Hrubá marže

Quintreau sa inšpiroval Danteho Božskou komédiou a jeho deväť kruhov pekla preniesol do súčasného sveta biznisu.Zatiaľ čo sa na porade hovorí o dividendách, reštrukturalizácii, akciách a personalistike, jedenásť topmanažérov myslí viac na seba ako na prácu. Každá jedna kapitola je myšlienkovým pochodom jednej postavy. Protirečia si, dopĺňajú sa, nadväzujú na seba a vy si každou stranou skladáte ich perfektný portrét.

Frajer Pujol, ktorý uvažuje nad večerom, pretože „ má spicha s tou buchtou z lékarny.“ Žena na úrovni Meyerová je znusená kolegom Stoefferom, ktorý „ má záchvat vlhkého kašle a zakončí ho nepříjemným tělesným zvukem, hnusí se mi, je mi z něho na zvracení.“ Tissier je bývalý topmanažér, dnes už len slabý odvar toho pojmu a aj jeho problémy sú oveľa prozaickejšie: „ Hemoroidy o sobě zase dávají vědět, mám té bolesti po krk, potřeboval bych si lehnout...“ A svoje si myslí aj mierne zakomplexovaná Brémontová.

Quintreau skvele vystihol 11 variantov vnútorného monológu, čo isto nebolo jednoduché a pritom vždy zostal pri znudenej, rozhorčenej, bojovnej rétorike. Presne zachytil povrchnosť, ľahostajnosť a banalitu, v akej jeho postavy žijú. Nemilosrdne poukázal na maniere, obsesie a kvázi problémy zúčastnených a rozpitval ich.

Monológy postáv nádherne vykresľujú ľudské vášne a neresti. Túžbu po sexe, závisť, strach o miesto, lakomstvo, pochlebovanie a pokrytectvo, ale aj obžerstvo či ďalšie poklesky. Vznikla tak výstižná mozaika pokrútených charakterov, mix cynizmu, deviácie, frustrácie... Chvíľami máte pocit, že peklo naozaj nečaká len po smrti, ale aj na takýchto poradách. Lebo podobne to môže vyzerať skutočne v ktorejkoľvek inej, bežnej firme. Aj v tej vašej. A po prečítaní Hrubej marže máte navyše pocit, že viete až príliš a nie všetko je tak, ako to vyzerá...