Prežiť

Obsah knihy: Prežiť

Najprv bojovala o to, aby mohla zomrieť, potom zúfalo túžila žiť. Všetko zmenila láska.

Je krátko pred Vianocami. Tínedžerka Jane letí domov do Montclairu v New Jersey, letí však „do zabudnutia“, tajne vyzbrojená fľaštičkou s tabletkami. Kým lietadlo pristane, už nechce byť medzi živými. Štedrý večer pre ňu znamená smrť – pripomína jej otcovu samovraždu. Jane nepochybuje, že jej je predurčený rovnaký osud. Z psychiatrickej liečebne, kde po prvom pokuse o samovraždu strávila rok, ju na sviatky pustia domov, a tak sa jej konečne naskytne príležitosť.
Odrazu sa lietadlo dostane do turbulencií a všetko sčernie.
Jane sa preberie uprostred besniacej búrky kdesi v horách, v snehu sú rozmetané trosky lietadla a mŕtve telá. Okrem nej haváriu prežil jediný pasažier – chlapec menom Paul. Na ceste za záchranou zdolávajú skalné steny, v noci sa túlia k sebe, aby sa zahriali. V ľadovej ničote sa medzi nimi vytvára jedinečné citové puto. A Jane si vďaka Paulovi prvýkrát želá prežiť, teší sa na spoločnú budúcnosť.
Divočina je však zradná a šancu dostane len jeden z nich.

Strhujúci príbeh o láske, odvahe a obrovskej sile nádeje.

Z anglického originálu Survive (Razorbill, Penguin Group, New York 2012) preložil Martin Štulrajter.

Odkazy

• Chcela zomrieť. Teraz túži žiť!

Akcie

Ukážky z knihy

„Ten previs nezvládnem.“
„Bojíš sa iba toho, čo si nikdy nerobila. Zvládneš to.“
„Nebojím sa. Iba si neviem predstaviť, že to je možné.“
Paul sa zahľadel na miesto, kde sa zo steny vydúval previs. „Tamto? To je ľahšie ako chôdza. Chodiť dokážeš, však?“
Sarkazmus, to bolo jeho. Hlúpe žarty. Ako sa dokázal tento mladík za jedinú sekundu zmeniť z úžasného človeka na debila?
„Pôjdem prvý, takže ak spadnem a zabijem sa, môžeš sa mnou živiť, kým nepríde pomoc.“
Hovoril to s úsmevom.
„Nemám rada takéto sprostosti.“ Bolo to veľmi nepresvedčivé, no musela som niečo povedať.
„Aj keď ma budeš urážať, nič sa nezmení.“
Vzdorovito som tam len postávala. Paul mlčal. Potom sa zahľadel na kopec, akoby rozmýšľal nad výstupom. Práve vo chvíli, keď som si myslela, že jeho sebavedomie spľaslo, prišiel s odvetou.
„Nemysli si, Jane, že nepoznám tvoje malé tajomstvo. Radšej by si sa vzdala a bola obeťou, ako by si mala bojovať a prehrať. Je jednoduchšie plakať ockovi na pleci, však?“
„Choď do riti!“ kričala som. „Môj otec zomrel. A bol rovnaký chrapúň ako ty.“