Dcéra dymu a kostí

Obsah knihy: Dcéra dymu a kostí

Karou je nadaná, krásna, a tak trochu záhadná sedemnásťročná študentka na pražskej umeleckej škole. To najzvláštnejšie o nej nevie ani jej najlepšia priateľka Zuzana. Modré vlasy si nemusí farbiť, sú prirodzene modré. Rada kreslí chiméry, fantastické zmiešané bytosti, a nikto netuší, že tieto magické bytosti sú v skutočnosti jej rodina. Hovorí mnohými jazykmi, ovláda však aj také, ktorými bežní smrteľníci nehovoria. Na oboch dlaniach má záhadné hamsa, z ktorého občas vychádza nadprirodzená energia.
Do Prahy prichádza a odchádza cez tajomný portál za svojím zvláštnym poslaním. Otvára ho žena s telom hada a vedie rovno do ponurej miestnosti, kde čaruje s ľudskými zubmi desivá rohatá bytosť s očami plaza, ktorá Karou vychovala.
Na cestách po celom svete, kam ju posiela čarodejník zháňať zuby, si všimne, že na portáloch pribúdajú vypálené odtlačky rúk, ktoré tam zanechávajú tajomné okrídlené bytosti. Chtiac-nechtiac sa ocitne v krutej vojne medzi mimozemskými ríšami a v Marrákeši sa prvýkrát stretne s jednou z tých bytostí, ktoré stoja na opačnej strane. Vďaka krásnemu anjelovi Akivovi sa dozvedá vytúženú pravdu o sebe a tá pravda je bolestná... Navyše sa do serafa zaľúbi a nik netuší, či ich láska pretrvá začínajúcu sa vojnu medzi svetmi dobra a zla...

Z anglického originálu Dauther of Smoke and Bone (Little, Brown and Company, New York) preložil Karol Vlk.

Odkazy

• Dcéra dymu a kostí

Ukážky z knihy

Zahnal ju do kúta a obaja vedeli, že nemôže ujsť. Hmlisto si uvedomovala vydesené výkriky v uličke a z okien, plne sa však sústreďovala na anjela. Čo je vlastne anjel? Čo to vravel Izîl? Prišli serafovia.
Už to slovo počula, serafovia sú vysoko v anjelskej hierarchii, aspoň podľa kresťanských mýtov, ktorými Priepastník pohŕdal. „Ľudia sa voľačo dozvedeli,“ hovorieval, „a ostatné si vymysleli. Sú to rozprávky bez ladu a skladu, len kde-tu sa nájde zrnko pravdy.“
„Čo je teda skutočnosť?“
„Skutočné je to, čo môžeš zabiť alebo čo môže zabiť teba.“
Podľa Priepastníkovho vysvetlenia bol tento anjel dokonale skutočný.
Sledovala, ako dvíha meč, a upútali ju vytetované čiarky na hánkach – boli jej povedomé, vzápätí sa myšlienka vytratila. Sledovala svojho vraha a celkom odosobnene sa čudovala, prečo to robí. Nebolo predsa možné, že nastala posledná chvíľa jej života. Naklonila hlavu nabok a úporne mu hľadala v tvári nejaký náznak... duše... a naraz ju zazrela.
Zaváhal. Na zlomok sekundy sa mu zosunula maska a uvidela akýsi prejav náhlej ľútosti, vlnu citu, ktorá mu zjemnila prísne a neskutočne dokonalé črty.
V tom okamihu opäť pocítila pulzovanie v dlaniach a zaťala päste, ako keď ho po prvý raz uvidela. Pulzovanie rovnomerne pokračovalo, cítila prílev energie. Zarazilo ju zistenie, že zdrojom sú jej tetovania. Impulz jej kázal zdvihnúť ruky a aj to urobila, nie aby sa pokorne vzdala, ale s vystretými dlaňami, na ktorých boli oči. Žila s nimi celý život a nevedela, načo sú.
A niečo sa stalo.
Bolo to ako výbuch – silné nasávanie, pri ktorom sa vzduch zmrštil do pevného jadra, nasledovala expanzia. Stalo sa to bezhlučne, bez svetelných efektov a vyjavení svedkovia nevideli nič zvláštne, dievča iba zdvihlo ruky. Karou to však cítila a anjel tiež. Rozšírili sa mu oči, niečo pochopil tesne predtým, ako ho s nesmiernou silou hodilo o múr vzdialený vyše pätnásť metrov. Ostal ležať, krídla mal vykrútené, meč mu ešte pred nárazom vyletel z rúk. Spamätávala sa.
Anjel sa nehýbal.