Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života

Kniha sa mi veľmi páčila, je písaná ľudskými očami, nie je to klasický, nudný cestopis, ktorý obsahuje veľa nezáživných faktov. Je to živé, ľudské, krásne a hlavne úprimné. Myslím si, že stranu 30, by si mal prečítať každý rodič. Ešte by som upozornila na nie vždy profesionálne ale o to krajšie obrázky, ktoré zdobia túto už aj tak krásnu knihu. Je veľmi pútavá, zaujímavá knižka, obohatená krásnymi fotografiami. Určite odporúčam – určite Vás chytí za srdce.....

"Svet je úžasný, krásny a nádherný, aj keď nie je nablýskaný, čistý a veci nefungujú tak, ako si predstavujeme a očakávame. Chyťte si ho, kým vám ešte búcha srdce - nech to dá, čo to dá." Toto je len jedna z mála myšlienok z knihy, ktorá ma úplne dostala. Celá kniha mi dala veľa, pozerám sa na svet celkom inými očami. Navyše pri čítaní som mala pocit, akoby som bola aj ja v Paname aj Kostarike - všetky Paľove zážitky sú dobre opísané a nádherné fotky tomu všetkému pridávajú riadny šmrnc. Odporúčam všetkými desiatimi.

Skvelá kniha. Odporúčam ju všetkými desiatimi. Nie je to len "suchý" cestopis. Čitateľa vtiahne atmosféra cestopisu a najradšej by sa pridal k cestovateľom! A samozrejme nemôžu chýbať fotografie, ktoré podčiarkujú celú túto knižku.

Tento nezvyčajný cestopis opisuje Hiraxovu nekonvenčnú cestu naprieč Panamou. Veselé zážitky. častokrát veľmi zaujímavé myšlienky a hlavne vtipné hlášky autora mu dodali ten správny šmrnc, určite by nezapadol do nudnej kategórie s tabuľkovým popisom štátov. Až do poslednej strany som Hiraxovi ale aj domorodcom neskutočne závidela.Myšlienok ma zaujalo viac,tu je jedna z nich: " čo krajina, to sa vo mne zrodila ďalšia bytosť. Tvrdím teda, že nielen ovládanie nového cudzieho jazyka ale aj cestovanie rozširuje vnímanie a obohacuje ľudskú bytosť o ďalší rozmer. Nenútenou cestou sa dostávate krajine a jej národu pod kožu. Pôrod nového človeka nastáva.."

Musím sa priznať, že predtým ako som si prečítala túto knihu, som od Hiraxa čítala knihu Nauč ma umierať a tá sa mi veľmi nepáčila. Tak som teda bola zvedavá čo nové mi prinesie tento cestopis. Cestopis z malého kúsku zeme - z Panamy a cestopis plný zážitkov z pobytu medzi indiánmi Emberá. A..priniesol toho aj na moje prekvapenie veľmi veľmi veľa. Úžasné, fakt úžasné zážitky, fotografie, príbehy..úplne iný svet..a to veľmi vhodne doplnené geografickými a teoretickými faktami o Paname a jej obyvateľoch. Človeku sa až ťažko verí, že v našej pretechnizovanej a uponáhľanej dobe žijú kdesi ďaleko ľudia aj takto. A nám sa to možno zdá strašný život, ale mne z toho čo napísal Hirax išla naopak neuveriteľná radosť zo života,pohoda, spokojnosť.. :) Taký nepoškvrnený kúsok raja na zemi ..trošku som mu aj závidela tie zážitky a nádherné miesta ktoré navštívil, ale keď si predstavím že by som to mala absolvovať ja, tak neviem..asi až taká dobrodružná povaha nie som :) aj preto o to viac oceňujem tento cestopis, pretože mi priniesol niečo, čo ja sama asi ťažko zažijem :) "Uvidíte, oplatí sa" :) PS: Fakt krásne fotografie, bez nich by to bolo ako ryba bez vody :) A ešte jedna myšlienka, ktorá ma zaujala: "Práca je prostriedok na zaistenie si obživy, ale na druhej strane nie je nutné makať do úmoru a na hranici fyzického vyčerpania, pretože zmysel života je úplne niekde inde." :) ..pohľad Hiraxa na to, ako miestny ľudia vnímajú život a prácu. Veľmi pekné a výstižné podľa mňa.