Vongozero

Obsah knihy: Vongozero

Čo sa stane, ak raz obrovské územie Ruska zasiahne epidémia vírusu, proti ktorému neexistuje vakcína? Do karantény sa najprv dostane trinásťmiliónová metropola Moskva, a potom krajinu ovládne ťažká, smrteľná choroba.
Aňa, ktorá s rodinou žije neďaleko mesta, sa márne pokúsi odviesť z uzavretej štvrte matku. Náhla smrť matky aj ďalších Moskovčanov predznamenáva začiatok novodobej apokalypsy. Hŕstka ľudí vrátane Aninej rodiny sa rozhodne zachrániť útekom na ostrovček jazera Vongozero, ukrytý v severskej tajge. Pôvodne plánovaná dvojdňová cesta autami sa zmení na dvanásťdňové zúfalé putovanie so smrťou v pätách. Uprostred chaosu hŕstka obyčajných ľudí bez zvláštneho vybavenia bojuje o život, vzdoruje panike a rabovaniu. V každom okamihu sa musia rozhodovať tak, aby prežili a zoči-voči obrovskej tragédii nestratili ľudskosť.
Už niet nijakých záruk, nijakej obrany, nijakej pravdy – okrem tej, ktorá umožní prežiť.

Vongozero je pozoruhodný postapokalyptický triler. Vyvoláva strach a núti premýšľať, číta sa jedným dychom a ako nočná mora nikoho nepustí zo zovretia. Je to román napísaný v najlepších tradíciách Stephena Kinga.

Z ruského originálu Vongozero (Eksmo, Moskva 2011)
preložil Ján Štrasser.

Odkazy

• Vongozero. Skvelý postapokalyptický triler

Ukážky z knihy

„Tajga!“ zrazu vykríkol Serioža a vyskočil. „Tajga, no pravdaže, som ja len idiot, Aňka, viem, kam pôjdeme.“ Vybehol z obývačky, pritom sa potkol o šuchotajúcu tašku, čo stála v hale, a zmizol za dverami pracovne. Bolo počuť, ako sa hrabe v skrini a potichu nadáva, potom čosi tlmene spadlo na zem a o chvíľu sa opäť zjavil vo dverách obývačky, v rukách stískal akúsi knihu, rýchlo odhrnul poháre, a hlasno tresol knihu na stôl. Tváril sa víťazoslávne a my všetci, ešte aj Marina s dcérkou, ktoré ani nemukli od chvíle, čo prekročili prah nášho domu, sa nahli a hľadeli na to, čo ležalo pred nami, zelená obálka, veľké biele písmená: Autoatlas – severozápadné Rusko.
„Nechápem,“ povedala Marina plačlivo.
„Vongozero, Aňka, spomeň si, tri roky ťa nahováram, aby si ta šla so mnou,“ rýchlo povedal Serioža, „tatko, boli sme tam spolu predtým, ako sa narodil Antoška.“ Chytil atlas a začal náhlivo obracať strany, no tatko Boria vystrel ruku a zastavil ho.
„Výborne, synku,“ povedal polohlasne. „Lepšie miesto sa tuším ani nedá vymyslieť. Ideme do Karélie.“