Uchopenie moci

Obsah knihy: Uchopenie moci

Tridsiaty január 1933 – tento dátum znamená začiatok najtemnejšej kapitoly nemeckých dejín v 20. storočí: koniec Weimarskej republiky a úvod do dvanásťročnej nacistickej diktatúry, ktorá vyvrcholila vo vojne, ničení a neslýchaných zločinoch proti ľudskosti. Toto uchopenie moci však vôbec nebolo nevyhnutným dôsledkom zvláštnej nemeckej cesty, ale „vymámením“ moci – štátnym komplotom.
Ako k tomu došlo (ak k tomu muselo dôjsť), to Guido Knopp dopodrobna dokumentuje na základe doteraz čiastočne nezverejnených archívnych materiálov a výpovedí dobových svedkov. Knopp znovu prináša pôsobivý prehľad celého procesu prevzatia moci od Nového roka 1933 až po zjazd strany NSDAP v septembri 1934 a sleduje pri tom dráhu Hitlera od domnelého „hnedého bubeníka“, ktorého zamýšľali nemeckí nacionálni koaličníci zapriahnuť do káry svojho panstva, až po neobmedzeného diktátora.
V priebehu tohto politického krátkeho časového úseku – od počiatočného komplotu po štátne vraždenie, rozdrvenie „Röhmovho puču“ – tak pred očami čitateľa vzniká fascinujúci a zároveň hrozivý scenár, ktorý dnešným generáciám pripadá nepredstaviteľný, no väčšine vtedajších Nemcov sa najmä po potupnom konci prvej svetovej vojny a „versaillskom mierovom diktáte“ zdal tým menším zlom.

Uchopenie moci je po najnovších bestselleroch Nemci a Nemci v 20. storočí ďalším strhujúcim dokumentárnym dielom Guida Knoppa.

Ukážky z knihy

Tridsiaty január 1933, deň Hitlerovho „uchopenia moci“.
Bolo by sa mu v tom dalo zabrániť? Tých, čo mu to v roku 1933 umožnili, nepoháňali ani hospodárske nutnosti, ani zlovestné temné sily, ale iba ich vlastná slabosť, vlastná ctižiadosť, vlastné ilúzie.
Nijaké vybičovanie más, nijaké rečnícke poburovanie by nebolo mohlo pomôcť Hitlerovi k moci. Tento agitátor ju dostal až vďaka intrigánskej hre okolo starobou unaveného prezidenta a vinou zlyhania tých síl, ktoré mali chorú republiku chrániť. Pretože weimarské mocenské elity boli napriek všetkej vnútornej malomyseľnosti dosť silné, aby diktatúru zastavili. Zmenšené, ale stále ešte životaschopné demokratické strany svojím „nie“ zmocňovaciemu zákonu; odbory zopakovaním generálneho štrajku, aký v roku 1920 rýchlo udusil v zárodku Kappov puč; priemysel finančným vzdorom. Reichswehr hrozbou, že svoju silu aj použije. Spoločne by sa to bolo podarilo. No takáto protihitlerovská komunikácia sa nikdy neuskutočnila. Brali Hitlera ako osud.