci ostatní v sile. Príbeh vás proste chytí a nepustí, kým nebude prečítaný. Autor sa nás zo začiatku snažil zasvätiť do jeho sveta, chcel aby sme poznali pravidlá života postáv a aby sme si vedeli život predstaviť, ako to tam vlastne vyzerá a prebieha. Až neskôr pridal nejaké prvé náznaky nadchádzajúcej akcie, ktorá sa tam čochvíľa vyskytne. Nakoniec sa aj tej čitateľ dočká a bude pozerať, čo sa tam vlastne všetko zrazu deje a ako to všetko dokázal zmeniť v priebehu pár stránok.

Knižka sa striedala z viacerých pohľadov a to ju robilo živším, pretože sme nemuseli stále prežívať niečo len s jednou osobou, ale mohli sme vedieť, čo sa v rovnakom čase deje na rozličných miestach. Toto bola ďalšia vec, ktorá sa mi na knižke páčila. Možno keby celú knihu píše o Juliette, tak je nudná. V knihe sa nenachádzali ani zdĺhavé opisy, pri ktorých som zaspávala, aj keď občas sa tam objavila časť, kde som sa trošku nudila. To však nič nemení na kvalite knižky.

A pod nadpisom uvidel strašné slová s ešte desivejším významom. Lukas si pokyny prečítal niekoľkokrát, chcel mať istotu, že sa nezmýlil.

Tento autorov vymyslený svet sa mi vôbec nepáčil, teda vlastne tie pravidlá v ňom. Prišlo mi kruté, ako majú ľudia v sile zakázané hovoriť o povrchu a že tam proste majú taký trest ako je čistenie. Veď sa tam v podstate tí ľudia navzájom zabíjali. Absolútne sa mi nepáčili ich pravidlá a to, ako sa musia riadiť tým a tým, pretože ten a ten to vytvoril, kvôli tomu aby prežili a pod. Prečo si proste nemôžu vytvoriť vlastné pravidlá a žiť v mieri inak, ako to majú predpísané? Strašne ma to iritovalo.

Obálka nášho vydania sa mi páči, i keď na obrázku sa mi absolútne nepáčila a veľmi som rozmýšľala, či si túto knižku zobrať alebo nie hlavne kvôli tej obálke. Keď som však prečítala anotáciu a že je to dystópia, tak som to hneď brala nehľadieť na obálku. V skutočnosti však vyzerá krajšie.

Silo je kniha so skvelým príbehom, ktorý v sebe ukrýva mnoho tajomstiev a neodhalených skutočností. Krutosť ľudí proste nemá hraníc. Páčilo sa mi však, ako autor knižku ukončil.  Kniha nemusí sadnúť všetkým, pretože niekomu by mohla prísť dosť nudná. Táto 500 stranová knižka v sebe ukrýva veľmi zaujímavý príbeh, ktorý uchváti mnoho čitateľov, naopak niektorých sklame. Toto nie je knižka plná akcie a vzdorovania proti krutému systému. Je skôr o tom priblížiť sa k tomu svetu a lepšie ho spoznať a dokonca spoznať ďalšiu krutosť ľudstva. Ja sa však veľmi teším na ďalšie časti, ktoré dúfam, že výjdu aj u nás. Autor knižku ukončil tak, že čitateľom zaručil, že napíše aj pokračovanie.

Hodnotenie: *****

Recenzoval: Naty Little
http://world-of-books-by-naty.blogspot.sk