Úvodná stránka › Knihy › Beletria pre dospelých › Poézia › Prechod cez piesčiny

Prechod cez piesčiny

Vydavateľ:	IKAR (IKAR, a.s.)
Jazyk:	slovenský
Formát:	Kniha
Vydanie:	2014/11
Poradie vydania:	1.
Nie je na sklade. Informácie o dostupnosti Posledná zmena: 02.01.2025 02:52


(všetky ceny sú uvádzané vrátane DPH)

Priemer: 5.0

Hodnotené (1x)
Komentáre (0)
Recenzie (0)
Informuj priateľa

Obsah knihy: Prechod cez piesčiny

Alfred Tennyson tvoril časti svojho diela na rôznych miestach, tak ako mu prichádzali na um jednotlivé okolnosti jeho priateľstva s Arthurom Henrym Hallamom. Nemal v úmysle publikovať ich ako celok, k tejto možnosti dospel, až keď si uvedomil, koľko veršov na túto tému už napísal. V úvode sa zračí obdobie intenzívneho žiaľu za priateľom, presvedčenie, že za ním bude smútiť neustále. V raných fázach trúchlenia spochybňuje prežitie duše a existenciu posmrtného života. No hoci v tomto bode nedospieva k viere, ktorú nachádza v závere básnickej skladby, a vnútorne bojuje s tým, že vedecké poznatky môžu existenciu Boha aj vyvrátiť, napokon dospieva k súladu a prijíma náboženstvo a vieru. Pripúšťa, že biologický vývin je evolúciou Božieho zámeru s človekom a so zemou: Máme len vieru, čo si nie je istá, / veď naša znalosť stále čelí tme, / no predsa v tvoju veľkosť veríme, / lúč v temrave: nech rastie do zlatista.

Výber Prechod cez piesčiny vychádza vo vynikajúcom preklade J. Kantorovej-Bálikovej , viacnásobnej laureátky Ceny Jána Hollého, najvýznamnejšieho prekladateľského ocenenia ...

Detaily o knihe

Názov: Prechod cez piesčiny

Objednávací kód -

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Hodnotenie čitateľov

Knihu ešte nikto nekomentoval, budete prvý.

Pridajte svoj komentár

Kontrolná otázka: Koľko je šesť deleno dva?
Nadpis
Vaše hodnotenie
Human check: Leave this field empty
Komentár
Vaše meno
E-mail (nebude zverejnený)
V odpovedi prosím používajte iba číslice.
	Prečítal som si a porozumel som zásadám spracovania a ochrany osobných údajov

Ukážky z knihy

OHLIADNUTIE

Na teba myslím, druh môj. Tvoje žitie
čas pohltil, no daromný je žiaľ.
Veď rieka Duddon stále nesie v diaľ,
čo bolo, je a bude dôležité,
prúd bude stále brázdiť skaly skryté,
tvar pretrvá, aj úloha, čo mal.
My, múdri, umní, zdatní doposiaľ,
čo zvládali sme zmladi, na úsvite
vzdorovať živlom, mrieme. Nárek planý!
Stačí, ak kúsok z diela našich dlaní
má silu slúžiť ďalej, prospievať,
ak každý z nás, čo k tichu hrobu mieri
v závoji lásky, nádeje a viery,
cíti – sme väčší, než sa môže zdať.