Dvanáctá karta - 2. vydání

Ako prva sa ku mne dostala Deaverova Modra sfera. Nuz, bola som zvedava, co v tej modrej knizke najdem, kedze som tohto autora vobec nepoznala. Kniha ma zaujala, vlastne nadchla a od toho casu cielene hladam uz takmer iba Deaverove knihy. Momentalne mam za sebou siedmu a to Dvanastu kartu. Je to siesty pripad Lincolna Rhyma a este ani raz som neolutovala, ze som knihu s tymto hrdinom vzala do ruk. Deaverove knihy su mozno trosku schematicke, ale vobec mi to neprekaza. Ma uzasny rozpravacsky styl a dokaze gradovat take napatie, ze jednoducho citam a citam a citam... a na konci som vzdy prekvapena. Bolo tak aj v Dvanastej karte - dej sa krutil, vlnil, otacal, stale som nevedela motiv konania pachatela a ked uz som chcela zvolat "ahaaaa!", zasa sa zmenil. Deaver je fantasticky rozpravac. V kazdej doteraz precitanej knihe okrem toho, ze spracuval temu zlocinu a kriminalistiky, spracuval svojim sposobom aj "normalnu" temu (napr. svet pocitacov a internetu, zivotne prostredie, iluzionizmus...), ktora suvisela s pripadom. A prave tato tema bola vzdy perfektne popisana prave tak, aby ju pochopil bezny citatel, ktory sa dozvedel vela novych veci. Bolo tak aj v Dvanastej karte. Nemozem nespomenut aj dalsiu liniu, ktoru autor rozvija - a to vztah kvadruplegika Lincolna Rhyma a jeho partnerky Amelie Sachsovej. V kazdej knihe sa dozviem len kustik noveho, ale vzdy je to posun dalej, ktory vzbudzuje novu zvedavost a je tiez dalsim dovodom siahnut na knihu s dalsim pripadom Lincolna Rhyma. Knihy Jefferyho Deavera mozem len a len odporucat.