Múzeum nevinnosti

Môžem povedať, že dlhý čas som sa nedokázala sústrediť na nijaký filmový dej, ani na knižný. Po dovolenke v Turecku, na odporúčanie kamarátky, som si stiahla e-knihu Múzeum nevinnosti v angličtine. A pohltila ma úplne. Práve pre všetky tie drobnosti a opisy ako muž túži po žene, ako muž dokáže milovať a trpieť ... a naozaj sú asi takí muži, pretože i túto knihu napísal muž. Nedokážem vyjadriť, ako táto kniha vo mne zarezonovala a ako nedočkavo som sa k nej každý deň vracala. A ešte viac som si zamilovala Turecko a Istanbul. A už sa teším na ďalšie romány Orhana Pamuka. A ďakujem mu za prinavrátenie schopnosti čítať :-).

Dve línie príbehu, majstrovsky skĺbené do jedného celku, vytvárajúce jedinečný román. Na jednej strane zdanlivo prvoplánová zápletka ako z presladenej tureckej telenovely – rozčuľujúce správanie hlavných postáv, láska Kemala k Füsun, z ktorej sa stáva chorobná posadnutosť, Kemalov zvyk zbierať rôzne predmety hraničiaci s úchylkou, na strane druhej – autorove úvahy o Turecku, krajine zmietajúcej sa mocenskými bojmi, vojenskými diktatúrami, cenzúrou, kde sa kastovný systém, staré tradície a zvyky dostávajú do konfliktu s túžbou mladšej generácie po demokracii, slobode, zábave, voľnosti, modernosti, ktorá sa valí z Európy. Múzeum nevinnosti je prehliadkou exponátov, ktoré prevedú celým príbehom. Nie je len príbehom lásky, je snahou zachytiť ducha jednej éry v dejinách ľudstva. Dlho som rozmýšľala nad tým, ako román úprimne ohodnotiť. Má niečo, čo ho odlišuje od tuctových sentimentálnych románov červenej knižnice. Autor zasadil príbeh do prostredia a do doby, ktorú dôverne pozná, takže pri čítaní som mala pocit, že som sa vrátila o niekoľko desiatok rokov dozadu a žijem v Istanbule. Sympatie, či naopak nesympatie k postavám príbehu vždy do istej miery ovplyvnia celkový pohľad na dielo. V mojom prípade nedošlo k stotoženiu, postavy ma skôr iritovali, no i tak musím zložiť autorovi poklonu za to, ako reálne, do detailov a do hĺbky ich vytvoril – akoby rozprával o ľuďoch, ktorých dôverne poznám. To všetko dohromady vytvára kombináciu, ktorá ma prinútila niekoľko večerov po sebe vracať sa k tejto knihe, napriek tomu, že na základe anotácie som vedela čo môžem očakávať a o čom budem čítať, a to dokonca bez toho, aby som popri čítaní Múzea prelúskala ďalšie dve knihy. Vôbec nesúhlasím s názorom ďalšej čitateľky Martiny, ktorý síce rešpektujem, ale podľa toho čo napísala vidím, že nepochopila ani knihu, ani autora a upla sa práve na ten prvý plán. Naopak, vrelo odporúčam!

Mam velmi rada hrube knihy, ale pri tejto knizky by som s radostou zobrala 200 strana(kniha cca. 420 str.), ak sa niekomu pacia roztahane turecke telenovely, tak je pre nho tato kniha ako stvorena. Dlhe opisy ako muz tuzi po zene a nemozu ju mat a co je vsetko ochotny pre to spravit, ach.