Pancierové srdce

Od vydania románu P. Hoega (ktorý však nie je typickým predstaviteľom toho žánru) Cit slečny Smilly pre sneh akoby však prišlo k presunu ťažiska, prím začali hrať pomaly, ale iste autori zo severnej Európy (Švédsko, Nórsko, Dánsko). Švédsky spisovateľ Stieg Larsson (1954 – 2004) stihol dopísať posledný diel svojej trilógie Millénium a o štrnásť dní nato zomrel na infarkt. Jeho tri knihy o veľmi neobyčajnej hrdinke, drsnej potetovanej počítačovej hackerke, mladej dievčine Lisbeth Salanderovej a novinárovi Mikaelovi Blomkvistovi, spolumajiteľovi mienkotvorného časopisu Millénium, sa stali doslova udalosťou a zaujali nielen strhujúcim dejom krkolomných príbehov všetkých troch častí, ale pre niekoho u nás aj možno šokujúcim charakterizovaním demokratickej švédskej spoločnosti a jej extrémistických, rasistických až nacistických excesov, ktorých podhubie je hlbšie a nevyspytateľnejšie, ako by sme si mysleli. Lisbeth a Mikael tu vytvorili podivný tandem, ktorí dopĺňajú príslušníci kriminálnej polície a ďalší novinári a novinárky, pretože investigatívnosť u Larssena nebol rozhodne len prázdny pojem. Popularitu tejto nesporne kvalitne napísanej trilógie zvýšilo aj filmové spracovanie, hoci v tom neboli filmári v každom z nakrútených takí presvedčiví ako sám autor kníh.

Ďalším Švédom, ktorí boduje na poli trilleru, je Hakan Nesser a to najmä románom Sieť, ktorý sa zaradil k špičkovým knihám beletristickej spisby vo Švédsku vôbec – stal sa už trojnásobným nositeľom ceny Najlepší švédsky krimiromán. V Dánsku obdobnú pozornosť na seba strhol Jussi Adler-Olsen (1950), ktorého detektívny hrdina – komisár Carl Morck – dostáva veľmi ťažké a napínavé prípady na riešenie. Najnovšie publikoval s týmto hrdinom  román Odkaz vo fľaši, v slovenčine či češtine vyšli aj jeho romány Žena v klietke a Zabijaci.

Najčítanejším severským autorom v súčasnosti je však autor série bestsellerov Jo Nesbø (1960) z Nórska. Vo väčšine jeho románov účinkuje až príliš svojský detektívny hrdina Harry Hole. Najnovším v slovenčine vydaným románom tohto autora je titul Pancierové srdce (Ikar, Bratislava 2013). Tentoraz sa dej začína v Honkongu, kde sa hlavný protagonista Harry Hole, najlepší kriminalista na odhaľovanie sériových vrahov, skrýva pred veriteľmi a bojuje svoj vlastný zápas s alkoholom, hašišom a traumou z predchádzajúceho prípadu o sériovom vrahovi Snehuliakovi. Priviesť späť do hlavného mesta Nórska ho má za úlohu mladá kriminalistka a po väčšej námahe sa jej to aj podarí. Začal tam vyčíňať nový sériový vrah, ktorý si zvolil neobyčajne bizarný vražedný nástroj či prístroj – Leopoldove jablko. Ide o kovovú guľu s dvadsiatimi štyrmi ostrými hrotmi, ktoré po potiahnutí šnúrky vyskočia a spôsobia po vložení do úst omámenej obete smrť. Nevedno, či si tento bizarný predmet autor vymyslel, ale v príbehu nového detektívneho trileru funguje a ešte k tomu viackrát. Harry sa do nového prípadu zahryzne, ako to má vo zvyku, hoci sa mu do cesty tradične stavia dosť prekážok, nielen komplikované vraždenie, súvisiace s temnou minulosťou sprvu vedľajšej postavy príbehu, ale aj byrokratické súperenie vnútri nórskych kriminálnych služieb.

Okrem pátrania ešte navštevuje v nemocnici zomierajúceho otca, pretože inak by sa späť do Nórska ani nevrátil. Pre neobyčajne komplikovaný prípad, a také sú u tohto autora vlastne všetky, sú dôležité okrem Osla dve miesta – chata v nórskych horách, kde sa v jednom čase zišli obete sériového vraha – a finále príbehu sa odohrá v temnom srdci Afriky, kdesi medzi Kongom a Rwandou, kam si Harry so svojou policajnou spoločníčkou zaletí nielen po skutočného vraha, ale aj pre chuť spomenutého jablka, ktoré ucíti vo vlastných ústach a ako jediný dokáže uniknúť jeho smrtiacim hrotom... Príbeh sa číta ako všetky doterajšie knihy tohto autora jedným dychom, nebudeme prezrádzať ďalšie detaily komplikovaného a veľmi sofistikovaného románu, lepšie si ho vychutná čitateľ, ktorý už mal tú česť či možnosť čítať niektorú z kníh tohto autora. Jo Nesbø je nesporne jednotkou medzi severskými autormi tohto žánru, detektívne trilery v poslednom období k nám prenikajú predovšetkým zo severu, ktorý až taký chladný na smrtiace a smrteľné vášne veru nie je.

JOZEF ŠPAČEK

Publikované: štvrtok 16. máj 2013, Nové Slovo