Krv kvetov

Nemám rada romány z historického prostredia, pravdepodobne aj preto som si ku knihe hľadala cestu dlho. Dostala som ju už dáááávno, ale jej čítanie som neustále odkladala. Až do týchto Vianoc. Neviem, čo mi to napadlo, vzala som ju z poličky a začala čítať. A potom som len čítala a čítala a po dvoch dňoch som bola na konci :) S hlavnou predstaviteľkou som prežila smrť jej otca, sťahovanie, privykanie na novú "rodinu", sigheh (vlastne "manželská zmluva" s milenkou), vzostupy a pády, či jemné kotrmelce, ale pritom aj neustále zlepšovanie sa v tkaní kobercov, navrhovaní nákresov, farieb. A koniec? Ten bol najlepší - odmietnutie ďalšieho sighehu a založenie vlastného "podnikania" s tkáčkami kobercov, ktoré platila sama - v tej dobe niečo nevídané - klobúk dolu a palec hore. :) Som rada, že som sa konečne odhodlala knihu prečítať, pravdepodobne som musela trochu "dozrieť", aby som si ju vychutnala a správne pochopila. Moje zakríknuté sebavedomie pri tejto knihe pookrialo.