Ľudské telo - unikátny obrazový sprievodca

Obsah knihy: Ľudské telo - unikátny obrazový sprievodca

Štúdium ľudského tela má mimoriadne dlhú históriu. Najstarším známym lekárskym dokumentom je papyrus Edwina Smitha, pochádzajúci približne z roku 1600 pred Kr. Predstavuje ranú učebnicu chirurgie, v ktorej sa opisujú rozličné ochorenia a spôsoby ich liečby. Hoci dnes by sme väčšinu týchto terapeutických možností nemohli odporučiť, papyrus dokazuje, že starovekí Egypťania poznali vnútornú stavbu tela – vedeli o mozgu, srdci, pečeni či obličkách, no nechápali, ako tieto orgány fungujú.

                Skúmanie stavby ľudského tela v priebehu dejín zahŕňalo pitvu; slovo anatómia doslova znamená „rozrezať“. Dáva to zmysel, pretože keď sa usilujeme zistiť, ako funguje nejaký stroj, nevystačíme iba s pozorovaním jeho vonkajška a predstavami o jeho vnútornom usporiadaní. Spomínam si na praktické cvičenie z fyziky, na ktorom sme dostali za úlohu zistiť, ako funguje hriankovač. Prišli sme na to tak, že sme ho rozobrali – hoci musím priznať, že sa nám ho vôbec nepodarilo poskladať (preto je asi dobre, že sa zo mňa stala anatómka, a nie chirurgička). Väčšina lekárskych fakúlt má ešte stále pitevne, kde študenti medicíny spoznávajú ľudské telo praktickým, manuálnym spôsobom. Možnosť učiť sa anatómiu práve takto je veľmi prospešná, závisí však od štedrosti ľudí, ktorí venujú svoje telo lekárskej vede. Okrem pitvy dnes máme k dispozícii aj ďalšie metódy skúmania stavby ľudského tela: röntgenové snímky, virtuálne rezy získané pomocou CT (počítačová tomografia) či MRI (magnetická rezonancia) a pozorovanie drobných štruktúrnych detailov elektrónovým mikroskopom.

                Na začiatok knihy sme zaradili atlas anatómie človeka. Ľudské telo pripomína zložitú skladačku. Svaly a vnútorné orgány tlačia jeden na druhý a vypĺňajú telesné dutiny. Popri nich sa vinú nervy a cievy a vysielajú do nich svoje vetvy. Iba ťažko si možno predstaviť, ako sú jednotlivé zložky tela organizované, ilustrátorom tejto knihy sa však podarilo podať anatómiu spôsobom, akým ju nemožno skúmať v pitevni – postupne znázornili jednotlivé kosti, svaly, cievy, nervy a vnútorné orgány.

                Ľudské telo, pravdaže, nepredstavuje mŕtvu sochu, ale živý stroj. Jeho funkciami, teda fyziológiou, sa zaoberá druhá časť knihy. Mnohí z nás sa zamyslia nad stavbou a fungovaním svojho tela až vtedy, keď ochorejú. Posledná časť knihy sa preto zameriava na problémy, ktoré narúšajú plynulú činnosť nášho organizmu.

                Táto kniha pripomína užívateľskú príručku k ľudskému telu, preto istotne zaujme čitateľov všetkých vekových kategórií.

Z anglického originálu The Complete Human Body (Dorling Kindersley Limited, London 2010) preložil MUDr. Róbert Hrebíček.

Odkazy

• Ľudské telo – jedinečná encyklopédia
• ĽUDSKÉ TELO AKO HO NEPOZNÁME

Ukážky z knihy

VNÍMANIE

Koža je zmyslový orgán zachytávajúci rozličné aspekty hmatu. Reaguje na vonkajšie podnety a vysiela signály do senzitívnych oblastí mozgu (pozri s. 321), ktoré nám umožňujú opísať okolie. Nepredstavuje osobitný zmyslový orgán (ako je oko, kde sa receptory sústreďujú v konkrétnej oblasti), ale nešpecializovaný ústroj s receptormi rozptýlenými vo všetkých častiach. Niektoré oblasti kože, napríklad špičky prstov či pery, majú oveľa viac receptorov ako napríklad lýtko, a preto sú oveľa citlivejšie. Väčšina receptorov má charakter mechanoreceptorov, ktoré pri ťahu či stlačení vysielajú nervové impulzy do mozgu. Niektoré sú termoreceptory, citlivé na zmeny teploty, iné nociceptory (receptory bolesti, pozri s. 311), zachytávajúce chemické látky, ktoré sa uvoľňujú pri poškodení kože.

3
Kožné receptory
Poloha každého receptora v zamši zodpovedá jeho úlohe. Veľké receptory uložené v jej hĺbke sú citlivé na tlak, zatiaľ čo menšie receptory pri povrchu detegujú ľahký dotyk. Receptory sa skladajú zo zakončení vláken neurónov. Niektoré obaľuje spojivové tkanivo (opuzdrené receptory), iné nie (voľné zakončenia).

4
Receptor na špičke prsta
Na tejto mikrofotografii vidieť prierez kožou na špičke prsta. Jedným z mnohých jej receptorov je Meissnerovo teliesko, ktoré sa tlačí hore do pokožky, kde ho obklopujú jej početné bunky.

5
Voľné nervové zakončenia
Sú bohato rozvetvené a neraz zasahujú do pokožky. Niektoré reagujú na teplo či chlad, takže umožňujú zachytávať zmeny teploty, iné sú nociceptory, citlivé na bolesť.