Život jedna báseň

Čítanie knihy Život jedna báseň bolo ako navštíviť Klišéland, ktorý som však opúšťala so skvelými zážitkami a s úsmevom na tvári. Ťažko sa mi opisuje, čo všetko som si pri otáčaní strán tejto knihy myslela. Väčšinou som totiž iba vypla a nechala sa unášať príbehom.

Aby ste ma pochopili správne, tu sú moje body, prečo by mala byť kniha o ničom:

1. Sťahovanie do nového mesta.

2. Smrť rodičov.

3. Študentka sa zabuchne do učiteľa angličtiny a nemôžu spolu byť, pretože je to proti všetkým pravidlám.

4. Obaja na to prídu až po skvelom rande a ako inak, tesne pred prvou hodinou.

5. Láska na prvý pohľad.

6. Ona aj on majú za sebou nie príliš peknú minulosť, ktorá ich neustále doháňa.

4. Syndróm dokonalosti hlavného hrdinu.

Takto by som mohla menovať ďalej...

Lenže potom sú tu aj body, prečo sa mi kniha páčila:

1. Slamovanie – napriek ohranej zápletke, autorka vniesla do príbehu niečo originálne.

2. Mega dobre, úžasne, rýchlo, brutálne sa to čítalo.

3. Fakt dobre sa mi to čítalo.

4. Knihu som zhltla behom štyroch hodín.

5. Oddýchla som si od školy a na nič nemyslela.

Už chápete, prečo mám z toho také rozporuplné pocity? Stalo sa vám niekedy, že ste čítali knihu, v ktorej ste jasne vnímali negatívne stránky, ale aj tak vás neskutočne bavila?

Lake sa spolu s bratom a mamou presťahuje po náhlej smrti otca do iného mesta. Samozrejme, že v dome oproti býva dokonalý chalan Will s malým bratom, o ktorého sa stará, odkedy im zomreli rodičia. Robí všetko preto, aby utiahol školu a domácnosť... a prácu. Dvadsaťjedenročný učiteľ angličtiny? To by mohli poslať učiť rovno mňa! Ale nie, príde mi to dosť divné. Ja ešte furt bývam doma, spím s macíkmi a elektrické prístroje, ako je práčka alebo vysávač, ma neznášajú. Čo by som asi tak robila sama s bratom? O týždeň by sme sa museli presťahovať k babke, lebo by nás pravdepodobne vytopil náš sused, ktorý nemá sifón, a telka by mi začala dávať elektrické šoky.

Tak to chodí u mňa.

Ale u Willa v dome vyzerá všetko perfektne. Trochu mu závidím poriadok a toľko ochotných a príjemných susedov.

Čo som si napríklad všimla pri viacerých názoroch iných čitateľov, bol častý plač. Priznám sa, že pri čítaní som mala slzy na krajíčku iba raz – asi som sa už vopred obrnila voči tomu, čo ma čakalo. No aj tak to bola poriadna emočná jazda. Autorka vie presne, ako podať šťastné aj smutné scény niekoľkými vetami. V knihe nebola takmer žiadna vata, všetko sa odohrávalo postupne a veľmi rýchlo, nedokázala som si povedať: „Tak... pri tejto kapitole nadnes končím.“ Je to taký ucelený príbeh, že ho jednoducho musíte dočítať na jeden šup, inak vám nedá spať.

Užila som si scény, hádky a udobrovanie postáv. Dejovú líniu ťahali hlavne Lake a Will (zbožňujem to meno), ale občas sa tu mihli aj vedľajšie postavy. Kel a Caulder boli také malé šidlá, furt niečo vystrájali, na čom sa nedalo nesmiať. Vážna téma bola nadľahčená humorom a vtipnými scénami, slamovanie ma zaujalo, aj keď ma dojímalo menej ako naše postavy, a vôbec mi nevadilo, že kniha obsahovala iba minimum opisov a silnú stránku predstavovali skôr dialógy postáv spolu s ich konaním. Niekedy si potrebujete pri čítaní od fantasy oddýchnuť, vypnúť mozog a iba si užívať, že čítate. Príbeh si ma získal, ale psychicky ma nezničil, čo by som teraz nezvládla, stačí, že ma ničí škola. Pre mňa to bola príjemná oddychovka a ponúkla mi presne to, čo som potrebovala.

Zhrnutie: Ak si odmyslíte tú očividnú klišé zápletku, zistíte, že je to vlastne super kniha, ktorú si musíte prečítať. Colleen vie písať a mám tušenie, že aj keby pozbierala do knihy ešte viac obohraných tém, stále by som jej dielo zbožňovala a užívala si každé jedno slovo. Toto nie je ani náhodou prípad ako s knihou Wait for you, ktorá ma zničila v zlom slova zmysle. Znechutila mi čítanie, pretože autorka si tam pozbierala všetko klišé, ale nevedela, ako ho spracovať tak, aby čitateľ neohŕňal nosom. Colleen je presný opak a za to by zrejme mala dostať medailu.

Recenzoval: Majka Danihelová
http://lyn-von-nightlight.blogspot.sk/2014/11/zivot-jedna-basen-preco-je-to-vlastne.html

Dnes už má dievča osemnásť, končí strednú školu a ocitne sa v novej životnej situácii: otec umrel a matka aj mladší brat potrebujú jej pomoc. Navonok pôsobí pokojne a vyrovnane, no v skutočnosti trpí a stráca nádej v budúcnosť.

Celá rodina sa z finančných dôvodov presťahuje na druhý koniec krajiny, do Michiganu. Tu sa Layken zoznámi s príťažlivým dvadsaťjedenročným susedom Willom s veľkou vášňou pre slam poetry, slamovanie. Aj on sa stará o mladšieho súrodenca. Veľmi skoro sa medzi nimi vytvorí mocné puto a Laykenin život odrazu dostáva novú iskru.

Po nádhernom prvom rande mladý pár čaká ohromujúce zistenie. Musia sa vyrovnať nielen so silami, ktoré ich k sebe priťahujú, ale najmä s tými, ktoré ich chcú od seba odtrhnúť.

Ďalší úder nedá na seba dlho čakať, ale tentoraz sa Layken nemieni vzdať tak ľahko. A keď chýbajú obyčajné slová, svoje city možno najlepšie vyjadriť veršami...

Prišla mi krásna menšia a tenšia knižka, čo od nej len očakávať ? Obálka sa mi zapáčila hneď ako som ju videla. Spojenie mojich obľúbených farieb modrej opony a fialového textu krásne vystihuje knihu. Videli ste zahraničnú obálku, alebo českú ? Grafik sa so slovenskou obálkou pekne pohral. Najviac sa mi na nej asi zapáčil text básne jeden milión päťdesiatjedentisíc dvesto minút.

Pocity po prvých 50 stránkach by som vyjadrila citoslovcom ''hmmm''. Nevedela som čo si o tom myslieť. Láska je neskutočný cit, ale aby rozkvitla takto po jednom stretnutí ? No neskôr to začínalo naberať pocity citosloviec ''ahhh'',  ''waaaw'' a ''juuuj''. Keď si niekedy myslíte, že pokračovať nestojí za tú snahu. Keď si myslíte, že ďalej to už nebude lepšie, sa zrazu všetko zlepší.

Ako som spomínala Život jedna báseň nemá zvlášť veľký rozsah a práve preto sa mi zdalo akoby všetko akosi rýchlo vzniklo a zároveň zaniklo. Akoby som ju čítala pár minút. A akoby tam nebolo toľko citov ako som chcela nájsť. Akoby niekde chýbali. Asi existujú city kde po jednom rande viete, že je to ten pravý, ale aj tak by som im dopriala trošku viac spoznania predtým ako o ňom Layke zistila to zaujímavé a nečakané zistenie.

Ak autor pokazí, či nevytvorí dosť dobré postavy, všetko tým hasne. Colleen akosi vždy trafí klinec po hlavičke a vždy mi prinesie, to na čo mám práve chuť. Napríklad Layken zbožňujem, pretože aj keď plače tak sa vie aj poriadne naštvať a vynadať ! Konečne je tu hlavná hrdinka, ktorá sa mi pozdáva o trošku viac ako ostatné. Tak ako ona je skvelá aj jej rodina, hlavne malý braček. Skvelý chlap tu nesmie chýbať a v tomto príbehu jeho rolu zastáva skvelý sexi sused Will.

Značným pozitívom tejto knihy je výskyt krásnych kreatívnych básní, ktoré pohladia dušu. Autorka tu spomína slam (slamovanie), čo je v podstate recitovanie svojich básní pred publikom (v tomto prípade v klube). Škoda, že takéto niečo nefunguje u nás.

Pomaly ma začína škrieť, že skoro každá hlavná postava musí mať smutnú minulosť a skúsenosti so smrťou. Chápem, že vďaka tomu súcitíme s hrdinom a graduje to príbeh, ale dalo by sa to aj inak.Takisto nechápem zmysel písať ďalšie časti tejto knihy. Možno budú ďalšie diely taktiež dobré, ale momentálne si myslím, že pokračovanie nie je potrebné.

Recenzoval: Nikee
http://pareidolicgirl.blogspot.sk/2014_11_01_archive.html

Mladá Layken by bola typickou tínedžerkou s obľúbenou chlapčenskou skupinou, postavením v hierarchii strednej školy a kopou kamarátok. Všetkému by nebolo inak, keby dievčaťu nezomrel otec. S mamou a malým bratom sa zrazu sťahujú do ďalekého mesta kvôli finančnej situácii. Ona však musí opustiť svoj doterajší život. Jej nový sused je ale milý, inteligentný, pohľadný a v jej veku. Nové mesto sa jej už nezdá také zlé a navzájom si padnú si do oka. 

Znie vám to ako klišé? Dodávam, že v podaní úspešnej a obľúbenej Colleen Hoover, ktorá vie svojim jednoduchým štýlom a vydarenými emotívnymi prvkami zaujať tisíce čitateľov.

Will, ktorý býva oproti neváha a Layken pozve na rande. Spolu navštívia bar, v ktorom je špecialitou práve slamovanie, čo nie je obyčajné recitovanie poézie, ale dávanie najavo svoje emócie a pocity so zvýrazňovaním určitých slov. 

Na druhý deň však pre oboch čaká zistenie, ktoré ich životy oddelí a Layken musí dennodenne čeliť tomu, čo ju napĺňa a onedlho je nútená vstať z ostatných pádov. Zvládne to však?

„Kela vyložím pred školou. Z oblohy sa znova sype sneh. Dúfam, že Will mal pravdu a čoskoro prestane. Neznášam sneh. Neznášam Michigan.“

K Životu jedna báseň som nepristupovala so žiadnymi očakávaniami, pretože som akosi tým dobrým slovám na autorkinu Beznádejnú neverila (napriek tomu, že som ju nečítala) a ostatne ma nijak nezaujala, a tak som si chcela svoje dojmy overiť na vlastnej koži. Colleeno prvotné dielo sa mi ale videlo hlavne vďaka slamovaniu a ubratím romantiky (aj keď tam troška bola) zaujímavejšie,  a inak tomu nebolo ani po prečítaní. 

Súvetia knihy sú písané ľahkým, jednoduchým, svižným a povedala by som, že miestami i sympatickým štýlom. Takým autorka stvorila opisy, postavy či dialógy veľmi prirodzené a knižka sa tak svojim spôsobom čítala sama. 

Naozaj jedinečným prvkom, ktorý knihe dodal grády bola už spomínaná slam poetry. Napriek tomu, že nie som ktovieaký milovník a vôbec čitateľ poézie, táto, hoci v písanej forme do tohto diela zapadala ako skladačka, dodala jej osobité čaro a pomedzi neviazaný text ma tieto verše naozaj vedeli zaujať. 

Kapitoly sa nezačínali len obyčajným číslom, ktoré nájdeme vo väčšine kníh. Robili im spoločnosť trefné citácie piesní zrejme autorkinej obľúbenej hudobnej skupiny The Avett Brothers, ktoré vedeli začiatku dňa či novej myšlienky dodať úplne iný rozmer a čiernobiele čítanie zafarbiť svetlými odtieňmi.

„Bum bum

Bum bum

Bum bum

Počujete to?

To je tlkot vášho srdca.

Bol prvý októbrový deň a mala som na sebe modrý sveter – ten, čo som si kúpila v Dilliard’s. S dvojitým lemom a dierkami na rukávoch, cez ktoré sa dajú prestrčiť prsty, keď mi je zima a nemám chuť na rukavice. Povedal si mi, že keď ho mám na sebe, moje oči sú ako odraz hviezd v oceáne. V ten večer si mi sľúbil, že ma budeš ľúbiť navždy...

A či

Si to dodržal?“

Možno sa vám bude zdať, že k jednoduchému štýlu patria do dvojice i priemerné charaktery. Z hľadiska character-buildingu možno áno, ale zrejme práve kvôli tomu mi vedeli utkvieť v pamäti ešte dlho po prečítaní. Každý aktér totižto reagoval čisto prirodzene a vďaka svojim zlým vlastnostiam stále pôsobili ako ľudia - nedokonalé smrteľné bytosti. Boli nimi nepochybne dvojica Layken a Willa – rovnaká, ale pritom totálne odlišná. Alebo ich malí súrodenci Caulder a Kel, ktorí mi svojím "zlatíčkovským" správaním vedeli vyčariť úsmev na tvári, a možno i práve oni dodávali na zvláštnosti príbehu.

Život jedna báseň je naozaj skvelou prvotinou i úvodným dielom trilógie a som si istá, že nás autorka vo zvyšných dieloch poriadne prekvapí a emočne vyžmýka. Okrem svojej dramatickej a citlivej atmosféry a vydarených postáv môže pre niektorých kniha znamenať ďalší klišé príbeh podľa pomerne známej osnovy, ale som si istá, že počas čítania na všetky predsudky zabudnete a sám príbeh vás prinúti obľúbiť si ho.

Ja sama som ho mala vďaka naturálnemu písanému slovu i možno väčším písmenám prečítaný za necelý deň a z natešenia som mu hneď dala plné hodnotenie. Až potom, keď som písala túto recenziu som si uvedomila, že mi tam čosi chýbalo a bol podobný ostatným dielam, ale to nemení nič na tom, že som si knižku náramne užila a čosi vo mne aj zanechala.

Recenzoval: Zuzana Ľudviková
http://infinity-of-books.blogspot.sk/2015/01/emotivny-svizny-jednoduchy-pribeh-ktory.html

Samozrejme, keď som ju vzala do ruky, nebolo ju ľahké položiť. Znova sa mi potrdilo, že Colleen naozaj vie písať a robí to na jedničku s hviezdičkou. Život jedna báseň sa čítala prakticky sama od seba. 

Cez leto som si niekoľko kníh s takouto tematikou vyhľadala, pretože som narazila na recenziu, ktorá ma k tomu posunula. Keď hovorím o takejto tematike, mám na mysli vzťah medzi študentom a učiteľom. Dosť problematická téma, čo poviete?

Keďže to už nie je prvá kniha, tak to mám s čím porovnávať a musím povedať, že Život jedna báseň sa mi zatiaľ páčila najviac. Nebola najrealistickejšia, no čítala sa nesmierne dobre. Musím však povedať, že začiatok sa mi zdal príliš unáhlený, akoby sa autorka chcela čím skôr dostať k tej zaujímavej časti a "to nepodstatné" potrebovala nejako urýchliť.

Obe postavy, Will aj Layken, mali niečo do seba a boli mi ihneď sympatické. Naozaj ma ohúrilo, ako sa Will staral o svojho mladšieho brata, koľko lásky mu venoval, a ako mu prispôsobil celý svoj život. Riadne ma to chytilo za srdce. Layken je už ťažšie charakterizovať. Páčilo sa mi, že sa nesprávala ako typická hrdinka knihy a nemyslela celý čas len na seba. Naozaj sa snažila vyronať so situáciou a Willovi to nesťažovať. Že sa jej to nedarilo, to už je druhá vec.

V pozadí sa mihla aj Laykenina nová kamarátka, Eddie. Mala zaujímavý osud, zápletka okolo nej spestrila príbeh, ktorý by inak bol sústredený len na zaláskovaných hlavných hrdinov.

Slammovanie bolo pre mňa novinkou, ešte som sa s ním nestretla. Poéziu veľmi nečítam a keď už, tak skôr preloženú do slovenčiny a klasickú. Tento typ básní by som zaradila k moderným textom bez prísnych pravidiel. Hneď pri prvej prednesenej básni ma zamrazilo. Keďže účelom slammovania je ohúriť publikum a porotcov prežitou skúsenosťou či pocitom, čímkoľvek, čo je autorovi blízke, je aj veľmi osobné. Básní v knihe nebolo veľa, no páčili sa mi všetky a vynikajúco sa im podarilo dotvoriť atmosféru. Dúfam, že sa aj v pokračovaniach trilógie ešte zjavia.

Asi najviac zarážajúci je na knihe koniec. Čo som čakala, to som dostala... No k tomu bolo ešte niečo pribalené. Dva v jednom. Fakt neviem, ako na takéto vyvrcholenie príbehu autorka prišla, ale oceňujem ho. Plynulý priebeh knihy, ktoré nekolísal a ani raz neobočil - dej smerujúci k neodvratnému koncu - sa zrazu skončil nie celkom podľa očakávaní. Mám rada, keď ma príbeh prekvapí a tomuto sa to zaručene podarilo.

Život jedna báseň, neskončil poeticky. Teda možno, ibaže to závisí od uhla pohľadu a typu poézie, ktorý preferujete. Myslím, že práve koniec mnohých čitateľov utvrdí v majstrovstve Colleeninho písania. Je lákadlom na pokračovanie a ja som autorke úplne sadla na lep. Zároveň mám však zmiešané pocity, pretože podľa mňa by aj takéto ukončenie knihy bez pokračovania bolo perfektné. Nezostáva mi nič iné, len si prečítať, čo sa stane ďalej, no trošička sa obávam, že pokračovanie už nebude také dobré. Ale nechám sa prekvapiť.

Jedinú vec, ktorú môžem knihe vytknúť, je paradoxne emociálnosť. Táto story má byť o emóciách, o vlnobití zasahujúce mladé dievča... No ja som tie emócie akosi necítila, Colleen sa ich nepodarilo vyvolať tak kvalitne, ako pri Beznádejnej. To jediné ma troška mrzí.

Recenzoval: Simone Sipriano
http://incredible-books.blogspot.cz/2014/11/colleen-hoover-zivot-jedna-basen.html

Život jedna báseň je kniha o Layken, ktorá sa spolu s mamou a bratom presťahujú z Texasu do Michiganu, s čím sa ona nemôže vyrovnať. V Texase jej totiž zomrel otec a museli tam opustiť ich rodinný dom. Hneď po príchode sa zoznámi so sympatickým Willom, s ktorým strávi najúžasnejší večer svojho života. Avšak po prekvapivom stretnutí na mieste, kde by to ani jeden z nich nečakal, zistia, že im asi nie je súdené, aby boli spolu.

Približne pred dvoma rokmi, kedy táto kniha vyšla v originále, ešte nebol tento žáner kníh pre mladých až taký rozšírený. Dalo by sa povedať, že Colleen je jednou z prvých autoriek, ktorá sa práve týmto smerom rozhodla písať a po nej prišlo veľa "iných" (ako to už v mnohých prípadoch býva, nie všetkým autorom sa podarilo odlíšiť). Keby som sa k nej dostala vtedy, asi by som z nej bola rovnako nadšená, ako z Beznádejnej. Teraz som sa neubránila pocitu, že tam bolo na mňa príliš veľa klišé a autorka všetko mimoriadne zdramatizovala, až mi to neprišlo uveriteľné. 

Napriek tomu má však Colleen dar prinútiť čitateľa čítať ďalej a ďalej bez prestávky, až pokým sa nedostane až na úplný koniec, kam som sa pri tejto knihe dostala mimoriadne rýchlo. Rovanko má tendenciu čitateľa citovo zničiť, čo sa jej aj vo väčšine prípadov vydarí. A takisto sa mi na nej páči to, že dokáže písať o naozaj ťažkých veciach odľahčene a citlivo, pričom ich ale vôbec nezľahčuje a stále im dáva dostatočnú dôležitosť. 

Autorka ma teda viac-menej nesklamala, aj keď mohla trochu ubrať z drámy. Život jedna báseň je krásna kniha, ktorá rozhodne stojí za prečítanie, aj keď je možné, že sa mnohým čitateľom, rovnako ako mne, bude zdať už trochu klišoidná. Ak však patrí autorka medzi vaše obľúbené, rozhodne prečítanie tejto knihy je pre vás povinnosťou, aby vás autorka opäť presvedčila, že písať teda vie.

Recenzoval: Ellie Smith
http://elliesbookverse.blogspot.sk/2014/11/zivot-jedna-basen-recenzia.html

Tí, ktorí autorku nepoznajú a nečítali ani predošlé Hooverovej knihy (sériu Beznádejná či Maybe Someday), by mohli len ťažko uveriť, že i kniha s jednoduchých námetom mi dokázala vyraziť dych. Život jedna báseň totiž nie je ničím zložitým - milovaný otec Layken zomrel a ona je z finančných dôvodov nútená presťahovať sa spoločne s  mamou a bratom do Michiganu. Nové mesto však prináša aj nové možnosti - a ona sa po prvýkrát poriadne zamiluje. Osud však nie vždy hrá do karát a Layken čelí mnohým prekážkam.

Na Hooverovej knihách sa mi páči to, s akou ľahkosťou autorka podáva celý príbeh. Jej štylistika je mi veľmi príjemná a knihy sa naozaj dobre čítajú. Podobne ako pri Beznádejnej, aj v tomto príbehu autorka hrala na city. Hoci nikdy nešlo o zložitú dejovú líniu, Hooverová ma dokázala upútať a urobiť na mňa veľmi dobrý dojem. Život jedna báseň bola jednoducho jedna veľká jazda, od ktorej som sa nemohol odtrhnúť.

"Život niekedy nechce ustúpiť. 

Jednoducho sa vám postaví do cesty."

Neraz sa vravieva, že pomocou poézie dokáže človek vyjadriť všetko - a ak ste chalanom, ktorý obľubuje básne, u dievčaťa ste "varení a pečení". Možno aj preto si Will s Layken padli do oka - hoci je medzi nimi vekový rozdiel. Poézia hrá v knihe Život jedna báseň neodmysliteľnú rolu a takzvané slamovanie sa stalo vášňou oboch hlavných postáv. Práve vďaka týmto atypickým básniam je dielo nezvyčajné a určite aj originálne. Kniha sa teda stáva všestrannejšou a vhodnou pre širokú škálu čitateľov. Colleen Hooverová je pre mňa jednou z najobľúbenejších autoriek a každým dielom ma v tom ešte väčšmi utvrdzuje. Ak teda hľadáte vhodný vianočný darček alebo máte radi niečo jednoduché a dojímavé, vsaďte práve na Život jedna báseň. 

Veľmi ma potešilo, že vydavateľstvo YOLi sa rozhodlo pre vlastnú obálku. Pokým som sa do knihy nezačítal, nerozumel som tej pôvodnej, no i s odstupom času sa mi oveľa viac páči tá naša - pre svoju mladosť, farebnosť apestrosť. Rovnako treba pochváliť aj preklad, ktorý bol v tomto prípade dozaista náročnejší než pri iných knihách. Ťažko sa kritizuje, keď vám kniha vyrazí dych. Zasmejete sa pri nej, možno si občas poplačete a zamyslíte sa nad príbehom. Alebo budete listovať ako diví, pretože nestihnete vnímať, čo sa vám odohráva pred očami. To na Hooverovej milujem najväčšmi: silné emócie, premyslený a prepracovaný príbeh a jednoduchosť, ktorá ma vždy dokáže prekvapiť. Tlieskam tomuto výnimočnému dielu a už teraz viem, o ktorej knihe budem rozprávať na každom kroku. Nech sa páči! :)

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2014/11/recenzia-zivot-jedna-basen-colleen.html

Keď som odvetila, že nie, zmätene na mňa pozerali. Chcela by som teda ozrejmiť túto záhadu. Knihu rozpráva dievča Layken, iba vzadu na obálke je použitý úryvok z mnohých básní, ktoré sú v knihe. Konekrétne danú báseň písal chlapec, preto je písaná v mužskom rode, ale s hlavnou hrdinkou to súvis nemá.

Hoci je dej knihy úplne jednoduchý s minimálnymi zvratmi a bez akčnosti, veľmi sa mi zapáčil. Možno práve tá jednoduchosť, akou je daná kniha písaná. Tá ľahkosť, keď nám autorka podrobne opisuje situáciu v knihe. Na prvý pohľad je dej nezaujímavý, ale keď sa nad ním človek zamyslí, zistí, že mu táto jednoduchosť vlastne vyhovuje a krásne s postavami ladí. Načo písať o upíroch, ktorí nie sú reálni, a nikdy reálni nebudú?! Teen zaujímajú v poslednej dobe knihy, ktoré s nimi súvisia veľmi úzko. Keď sú v knihe problémy dnešnej mladej populácie, keď je knizha písaná ľahkým, mladistvým štýlom. A práve táto kniha taká bola.

Aj postavy si ma získali, celý čas som im verila. V kútiku duše som vedela, že sú plodom autorkinej úžasnej fantázie, no pri čítaní som na to všetko úplne zabudla. Postavy mi prišli skvelé, najmä pre ich realistické povahy. Vezmem si za príklad Layken, hlavnú hrdinku. Rieši reálne problémy, keď ju niekto naštve, dá mu patrične pocítiť. Keď ju niečo zarmúti, plače, snaží sa problémy vyriešiť. Správa sa jednoducho ako reálna ľudská bytosť, čo na knihe veľmi obdivujem. A ešte jednej detail, postavy sa správajú PRESNE na svoj vek. Layken má 18, správa sa ako osemnásťročné dievča, nie ako 50 ročná skúsená, trikrát rozvedená žena (áno, aj také knihy som už čítala, preto si to dovolím uviesť ako príklad. Tak by podľa mňa postavy vyzerať nemali). V každom prípade, na knihe mi sedelo absolútne VŠETKO!

Márne si prechádzam jednotlivé strany a snažím sa nájsť nejakú, čo i len najmenšiu chybičku krásy. Pre mňa bola táto kniha absolútne dokonalá.

Ani neviem, či je to postavami alebo niečím iným, ale kniha je super - mega - super dobrá :) Pre mňa chybu nemala. Zvyčajne ma také jednoduché deje nudia, potrebujem vo väčšine akčné či dokonca bojové scény, ale tu... mi to nechýbalo.

Okrem toho je v knihe významným prostriedkom aj poézia, čo veľmi oceňujem. Minimum autorov používa v knihách pre mladých poéziu. Colleen Hooverová to riskla, a v tomto prípade bol RISK naozaj ZISK.

Preto by som knihe chcela dať 5/5, skutočne zaslúžene!

Jediné, čo mi robí vrásky na čele je skutočnosť, že vlastne neviem, čo ma presne na tejto knihe tak zaujalo. Poznáte ten pocit, keďsa vám niečo veľmi páči, ale neviete to odúvodniť, no napriek tomu na svojom názore trváte? Presne takýto pocit z tejto knihy mám. Ohúrila ma. Prekvapila. Zaujala či možno aj poučila. Možno, keď si knihu prečítate vy, nejakú chybičku krásy tam nájdete.

Ale práve preto je život taký krásny - jedenému sa niečo vidí úžasné, druhý to neznáša. V prípade tejto knihy som si však takmer istá, že sa nenájde nikto, kto by ju vyslovene nemal rád.

Recenzoval: Kris
http://live-with-books8.webnode.sk/news/zivot-jedna-basen-colleen-hooverova-/