Život po arabsky

Arabský svet...nikto nemôže povedať, že je lepší, či horší ako ten náš. Jednoducho je iný. Niektorých fascinuje, niektorí sa naň dívajú cez prsty, ďalší ho milujú, iní nenávidia, sú aj takí, čo sa ho boja. Život po arabsky je pre všetkých, ktorých zaujímajú iné kultúry, iné zvyky, tradície a ktorí sa na tento „iný“ svet dokážu pozerať bez predsudkov. Po pravde, pri čítaní tejto knihy sa mi to nie vždy darilo, hoci som sa snažila. Knihu som nečítala po poradí, ako idú jednotlivé kapitoly za sebou, ale tak, ako ma zaujali. Začala som rodinnými oslavami a rituálmi, pokračovala obliekaním, sobášom, hygienou a cez gastronómiu bývanie, zábavu, úroveň služieb, dopravu som sa dostala k začiatku knihy k vzdelávaniu. Niektoré veci ma pobúrili, niektoré šokovali, ale kniha ma utvrdila v tom, že žiť by som v arabskej krajine nechcela. Milujem svoju slobodu a stále si myslím, že tam by bola obmedzovaná. Čo sa týka hygieny, bola som veľmi nemilo prekvapená, že niekedy stačí len naznačiť, že sa človek umýva a už je „čistý“, k tomu nepoužívanie toaletného papiera...hm...nie, ďakujem, toto naozaj nemusím. :) Zaujalo ma, že rodičia nedbajú na to, aby dieťa šlo skoro spať, neraz večerajú okolo desiatej večer a deti tak chodia do školy unavené, v polospánku. Zaskočilo ma, že niektoré internetové stránky sú zakázané, netýka sa to len porna, ale hlavne spravodajstva, „nežiadúcich“ informácií, rovnako je na tom aj skype...Viete si to predstaviť u nás? Sobáš spočíva v akejsi zmluve, kde je stanovený „preddavok“ (veno) a „doplatok“, ktorý sa neveste vyplatí v prípade rozvodu (alebo smrti manžela), ak samozrejme nie je na vine ona. Žiadna romantika, láska...iba obchod. Aspoň tak sa na to pozerám ja. Niekedy sú nevestami 7-ročné dievčatká, pri čítaní takýchto riadkov mi vlasy vstávali dupkom...Napriek tomu knihu odporúčam – je poučná, rozhodne rozšírila moje obzory a človek si začne hneď viac vážiť všetky vymoženosti, ktoré má. :)