Reč kvetov

Obsah knihy: Reč kvetov

Americká autorka Vanessa Diffenbaughová vo svojom hypnotizujúcom, dojímavom a elegantne napísanom debute Reč kvetov dôvtipne prelína minulosť a súčasnosť. Rozpráva príbeh mladej ženy, ktorá svojím výnimočným talentom v aranžovaní kvetov mení životy ľudí okolo seba napriek tomu, že sama bojuje s tieňmi minulosti.

Symbolika kvetov sa vo viktoriánskom období používala na vyjadrenie citov: zimolez symbolizoval oddanosť, astra trpezlivosť, ruža lásku. Život Viktórie Jonesovej však poznamenal skôr smútok, nedôvera a samota. Detstvo strávila v početných pestúnskych rodinách, čo spôsobilo, že ani po rokoch neznesie dotyk inej osoby, bočí od ľudí a najradšej trávi čas sama, obklopená kvetmi. Osemnásťročná sa osamostatnila. Nemala kde bývať, a tak spávala v parku, kde si založila malú záhradku. Onedlho jej talent v aranžovaní kvetov objavila miestna floristka a Viktória si uvedomila, že má schopnosť zvoliť pre ľudí správne kvety a tak dodávať ich životu nový rozmer. Na kvetinovom trhu sa stretla so záhadným predavačom a musí sa rozhodnúť, či podstúpi riziko a pokúsi sa žiť nielen medzi kvetmi, ale aj s ľuďmi.

V závere knihy nájdeme slovník kvetov, o ktorom autorka hovorí: „Mojím cieľom bolo vytvoriť zbierku použiteľnú pre dnešného moderného čitateľa. Rozhodla som sa neuvádzať kvety, ktoré sa dnes už takmer nevyskytujú, a pridať tie, ktoré boli vo viktoriánskych časoch zriedkavé, ale dnes rastú bežne. Rastliny súvisiace s jedlom som ponechala (Viktória by to neurobila inak), ale vynechala som nekvitnúce stromy a kríky, pretože, ako hovorí Viktória, na odumretých konároch či suchej kôre nie je vôbec nič zaujímavé...“

Z anglického originálu The Language of Flowers (Ballantine Books, New York 2011) preložila Lucia Gáborová.

Odkazy

• Reč kvetov

Ukážky z knihy

„Hovorím o reči kvetín,“ vysvetľovala Elizabeth. „Pochádza z viktoriánskej éry, rovnako ako tvoje meno. Pred stáročiami sa ľudia dorozumievali pomocou kvetov. Ak pán daroval dáme kyticu kvetov, trielila domov, aby v tichosti odhalila ich význam. Červené ruže znamenajú lásku, no žlté neveru. Páni museli vyberať dámam kvety veľmi starostlivo.
„Čo je to nevera?“ spýtala som sa, keď sme kráčali po záhradnej cestičke z oboch strán obklopenej žltými ružami.
Elizabeth zrazu stíchla a zosmutnela. Nazdala som sa, že ju nahnevalo niečo z toho, čo som natárala, no jej pohľad nesmeroval ku mne, ale k ružiam. Ktovie, kto ich sadil. „To znamená, že človek má priateľov... tajných priateľov,“ riekla napokon. „Takých, ktorých nemá mať.“
Jej vysvetleniu som nerozumela. Načiahla sa, chytila lyžicu, ktorú som ešte stále držala v ruke, a ťahala ma za ňu. Vytrhla som sa jej, no šla som za ňou. Zahli sme za roh.
„Toto je rozmarín, znamená spomienky. Povedal to Shakespeare, budete sa o ňom učiť na strednej. A tamto je orlíček – útek; cezmína – prezieravosť; levanduľa – nedôvera.“ Prišli sme na rázcestie a Elizabeth sa začala pod nízkou vetvou hrabať v zemi. Ja som dorazila aj posledné zvyšky arašidového masla a lyžicu hodila do kríkov. Potom som vyskočila na strom, chcela som sa pohojdať, no vetva sa ani nepohla.