Údolie smrti

Kazda kniha od Tess Gerritsen je skvela, ale podla mojho nazoru Udolie smrti je najlepsia kniha od nej. Pribeh Vas od zaciatku chyti a drzi v napati az dokonca. Pri opisoch opustenych domov, z ktorych zmizli ich obyvatelia, ma clovek zimomriavky. Zapletky su skvele a neocakavane a opis sekty Spolocenstva, toho ako v nom ludia ziju, je velmi zaujimavy. Skutocne odporucam precitat si tuto knihu.

Doktorka Islesová si celú lekársku konferenciu určite predstavovala inak.Svoj inak vopred nalinkovaný život sa rozhodla oživiť.Prijala ponuku svojho bývalého spolužiaka Douga a spolu s jeho priateľmi sa vydala na výlet zimnou krajinou. Keď v opustenom zákutí sveta zapadnú ,sú nútení ísť pešo do hororového údolia. Opustené domy,mrtvy domáci miláčikovia...koho by to nevystrašilo.Sama by som na ich mieste utekala kade ľahšie.Do ich životov som sa ponorila v tme voľných večerov.Prežívala som to s nimi.Stála som po ich boku v každej situácii.No keď som si myslela ,že Maura,postava ,s ktorou som sa najviac stotožňovala je mmrtva,nevedela som si predstaviť pokračovanie knihy.O to bola moja radosť väčšia ,keď som zistila, že žije.Chýbala by mi...

Je veľmi málo kníh, ktoré ma dokážu zaujať už len prvými vetami, preto si nerada rozčítavam knihy.Kým sa prelúskam cez úvody, kde vám zdĺhavo opisujú postavy a miesta ,kde nenechajú tak ani kúsoček miesta vašej fantázii ale autor vám nanúti presný opis všetkého o čo v knihe pôjde, často prečítate aj niekoľko kapitol...V sobotu som teda s dosť sileným výrazom siahala po novej knihe /presne tejto/ a mala som v úmysle prečítať aspoň úvod, aby som " to najhoršie " mala večer za sebou a mohla si nerušene čítať. Táto kniha ma dostala už prvými tromi vetami! To sa mi ešte nestalo...Začala som čítať a nepustila som ju z ruky. /zjedla som pri nej obed aj večeru/ Príbeh Spoločenstva bol nesmierne zaujímavý, vždy som rozmýšľala, čo ľudí vedie k tomu, aby sa pridali ku komunite,aby zverili svoj osud a osud svojej rodiny do rúk "proroka" .Kniha mi to ozrejmila , ešte som nič na túto tému nečítala. Hlavný dej ma však upútal najviac. je neuveriteľné ,ako vás príbeh dokáže vtiahnuť do seba,ako vám nedovolí zavrieť knihu, ako niekoľko hodín sedíte a čítate,prestanete vnímať slová a písmená, namiesto toho sa vám v hlave premieta príbeh ,ktorého ste priamy účastník.Stojíte obďaleč a s vysokou hladinou adrenalínu a všetkými zmyslami vybičovanými na maximum a neviete, či sa máte pokúsiť pomôcť alebo sa len potichu tešiť, že vás sa táto hrôza netýka.Snažíte sa kričať " Nerob to a lebo Nechoď tam!, no nikto vás nepočuje....Majú stopy okolo okna?- Rýchlo pozriete do toho svojho....Aj napriek tomu, že sedíte v bezpečí svojho domova, máte nastražený sluch a čakáte aj na ten najmenší zvuk..Vo chvíli,ked sa upokojíte a máte dojem, že najhoršie je za vami, príde k knihe zvrat, na ktorý nikto nečaká... Páčilo sami, že je dej nepredvídateľný, páčil sa mi koniec, s ktorým som nerátala...O Polnoci som dočítala, unavená fyzicky aj psychicky a zrazu mi môj priemerný život obyčajnej Slovenky pripadal taký úžasný...Vrelo odporúčam.

knihy od Tess Gerritsenovej čítam veľmi rada, má výborný štýl, drží čitateľa v napätí od začiatku až po koniec, ale ešte ani jednu knihu od tejto autorky som neprečítala tak rýchlo, ako práve Údolie smrti, skvelý príbeh plný napätia a nakoniec prekvapivé rozuzlenie

Veľmi dobre napísaná kniha, ktorá ma držala v napätí až po poslednú stranu. Nečudo, že všetky knihy od nej sú vypredané.