Čierna žena, biela krajina

Obsah knihy: Čierna žena, biela krajina

Keď sa trinásťročná Waris mala vydať za oveľa staršieho muža, utiekla zo svojej vlasti – zo Somálska. V Londýne sa všelijako pretĺkala, príležitostne si našla rôzne zamestnania, až kým ju neobjavil renomovaný fotograf – a to znamenalo začiatok veľkej kariéry topmodelky. No v povrchnom svete lesku a slávy sa Waris nikdy neudomácnila. Ako malé dievča sa stala obeťou ženskej vyriezky, a práve preto sa v roku 1997 rozhodla venovať boju proti tomuto krutému rituálu, proti zmrzačovaniu ženských pohlavných orgánov. Založila nadáciu, prednášala, stala sa osobitnou veľvyslankyňou OSN.
Vo svojej novej bielej vlasti je Waris Dirieová oslavovaná ako bojovníčka za ľudské práva – no vo všedné dni zostáva cudzinkou, ktorú taxikári a muži všeobecne vnímajú ako korisť. Narodením jej druhého syna Leona si ešte bolestnejšie začala uvedomovať svoju rozpoltenosť medzi dvoma svetmi.
Keď v roku 2008 pricestovala na návštevu do Afriky, oslavovali ju ako hrdinku, zároveň však videla, že ženy sú tam ešte stále obeťami tradícií. Pomaly v nej narastalo rozhodnutie. Spolu s Leonom sa vrátila do Afriky, aby pomohla tamojším ženám finančne sa osamostatniť a stať sa nezávislými. Waris Dirieová je presvedčená, že Afrika sa môže zmeniť, až keď ženy v africkej spoločnosti získajú ocenenie, úctu a rešpekt. Len potom môže byť úspešný aj boj proti krutým kmeňovým rituálom.
Čierna žena, biela krajina rozpráva o živote Waris Dirieovej v jej novej, bielej vlasti – o jej túžbe po Afrike a hlbokom želaní pomôcť svojmu rodnému kontinentu oslobodiť sa od biedy, zdedených tradícií a závislosti.

Z nemeckého originálu Schwarze Frau, weißes Land Droemer Verlag, München 2010) preložili Jarmila Pospěchová a Mária Benedeková.

Odkazy

• Čierna žena, biela krajina
• Nová kniha od autorky bestselleru Púštny kvet

Akcie

Ukážky z knihy

Svojho syna nosím dodnes skoro stále na tele tak, ako som sa to naučila od mamy. Veľké pestré šatky, ktoré na to používam, mi darovala mama. Rada ich nosím aj ako šály. Som presvedčená, že mi prinášajú šťastie, a tak si ich často beriem aj na rozhovory, prednášky a na cesty. Kdekoľvek na svete som, tieto šatky mi dávajú pocit domova. Vždy, keď Leona dávam spať, prikrývam ho týmito šatkami, aby mal v postieľke kúsok nášho domova. Šatky nosila moja mama už aj predtým, no keď ma pred časom prišla navštíviť do Viedne, priniesla mi ich ako darček. „Waris,“ povedala mi vtedy, „nech ti tieto šatky vždy pripomínajú miesto, odkiaľ pochádzaš a kde je tvoj domov.“