Miesta v sieti

Ako pozitívum nám román dáva možnosť zoznámiť sa so životom, spôsobmi, tradíciami a komunikáciou jednoduchých ľudí v určitom regióne. Prekvapil ma zvláštny spôsob písania: dosť chaotické popisy, miešanie časových období, prechod z jednej témy do druhej...zle sa to číta... aj z dôvodu úpravy - bez označovania priamej reči, interpunkčné chyby, t. j. slabé editorstvo knihy!!!

Už dlho som túžila prečítaj nejaké knihu od Veroniky Šikulovej. Keď som týždne čakala na knihu z knižnice Medzerový plod a stále nie a nie vrátiť sa, rozhodla som sa pre knihu Miesta v sieti. A rozhodla som sa dobre. Zaujímavé je, že až po dočítaní som si na prebali prečítala, že ide o autobigoraficky motivovanú knihu, lebo počas čítania som stále musela rozmýšľať, či tie životné filozofie, opisy, myšlienky, denné drobnosti a maličkosti, ktorými je román presýtený, si autorka vymyslela, alebo to všetko zažila či prerozprávala z počutia. Celý román bol veľmi realisticky napísaný a uveriteľný, od prvého momentu ma vtiahol do deja, a to najmä vďaka expresívne zafarbeným slovám, ktoré spisovateľka veľmi rada používa v tomto románe. Výborne vykreslila dané doby prostredníctvom rozprávania troch generácií žien. Zo začiatku som až nechápala ako autorka takto dobre môže preniesť svoje pocity na papier aby zasiahli aj nás - čitateľov. Je to román o jednej rodine s mnohými členmi a ďalšími postavami, krásnymi opismi, chuťami, príbehmi, myšlienkami, životnými múdrosťami. Niekedy ťažší na čítanie, ale v tom je práve to čaro, zamyslieť sa na chvíľu nad textom a vziať si z neho niečo pre seba. Román sa určite nedá prečítať na jedno posedenie, nesie v sebe naozaj silné myšlienky a najmä silný príbeh troch žien, ťažké životné osudy so smrťou a všetkým čo patrí k životu, a práve to ho robí tak uveriteľným. Román určite odporúčam, mňa nadchol a chcela by som si ho kúpiť, aby som sa k nemu mohla vracať.

Veronika Šikulová hľadá svoju podobu, svoje korene seba samú vo všetkých svojich knihách. Istým spôsobom sú jej prozaické práce príbehom na pokračovanie, ktorý postupne dozrieva ako dobré víno v modranskej vinici. Jedna dôležitá odnož tohto príbehu sa navždy uzavrela (otec Vinco) a Veronika akoby zrazu musela písať za dvoch - za seba aj za otca. A napísala skvelý román Miesta v sieti. Je to text veľmi intímny a zároveň všeobecne platný. V radostiach a strastiach troch generácií Veronikinej rodiny som našla i príbeh rodiny mojej a mnohých slovenských rodín na pozadí historických udalostí na národnostne zmiešanom juhu Slovenska. Jednoducho výborný román, ktorý, keď sa prehryziete cez trochu zamotaný začiatok, budete čítať s veľkým záujmom a na záver trikrát neveriacky otočíte poslednú stranu, neveriac, že to už naozaj skončilo.