Tak spi už

Kniha , ktorá na príbehu života opisuje stav popôrodnej depresie, ktorý si hrdinka neuvedomila, bojovala s ním, s alkoholom a s presvedčením, že si so všetkým poradí sama...

Veľmi dobrá kniha ani som sa nevedela od nej odtrhnúť. Odporúčam prečítať

S témou popôrodnej depresie som sa stretla prvýkrát. Kniha ma zaujala hneď od začiatku. Páčilo sa mi, ako autorka postupne vysvetľovala rodinné, partnerské, pracovné vzťahy. Všetko mi to do seba pekne zapasovalo, hoci priznávam, že niektoré zdĺhavé opisy mi prišli nudné. Viem, že nemáme súdiť ľudí, ale od polovice knihy som si nemohla pomôcť a mala som sto chutí hlavnú hrdinku schytiť za vlasy a preplesknúť. Úplne ma vytáčala svojím chovaním a vravela som si, že veď predsa všetky tie situácie neboli až také zlé, ale všetko si to zhoršuje tým, že je to jednoducho rozmaznaný fracek-jedináčik. Ale keď som sa dopracovala k záveru, tak mi jej v podstate bolo strašne ľúto. Román je skvelý, ale treba sa pripraviť na celkom riadnu dávku trpezlivosti voči hlavnej hrdinke. Zhruba v strede knihy ma autorka celkom prekvapila- neodtrhla som sa od knihy. Ale záver zas a znovu nudný, čakala som úplne iný/dramatický koniec. V popise tejto knihy ma upútali slová "ako ďaleko je schopná zájsť aby uspala svoje dieťa?" ... Možno práve pre toto som čakala úplne iný koniec. Odporúčam, určite zaujme aj vás a podelíte sa o svoj názor ;)

Blbosť o precitlivelej matke. Laktačná psychóza. Ufňukaná žena, ktorá si sama vyrába problémy... Aj takéto slovné spojenia som objavila v recenziách na túto knihu. Po jej prečítaní a narodení dcéry konštatujem, že ten, kto knihu takto hodnotí, pravdepodobne nezažil aké to je, stať sa rodičom. Kniha je až šokujúco otvorená, priama a pravdivá. Autorka sa nebála písať o svojich vnútorných pocitoch, o strachu, hneve, o chuti svoje dieťa chvíľami „prizabiť“. Rúca mýty o usmiatej spokojnej a šťastnej mamičke, ktorá bez problému zvládne hneď po narodení dieťaťa domácnosť, spánok, prácu, nákupy a to všetko vždy štýlovo upravená. Pre mňa je tento príbeh obrovský výkričník a upozornenie ako pre nastávajúce matky, tak pre ich okolie. Dokonale opisuje, čo v sebe žena častokrát potichu skrýva a niekedy stačí len kúsok aby sa stalo nešťastie. Narodenie dieťaťa totiž neprináša len radosť a pocit megalásky ale aj obrovskú únavu. Rachel hľadala pomoc u svojho otca, ten si však so svojou novou partnerkou predstavuje život inak ako zachraňovaním dcéry a vnúčaťa a tak Rachel siaha po alkohole, náhodnom sexe, častokrát nechá dieťa samé doma a jednoducho ujde..vytvoriť si láskyplné puto k dieťaťu je pre ňu o to horšie, že je výsledkom letmej známosti a na výchovu ostala sama. .ľutujem, že sa mi kniha do rúk nedostala skôr, bola by som pripravená nato, že vysmiate bábätká a ich spokojné mamičky, ktoré na mňa pozerajú zo stránok časopisov, sú častokrát iba obrovská ilúzia..Pri čítaní som v príbehu častokrát našla sama seba, mala som pocit, ako keby niektoré Racheline myšlienky boli vzaté z mojej hlavy a nech to vyznie akokoľvek, pre mňa táto knižka bola oporou, povzbudením a veľkou motiváciou začať robiť veci inak.