Za zatvorenými dverami

Ani slovami sa neda opisat to co ta kniha pre mna osobne znamena. Je to kniha, ktoru by si mal precitat kazdy bez vynimky. Ja osobne mam velmi rada knihy s touto problematikou a ani tato nesklamaal moje ocakavania.Kazdy ma vo svojej kniznici knihy, ktore su prenho nieco ako Zlaty fond a tato isto patri medzi ten moj. Viem,ze si po case znova najdem cas a ju precitam.

„Druhú svetovú vojnu obostiera všeobecne rozšírený mýtus, ktorý ju v hollywoodskom duchu podáva ako zápas dobrých proti zlým. Vnímať dejiny takouto optikou je veľmi pohodlné, a je smutné, že proti takémuto pohľadu nič nerobíme. No mali by sme.“ (Laurence Rees) Táto kniha vznikala súčasne s rovnomenný televíznym dokumentom z dielne britskej BBC, pričom autor oboch týchto diel Laurence Rees sa snaží o pootvorenie dverí, ktoré dlhé desaťročia zakrývali pravdu o hrubom bezpráví na národoch a štátoch východnej Európy. Je samozrejmé, že mnohé z faktov, ktoré v knihe autor opisuje, boli takzvaným verejným tajomstvom a o udalostiach sa šírili rôzne, nie vždy správne interpretované dohady. U nás na Východe sa o nich jednoducho nesmelo hovoriť a na Západe zase boli zametené pod koberec, alebo sa o nich taktne mlčalo. Po páde železnej opony sa bariéry našťastie podarilo zlikvidovať a pravda si pomaly hľadala cestu na povrch, no aj tak ešte konkrétne dokumenty, ostávali utajené hlavne v ruských archívoch. Práve ich odtajnenie prinieslo najviac konkrétnych informácií s ktorými autor pracoval. Okrem týchto dokumentov vyhľadal Laurence Rees ešte niekoľko žijúcich účastníkov týchto udalostí a ich spomienkami obohatil svoju publikáciu. Na úvod sa autor venuje paktu Ribbentrop-Molotov z roku 1939, ktorý riešil nielen dohodu o vzájomnom neútočení medzi Veľkonemeckou ríšou a Sovietskym zväzom, ale hlavne rozdeľoval sféry vplyvu vo východnej Európe, pričom sovieti pri rozdeľovaní území neťahali za kratší koniec, ako sa roky tradovalo. Následky tejto dohody na Nemcami obsadených územiach boli už dávno dopodrobna opísané a nakoniec aspoň sčasti spravodlivo potrestané, na rozdiel od perzekúcie civilného obyvateľstva a príslušníkov armád v sovietmi obsadených územiach Poľska, Litvy, Lotyššska, Estónska, Rumunska a Fínska. Autor okrem rozsahu týchto násilností, vrážd, únosov a nútených presunov odhaľuje aj spoluprácu a koordináciu medzi nemeckou a sovietskou stranou pri týchto zločinoch v Poľsku. Bodku za spojenectvom dvoch zvrátených diktatúr dala operácia Barbarossa a sovieti na čele so súdruhom Stalinom si začal hľadať iných spojencov, ktorých logicky našli v Londýne a Washingtone. Laurence Rees aj na príklade tohto spojenectva odhaľuje mnohé ututlané podrobnosti, ktoré vrhajú nie príliš dobré svetlo nielen na sovietov, ale aj na západných spojencov. Tí nielenže zradili svojich blízkych menších spojencov (Poliakov, Čechoslovákov atď.), ale aj svoje vlastné ideály, za ktoré bojovali. Hlavným dôvodom, prečo Spojené kráľovstvo a Francúzsko vypovedali vojnu Hitlerovskému Nemecku, bola sloboda a územná integrita Poľska. Ako príklad je v knihe viackrát spomínaná aj Atlantická charta, ktorú paradoxne podpísali dokonca aj Sovieti, ktorým pojmy ako samourčenie a želanie obyvateľov ani predtým a ani potom nehovorili nič. Zaujímavosťou, ktorá prekvapila aj autora týchto riadkov, je informácia, že Sovieti hneď na prvých rokovaniach, v dobe keď prehrávali vojnu a Nemci boli už na dohľad od Moskvy, žiadali po Churchillovi a Rooseveltovi garantovať povojnové obnovenie hraníc ZSSR z roku 1941, teda stav, ktorý si pôvodne dohodli s Hitlerom. Autor sa podrobne venuje vývoju vzťahov medzi spojencami, ich vzájomnej nedôvere alebo naopak prílišnej dôvere. Vysvetľuje, ako vágne formulácie zmlúv so Sovietskym zväzom zväzovali Angličanom a Američanom ruky, pričom Sovieti si na oslobodenom (obsadenom) území následne robili. čo len chceli. Laurence Rees nehovorí ale len o dianí vo vysokej politike a kuloárnych rozhovoroch medzi najvyššími predstaviteľmi spojencov, jeho hlavnou témou sú hlavne následky týchto politických rozhodnutí na ľudí v postihnutých krajinách.